Čo je to dobro? Čo je to zlo?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.	----	Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.	----	Benedictus de Spinoza : Láska a žiadostivosť môžu byť nadmerné.
----
Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.	----	Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.	----	Benedictus de Spinoza : Afekty nádeje a strachu nemôžu byť samy osebe dobré.	----
----
Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.	----	Benedictus de Spinoza : Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný.	----	Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
----
Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.	----	Benedictus de Spinoza : Na každú činnosť, na ktorú sme determinovaní afektom, ktorý je trpným stavom, môžeme byť determinovaný aj bez neho rozumom.	----	Benedictus de Spinoza : Neexistuje nijaký stav tela, o ktorom by sme si nemohli utvoriť nejaký jasný a presný pojem.
----
Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.	----	Erich Fromm : Radosť je cnosť, sklúčenosť je hriech.	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.
O
	Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	Benedictus de Spinoza : To, čo uspôsobuje ľudské telo tak, že naň možno mnohorako pôsobiť, alebo to, čo ho robí spôsobilým, aby samo mnohorako pôsobilo na vonkajšie telesá, je človeku užitočné. A to tým užitočnejšie, čím sa telo stáva spôsobilejším, aby sa naň dalo mnohorako pôsobiť a aby samo pôsobilo na iné telesá. Škodlivé je naopak to, čo túto spôsobilosť znižuje.
O
	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.	Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,4P41

Okomentuj: