ine   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Je toľko druhov radosti, smútku a žiadostivosti, a teda každého afektu, ktorý sa z nich skladá, ako kolísanie mysle, alebo ktorý sa od nich odvodzuje, ako láska, nenávisť, nádej, strach atď., koľko je druhov predmetov, ktoré na nás pôsobia.
 ----
Benedictus de Spinoza : Zmyselnosť je takisto túžba a láska k telesnému obcovaniu.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Je toľko druhov radosti, smútku a žiadostivosti, a teda každého afektu, ktorý sa z nich skladá, ako kolísanie mysle, alebo ktorý sa od nich odvodzuje, ako láska, nenávisť, nádej, strach atď., koľko je druhov predmetov, ktoré na nás pôsobia.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudmi zmietajú afekty, ktoré sú trpnými stavmi, môžu stáť proti sebe, a potiaľ sa aj jeden a ten istý človek mení a je nestály.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Je toľko druhov radosti, smútku a žiadostivosti, a teda každého afektu, ktorý sa z nich skladá, ako kolísanie mysle, alebo ktorý sa od nich odvodzuje, ako láska, nenávisť, nádej, strach atď., koľko je druhov predmetov, ktoré na nás pôsobia.
O
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.
Benedictus de Spinoza : Naša myseľ je v niečom činná a v niečom trpná. Totiž pokiaľ má adekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne činná, a pokiaľ má neadekvátne idey, potiaľ je v niečom nevyhnutne trpná.
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí.
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.
O
Benedictus de Spinoza : Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Neexistuje nič, z prirodzenosti čoho by nevyplýval nejaký účinok.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Myseľ poznáva samu seba iba potiaľ, pokiaľ postihuje idey stavov tela.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,3P56


Okomentuj: