Prečo musíme zomrieť?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Veci majú odporujúcu si prirodzenosť, t.j. nemôžu byť v tom istom subjekte potiaľ, pokiaľ jedna môže spôsobiť zánik druhej.	----	Benedictus de Spinoza : Každá vec, pokiaľ je sama sebou, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Každá vec, pokiaľ je sama sebou, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí.	----	Benedictus de Spinoza : Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nie je nič iné ako jej skutočná esencia.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nezahŕňa ohraničený, ale neohraničený čas.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ má myseľ jasné a zreteľné idey, i pokiaľ má idey konfúzne, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí v akomsi neohraničenom trvaní a uvedomuje si túto svoju snahu.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že ho niekto miluje, hoci sa domnieva, že na to nedal nijaký podnet (čo sa môže stať podľa dôsledku tvrdenia 15 a podľa tvrdenia 16 tejto časti), bude jeho lásku opätovať.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že ho niekto miluje, hoci sa domnieva, že na to nedal nijaký podnet (čo sa môže stať podľa dôsledku tvrdenia 15 a podľa tvrdenia 16 tejto časti), bude jeho lásku opätovať.	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Kto niekomu z lásky alebo v nádeji na chválu preukázal dobrodenie, bude zarmútený, ak uvidí, že jeho dobrodenie je prijímané s nevďakom.	----	Benedictus de Spinoza : Slobodný človek, ktorý žije medzi nevedomými ľuďmi, usiluje sa podľa možnosti vyhnúť ich dobrodeniam.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.	----	Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť premožená láskou sa mení na lásku, a preto je potom láska väčšia, ako keby ju nenávisť nepredchádzala.	----	Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Ak si niekto predstavuje, že človek jemu podobný nenávidí vec jemu podobnú a ním milovanú, bude ho nenávidieť.	----
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Ak v niekom nejaký príslušník iného stavu alebo iného národa vyvolá radosť alebo smútok, sprevádzaný ako príčinou ideou ideou tohoto človeka ako príslušníka celého stavu alebo národa vôbec, tak bude milovať alebo nenávidieť nielen jeho, ale všetkých príslušníkov toho istého stavu alebo národa.	----	Niekto : Vysvetlenie vzniku vojen pomocou Spinozových názorov o povahe človeka by mohlo vyzerať nasledovne: Spinoza tvrdil, že každá vec má snahu zotrvať vo svojom bytí, čo je jej skutočná esencia. Z tohto hľadiska možno povedať, že vojna môže vzniknúť v dôsledku snahy skupín alebo národov ochrániť svoje bytie, či už ide o ochranu územia, zdrojov, kultúry alebo iných dôležitých aspektov ich existence. Spinoza tiež hovoril o tom, že pocity lásky a nenávisti sú spojené s predstavami o príčine, ktorá spôsobuje radosť alebo smútok. Ak si niekto predstavuje, že iný národ alebo skupina spôsobuje smútok jeho vlastnému národu, môže pociťovať nenávisť voči tejto skupine. Naopak, ak predstavuje, že iný národ prispieva k radosti, môže pociťovať lásku. Tieto pocity môžu viesť k formovaniu kolektívnych emócií a reakcií, ktoré môžu zapáliť konflikty a vojny medzi skupinami. Ďalej Spinoza hovorí o tom, že radosť je prechod od menšej dokonalosti k väčšej, zatiaľ čo smútok je prechod od väčšej dokonalosti k menšej. Toto môže vysvetľovať motiváciu skupín a národov, ktoré sa cítia ohrozené alebo znížené v ich stavu dokonalosti. Snaha vrátiť sa k predchádzajúcemu stavu radosti a dokonalosti môže viesť k snahe získať kontrolu nad územím, zdrojmi alebo mocou, čo môže viesť k konfliktom a vojnám. Spinozove názory naznačujú, že vojny môžu vzniknúť v dôsledku emocionálneho pripútania ku kolektívnym identitám, snahy o udržanie vlastného bytia a túžby vrátiť sa k predchádzajúcej dokonalosti. Kolektívne emócie, ako je láska, nenávisť a smútok, môžu byť hnacou silou za konfliktmi a vojnami medzi skupinami a národmi. (ad Benedictus de Spinoza)
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Radosť, ktorá vzniká z toho, že si predstavujeme, ako nenávidená vec zaniká alebo je postihnutá nejakým zlom, nevzniká bez akéhosi smútku mysle.	----	Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť napríklad k Petrovi zaniknú, ak sa spojí smútok, ktorý zahŕňa nenávisť a radosť, ktorú zahŕňa láska, s ideou inej príčiny. A jedna i druhá sa zmenšia potiaľ, pokiaľ si predstavujeme, že Peter nebol ich jedinou príčinou.	----	Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.	----	Benedictus de Spinoza : Rozličných ľudí môže rozličným spôsobom podnietiť jeden a ten istý predmet; jeden a ten istý predmet môže v rozličnom čase podnietiť rozličným spôsobom jedného a toho istého človeka.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Rozličných ľudí môže rozličným spôsobom podnietiť jeden a ten istý predmet; jeden a ten istý predmet môže v rozličnom čase podnietiť rozličným spôsobom jedného a toho istého človeka.	----	Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.	----	Benedictus de Spinoza : Strach je nestály smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku do istej miery pochybujeme. Pozri o tomto poznámku 2 k tvrdeniu 18 tejto časti.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Želanie je žiadostivosť čiže pud zmocniť sa nejakej veci, ktorý je podnecovaný rozpomienkou na ňu a zároveň obmedzovaný rozpomienkou na iné veci, ktoré vylučujú existenciu žiadanej veci.	----	Benedictus de Spinoza : Súperivosť je túžba po niečom, ktorá v nás vzniká preto, lebo si predstavujeme, že iní túžia po tom istom.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Vďaka čiže vďačnosť je žiadostivosť čiže snaha daná láskou robiť dobre tomu, kto nám z rovnakého afektu lásky preukázal nejaké dobrodenie. Pozri tvrdenie 39 a poznámku k tvrdeniu 41 tejto časti.	----	Benedictus de Spinoza : Len slobodní ľudia sú si navzájom zvrchovane vďační.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Pomstychtivosť je túžba, ktorá nás podnecuje zo vzájomnej nenávisti robiť niečo zlé tomu, kot nám v rovnakom afekte ublížil. Pozri dôsledok 2 tvrdenia 40 tejto časti a poznámku k tomuto dôsledku.	----
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Nič z toho, čo má nepravdivá idea pozitívne, sa neruší prítomnosťou nečoho pravdivého, pokiaľ je pravdivé.	----	Benedictus de Spinoza : Budúca vec, ktorá podľa našej predstavy čoskoro nastane, pôsobí na nás intenzívnejšie, ako keby sme si predstavovali, že čas jej existencie je ešte od prítomnosti ďaleko. Aj spomienka na vec, ktorú si predstavujeme ako nedávnu, pôsobí na nás intenzívnejšie, ako keby sme si ju predstavovali ako dávno minulú.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.	----	Benedictus de Spinoza : Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká z radosti, je za rovnakých okolností silnejšia ako žiadostivosť, ktorá vzniká zo smútku.	----	Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Čím sa kto väčšmi usiluje a čím lepšie dokáže vyhľadávať to, čo mu je užitočné, t.j. zachovať svoje bytie, tým je schopnejší, a naopak, pokiaľ zanedbáva to, čo mu je užitočné, t.j. nestará sa zachovať svoje bytie, potiaľ je neschopný.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Nijaká vec nemôže byť pre nás zlá tým, čo má spoločné s našou prirodzenosťou. Ale pokiaľ je pre nás zlá, potiaľ je s nami v rozpore.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ sa nejaká vec zhoduje s našou prirodzenosťou, potiaľ je nevyhnutne dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudmi zmietajú afetky, ktoré sú trpnými stavmi, môžu byť jeden proti druhému.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ ľudia žijú podľa rozumu, potiaľ sa vždy nevyhnutne zhodujú svojou prirodzenosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.	----	Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.	----	Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Preceňovanie ľahko robí človeka, ktorý je vážený, pyšným.	----
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Pyšný človek má rád prítomnosť príživníkov alebo pochlebovačov, kým prítomnosť ušľachtilých ľudí nenávidí.	----
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Slobodný človek, ktorý žije medzi nevedomými ľuďmi, usiluje sa podľa možnosti vyhnúť ich dobrodeniam.	----
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Afekt vyvolaný vecou, ktorú si predstavujeme izolovane a nie ako nevyhnutnú, ani ako možnú, ani ako náhodnú, je inak za rovnakých okolností zo všetkých afektov najsilnejší.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ chápe všetky veci ako nevyhnutné, potiaľ má nad nimi väčšiu moc, čiže menej im podlieha.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ chápe všetky veci ako nevyhnutné, potiaľ má nad nimi väčšiu moc, čiže menej im podlieha.	----	Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Benedictus de Spinoza : Afekt vzťahujúci sa na viaceré, a to rozličné príčiny, o ktorých myseľ uvažuje zároveň s týmto afektom, je menej škodlivý, menej mu podliehame a každá jednotlivá príčina na nás menej pôsobí ako pri inom rovnako silnom afekte, ktorý sa vzťahuje len na jednu alebo na niekoľko málo príčin.	----	Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Niekto : Odpusťme vrahom, keď sú len ozubenými kolieskami v súkolí režimu....všetky tri knihy som písala preto, aby som vyvolala súcit....Chcela som, aby ľudia ako on, teda tí, ktorí sa krčili úplne na dne celej tej mašinérie, vyvolávali súcit. Či už slúžili systému v gulagoch, boli v armáde, zabíjali sa navzájom v občianskej vojne, pracovali v totalitnom systéme a tým ho podporovali. Na druhej strane dokázali byť hrdinami – ako Dejev. Zachraňovali deti, bojovali vo Veľkej vlasteneckej vojne… takých ľudí s nejednoznačnými osudmi sú milióny.	----
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Niekto : Vysvetlenie vzniku vojen pomocou Spinozových názorov o povahe človeka by mohlo vyzerať nasledovne: Spinoza tvrdil, že každá vec má snahu zotrvať vo svojom bytí, čo je jej skutočná esencia. Z tohto hľadiska možno povedať, že vojna môže vzniknúť v dôsledku snahy skupín alebo národov ochrániť svoje bytie, či už ide o ochranu územia, zdrojov, kultúry alebo iných dôležitých aspektov ich existence. Spinoza tiež hovoril o tom, že pocity lásky a nenávisti sú spojené s predstavami o príčine, ktorá spôsobuje radosť alebo smútok. Ak si niekto predstavuje, že iný národ alebo skupina spôsobuje smútok jeho vlastnému národu, môže pociťovať nenávisť voči tejto skupine. Naopak, ak predstavuje, že iný národ prispieva k radosti, môže pociťovať lásku. Tieto pocity môžu viesť k formovaniu kolektívnych emócií a reakcií, ktoré môžu zapáliť konflikty a vojny medzi skupinami. Ďalej Spinoza hovorí o tom, že radosť je prechod od menšej dokonalosti k väčšej, zatiaľ čo smútok je prechod od väčšej dokonalosti k menšej. Toto môže vysvetľovať motiváciu skupín a národov, ktoré sa cítia ohrozené alebo znížené v ich stavu dokonalosti. Snaha vrátiť sa k predchádzajúcemu stavu radosti a dokonalosti môže viesť k snahe získať kontrolu nad územím, zdrojmi alebo mocou, čo môže viesť k konfliktom a vojnám. Spinozove názory naznačujú, že vojny môžu vzniknúť v dôsledku emocionálneho pripútania ku kolektívnym identitám, snahy o udržanie vlastného bytia a túžby vrátiť sa k predchádzajúcej dokonalosti. Kolektívne emócie, ako je láska, nenávisť a smútok, môžu byť hnacou silou za konfliktmi a vojnami medzi skupinami a národmi. (ad Benedictus de Spinoza)	----	Niekto : Spinoza hovorí o tom, že radosť je prechod od menšej dokonalosti k väčšej, zatiaľ čo smútok je prechod od väčšej dokonalosti k menšej. Toto môže vysvetľovať motiváciu skupín a národov, ktoré sa cítia ohrozené alebo znížené v ich stavu dokonalosti. Snaha vrátiť sa k predchádzajúcemu stavu radosti a dokonalosti môže viesť k snahe získať kontrolu nad územím, zdrojmi alebo mocou, čo môže viesť k konfliktom a vojnám.
----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.	----	Niekto : Tento výrok odzrkadľuje Spinozovu myšlienku, že ľudia majú tendenciu tvoriť predsudky a unáhlené zovšeobecnenia o iných na základe ich príslušnosti k istému stavu alebo národu. Tieto predsudky a generalizácie môžu viesť k nenávisti alebo láske voči celej skupine ľudí na základe jediného jednotlivca alebo incidentu. V praxi to znamená, že ak človek zažije radostnú alebo smutnú udalosť spojenú s jedným príslušníkom iného stavu alebo národa, môže mať tendenciu preniesť tieto emócie a hodnotenia na všetkých príslušníkov tejto skupiny. Napríklad, ak sa niekto stretne s jedným milým a sympatickým jednotlivcom z iného národa, môže začať cítiť lásku a sympatiu nielen k nemu, ale aj k všetkým ľuďom toho istého národa. Naopak, ak zažije negatívnu skúsenosť s jedným príslušníkom inej skupiny, môže mať tendenciu preniesť negatívne emócie a predsudky na všetkých členov tejto skupiny. Tento mechanizmus zovšeobecňovania a tvorby predsudkov môže prispievať k polarizácii a konfliktom medzi rôznymi skupinami a národmi. Keď sa emócie, ktoré sú spojené s jednotlivcom, rozšíria na celú skupinu, môže to viesť k vybudovaniu kolektívnej nenávisti alebo lásky voči celej skupine. Tento proces môže byť ešte zosilnený sociálnymi a kultúrnymi faktormi, ako je mediálna manipulácia, šírenie stereotypov a nacionalizmus. Výsledkom takéhoto generalizovania a predsudkov môže byť zvýšené napätie, antagonizmus a dokonca konflikty medzi skupinami a národmi. Preto je dôležité byť si vedomí tohto mechanizmu a úsilie o prekonanie predsudkov a tvorby spravodlivejších a objektívnejších pohľadov na iné skupiny.	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.
O
	Sigmund Freud : ..všetko živé umiera z vnútorných dôvodov, vracia sa späť do anorganického stavu, potom môžeme povedať len jedno: Cieľom všetkého života je smrť, a smerom do minulosti: Neživé tu bolo skôr ako živé!
O
	Sigmund Freud : Pud je nutkaním, vlastným živému organizmu, znovu nastoliť bývalý stav, ktorého sa musel tento organizmus vzdať pod vplyvom vonkajších rušivých síl, istý druh organickej elasticity, alebo, ak chceme, prejav zotrvačnosti v organickom živote.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,3P4

Okomentuj: