Čo je sloboda?   


odpoveď:
Benedictus de Spinoza :    
Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
O

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
O
Benedictus de Spinoza : Spomedzi všetkých afektov, ktoré sa vzťahujú na myseľ, pokiaľ je činná, nie sú nijaké, ktoré by sa nevzťahovali na radosť alebo žiadostivosť.
Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.
Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.
Benedictus de Spinoza : Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný.
Benedictus de Spinoza : Koho vedie strach a koná dobro, aby sa vyhol zlu, toho nevedie rozum.
Benedictus de Spinoza : Vedení rozumom budeme väčšmi túžiť po väčšom budúcom dobre a po menšom prítomnom zle než po väčšom budúcom zle.
O
Benedictus de Spinoza : Naša myseľ je v niečom činná a v niečom trpná. Totiž pokiaľ má adekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne činná, a pokiaľ má neadekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne trpná.
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo je, je v bohu a bez boha nemôže ani nič byť, ani sa nedá chápať.
Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.
Benedictus de Spinoza : Súcit je smútok sprevádzaný ideou zla, ktoré sa prihodilo niekomu inému, podľa našej predstavy nám podobnému. Pozri poznámku k tvrdeniu 22 a poznámku k tvrdeniu 27 tejto časti.
Benedictus de Spinoza : Strach je nestály smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku do istej miery pochybujeme. Pozri o tomto poznámku 2 k tvrdeniu 18 tejto časti.
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ chápe veci podľa príkazu rozumu, je podnecovaná rovnako, či je to idea budúcej, minulej alebo prítomnej veci.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,4P73


Okomentuj: