Čo je to dobro?    Čo je to zlo?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.
 ----
Benedictus de Spinoza : Láska a žiadostivosť môžu byť nadmerné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Sláva neodporuje rozumu, ale môže z neho vzniknúť.
----
Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekty nádeje a strachu nemôžu byť samy osebe dobré.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.
 ----
Benedictus de Spinoza : Na každú činnosť, na ktorú sme determinovaní afektom, ktorý je trpným stavom, môžeme byť determinovaný aj bez neho rozumom.
 ----
Benedictus de Spinoza : Neexistuje nijaký stav tela, o ktorom by sme si nemohli utvoriť nejaký jasný a presný pojem.
----
Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.
 ----
Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše.
 ----
Herakleitos : So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu. (čo možno chápať tak, že človeka stojí kus duše, keď podľahne svojej žiadostivosti, pretože v duši ubúda toľko ohňa (oheň sa mení na vodu), koľko človek dožičí svojmu telu.)
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.
O
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Sila, ktorou človek zotrváva vo svojej existencii, je ohraničená a nekonečne prekonávaná mocou vonkajších príčin.
Benedictus de Spinoza : To, čo uspôsobuje ľudské telo tak, že naň možno mnohorako pôsobiť, alebo to, čo ho robí spôsobilým, aby samo mnohorako pôsobilo na vonkajšie telesá, je človeku užitočné. A to tým užitočnejšie, čím sa telo stáva spôsobilejším, aby sa naň dalo mnohorako pôsobiť a aby samo pôsobilo na iné telesá. Škodlivé je naopak to, čo túto spôsobilosť znižuje.
Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.
Benedictus de Spinoza : Silu a stupňovanie každého trpného stavu a jeho pretrvávanie nevymedzuje moc, ktorou sa usilujeme zotrvávať v existencii, ale moc vonkajšej príčiny v porovnaní s našou mocou.
Benedictus de Spinoza : Sila nejakého trpného stavu čiže afektu môže prevýšiť ostatné činné stavy človeka čiže jeho moc tak, že afekt húževnate pretrváva v človeku.
O
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.
Benedictus de Spinoza : V prírode neexistuje nijaká jednotlivá vec, nad ktorú by nebolo inej mocnejšej a silnejšej. Teda nech je daná akákoľvek vec, je daná aj iná, mocnejšia, ktorá danú vec môže zničiť.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
Benedictus de Spinoza : Sila, ktorou človek zotrváva vo svojej existencii, je ohraničená a nekonečne prekonávaná mocou vonkajších príčin.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,4P43


Okomentuj: