ine

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Ktorákoľvek vec môže byť per accidens príčinou radosti, smútku alebo žiadostivosti.	----	Benedictus de Spinoza : Nejakú vec budeme milovať alebo nenávidieť len preto, lebo si predstavujeme, že sa v niečom podobá predmetu, ktorý zvyčajne vyvoláva v našej mysli radosť alebo smútok, hoci to, v čom sa vec podobá onomu predmetu, nie je pôsobiacou príčinou týchto afektov.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, zanikne, pocíti smútok; ak si však predstaví, že to zostane zachované, pocíti radosť.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, pôsobí radosť alebo smútok, tiež pocíti radosť alebo smútok a obidva tieto afekty budú v milujúcom tým silnejšie alebo slabšie, čím budú silnešie alebo slabšie v milovanej veci.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo nenávidí, zanikne, pocíti radosť.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že vec, ktorú nenávidí, smúti, bude sa radovať. Ak by si naopak predstavil, že táto vec sa raduje, bude zarmútený. Obidva tieto afekty budú tým silnejšie alebo slabšie, čím väčší alebo menší je opačný afekt vo veci, ktorú nenávidí.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, pôsobí radosť alebo smútok, tiež pocíti radosť alebo smútok a obidva tieto afekty budú v milujúcom tým silnejšie alebo slabšie, čím budú silnešie alebo slabšie v milovanej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že vec, ktorú nenávidí, smúti, bude sa radovať. Ak by si naopak predstavil, že táto vec sa raduje, bude zarmútený. Obidva tieto afekty budú tým silnejšie alebo slabšie, čím väčší alebo menší je opačný afekt vo veci, ktorú nenávidí.	----	Benedictus de Spinoza : O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Čím väčší afekt sme podľa našej predstavy vyvolali v milovanej veci, tým viac budeme na to hrdí.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že milovaná vec je tým istým putom priateľstva, ktorým ju sám vlastnil, alebo ešte pevnejším pripútaná k druhému, bude pociťovať k nej nenávisť a závisť k tomu druhému.	----	Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká zo smútku, alebo z radosti, z nenávisti alebo z lásky, je tým väčšia, čím väčší je afekt.	----	Benedictus de Spinoza : Ak niekto začal nenávidieť milovanú vec, takže láska je úplne zničená, bude ju z rovnakého dôvodu nenávidieť väčšmi, ako keby ju nebol nikdy miloval, a to tým väčšmi, čím väčšia bola predtým láska.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Každá vec môže byť per accidens príčinou nádeje alebo strachu.	----
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.	----	Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Je toľko druhov radosti, smútku a žiadostivosti, a teda každého afektu, ktorý sa z nich skladá, ako kolísanie mysle, alebo ktorý sa od nich odvodzuje, ako láska, nenávisť, nádej, strach atď., koľko je druhov predmetov, ktoré na nás pôsobia.	----	Benedictus de Spinoza : Zmyselnosť je takisto túžba a láska k telesnému obcovaniu.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Ktorýkoľvek afekt každého jednotlivca sa líši od afektu iného jednotlivca natoľko, nakoľko sa esencia jedného líši od esencie druhého.	----	Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Spomedzi všetkých afektov, ktoré sa vzťahujú na myseľ, pokiaľ je činná, nie sú nijaké, ktoré by sa nevzťahovali na radosť alebo žiadostivosť.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Smútok je prechod človeka od väčšej dokonalosti k menšej	----	Benedictus de Spinoza : Poznanie zla je neadekvátne poznanie.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Údiv je predstava nejakej veci, na ktorej myseľ utkieva preto, lebo táto zvláštna predstava nijako nesúvisí s ostatnými. Pozri tvrdenie 52 a poznámku k nemu.	----	Benedictus de Spinoza : Na každú činnosť, na ktorú sme determinovaní afektom, ktorý je trpným stavom, môžeme byť determinovaný aj bez neho rozumom.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.	----	Benedictus de Spinoza : Pravdivé poznanie dobra a zla nemôže oslabiť nijaký afekt, pokiaľ je pravdivé, ale len pokiaľ sa chápe ako afekt.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká z radosti, je za rovnakých okolností silnejšia ako žiadostivosť, ktorá vzniká zo smútku.	----	Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Nijaká jednotlivá vec, ktorej prirodzenosť je úplne odlišná od našej, nemôže ani podporovať, ani obmedzovať našu schopnosť konať a nijaká vec vonkoncom nemôže byť pre nás dobrá alebo zlá, ak nemá s nami nič spoločné.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.	----	Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.	----	Arthur Schopenhauer : Kto sa veľa smeje, je šťastný a kto veľa plače, je nešťastný. Povedzme, že niekto je mladý, krásny, bohatý a vážený, ale ak chceme posúdiť, či je šťastný, treba položiť otázku, či je okrem toho veselý. Naproti tomu, ak je niekto veselý, nezáleží na tom, či je mladý alebo starý, rovný alebo hrbatý, chudobný alebo bohatý, je šťastný.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.	----	Benedictus de Spinoza : Láska a žiadostivosť môžu byť nadmerné.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Láska a žiadostivosť môžu byť nadmerné.	----	Benedictus de Spinoza : Sláva neodporuje rozumu, ale môže z neho vzniknúť.
----
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Priazeň neodporuje rozumu, ale môže sa s ním zhodovať a z neho vzniknúť.	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
O
	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.	Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.	Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.	Benedictus de Spinoza : Príčinou modov ktoréhokoľvek atribútu je boh, iba pokiaľ sa chápe v zmysle atribútu, módmi ktorého sú, a ni epokiaľ sa chápe v zmysle nejakého iného atribútu.	Benedictus de Spinoza : Usporiadanie a vzájomná súvislosť ideí je taká istá ako usporiadanie a vzájomná súvislosť vecí.	Benedictus de Spinoza : Idey neexistujúcich jednotlivých vecí čiže modov musia byť obsiahnuté v nekonečnej idei boha, rovnako sú obsiahnuté formálne esencie jednotlivých vecí čiže modov v atribútoch boha.	Benedictus de Spinoza : Idea, ktorá vylučuje existenciu nášho tela, nemôže byť v naej mysli, ale jej odporuje.	Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.
O
	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo nastane v predmete idey tvoriacej ľudskú myseľ, musí ľudská myseľ postihovať, čiže v mysli bude nevyhnutne daná idea tej veci. To znamená, že ak je predmetom idey tvoriacej ľudskú myseľ telo, nemôže v tomto tele nastať nič, čo by myseľ nepostihovala.	Benedictus de Spinoza : Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou.	Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.	Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.	Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.	Benedictus de Spinoza : Usporiadanie a vzájomná súvislosť ideí je taká istá ako usporiadanie a vzájomná súvislosť vecí.	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	Sigmund Freud : ..všetko živé umiera z vnútorných dôvodov, vracia sa späť do anorganického stavu, potom môžeme povedať len jedno: Cieľom všetkého života je smrť, a smerom do minulosti: Neživé tu bolo skôr ako živé!	Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,3P11

Okomentuj: