ine   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
 ----
Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kto má telo spôsobilé na veľmi veľa vecí, ten má myseľ, ktorej veľmi veľká časť je večná.
 ----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
O
Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ poznáva večnú a nekonečnú esenciu boha adekvátne.
Benedictus de Spinoza : Spomedzi všetkých afektov, ktoré sa vzťahujú na myseľ, pokiaľ je činná, nie sú nijaké, ktoré by sa nevzťahovali na radosť alebo žiadostivosť.
Benedictus de Spinoza : O čo sa usilujeme rozumom, nie je nič iné ako poznanie. Pokiaľ myseľ požíva rozum, pokladá za užitočné pre seba iba to, čo vedie k poznaniu.
Benedictus de Spinoza : O ničom s istotou nevieme, či je dobré alebo zlé, iba o tom, čo skutočne vedie k chápaniu, alebo čo nám v ňom môže zabrániť.
Benedictus de Spinoza : Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore.
Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.
Benedictus de Spinoza : Spokojnosť so sebou samým môže vznikať z rozumu a len spokojnosť, ktorá vzniká z rozumu, je najvyššia možná spokojnosť.
Benedictus de Spinoza : Koho vedie strach a koná dobro, aby sa vyhol zlu, toho nevedie rozum.
Benedictus de Spinoza : Ako sa myšlienky a idey vecí usporadúvajú a spájajú v mysli, presne tak sa usporadúvajú a spájajú stavy tela čiže predstavy vecí v tele.
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ chápe všetky veci ako nevyhnutné, potiaľ má nad nimi väčšiu moc, čiže menej im podlieha.
Benedictus de Spinoza : Afekty, ktoré vznikajú z rozumu alebo sú ním vyvolávané, ak berieme zreteľ na čas, sú silnejšie ako tie, ktoré sa vzťahujú na jednotlivé veci, považované za neprítomné.
Benedictus de Spinoza : Čím viac príčin, pôdobiacich súčastne, vyvoláva nejaký afekt, tým je silnejší.
O
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
Benedictus de Spinoza : Naša myseľ je v niečom činná a v niečom trpná. Totiž pokiaľ má adekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne činná, a pokiaľ má neadekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne trpná.
Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
Sokrates : Existuje len jedno dobro a to vedomost.Existuje len jedno zlo a to nevedomost.
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.
Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
Benedictus de Spinoza : Strach je nestály smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku do istej miery pochybujeme. Pozri o tomto poznámku 2 k tvrdeniu 18 tejto časti.
Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
Benedictus de Spinoza : Nijaká jednotlivina alebo nijaká vec, ktorá je konečná a má determinovanú existenciu, nemôže existovať ani byť determinovaná na činnosť, ak nie je determinovaná na existenciu a činnosť inou príčinou, ktorá je takisto konečná a má determinovanú existenciu. A zasa ani táto príčina nemôže existovať ani byť determinovaná na činnosť, ak nie je determinovaná na existenciu a činnosť inou príčinou, ktorá je práve taká konečná a má determinovanú existenciu, a tak ďalej do nekonečna.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nie je nič iné ako jej skutočná esencia.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,5P10


Okomentuj: