ine   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pýcha znamená, že si pre samoľúbosť myslíme o sebe viac, ako je správne.
 ----
Benedictus de Spinoza : Preceňovanie ľahko robí človeka, ktorý je vážený, pyšným.
----
Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
 ----
Benedictus de Spinoza : Preceňovanie ľahko robí človeka, ktorý je vážený, pyšným.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ľútosť nie je cnosť, čiže nevzniká z rozumu, ale ten, kto ľutuje nejaký čin, je dvojnásobne úbohý čiže bezmocný.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
 ----
Benedictus de Spinoza : Veľmi veľká pýcha alebo veľmi veľké sebapodceňovanie je najväčšia neznalosť seba.
 ----
Benedictus de Spinoza : Veľmi veľká pýcha alebo veľmi veľké sebapodceňovanie svedčí o najväčšej bezmocnosti ducha.
----
Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pyšný človek má rád prítomnosť príživníkov alebo pochlebovačov, kým prítomnosť ušľachtilých ľudí nenávidí.
 ----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
O
Benedictus de Spinoza : Nepravda sa zakladá na nedostatočnosti poznania, ktorá je v neadekvátnych čiže skreslených a konfúznych ideách.
Benedictus de Spinoza : Rozličných ľudí môže rozličným spôsobom podnietiť jeden a ten istý predmet; jeden a ten istý predmet môže v rozličnom čase podnietiť rozličným spôsobom jedného a toho istého človeka.
Benedictus de Spinoza : Keď myseľ uvažuje sama o sebe a o svojej schopnosti konať, raduje sa, a to tým viac, čim zreteľnejšie si predstavuje túto svoju schopnosť.
Benedictus de Spinoza : Myseľ sa usiluje predstavovať si len to, čo ustanovuje jej schopnosť konať.
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje svoju neschopnosť, je tým zarmútená.
O
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Všetky mody, ktorými jedno teleso pôsobí na nejaké iné, vyplývajú z prirodzenosti telesa, ktoré je predmetom pôsobenia, a zároveň z prirodzenosti pôsobiaceho telesa, takže jedno a to isté teleso býva uvádzané do pohybu rozmanitým spôsobom podľa rozmanitej prirodzenosti hýbajúcich telies a naopak, rozmanité telesá bývajú uvádzané do pohybu jedným a tým istým telesom rozmanitým spôsobom.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ poznáva samo ľudské telo a vie o jeho existencii iba prostredníctvom ideí stavov, ktoré telo podstupuje.
Benedictus de Spinoza : Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nie je nič iné ako jej skutočná esencia.
Benedictus de Spinoza : Všetky idey vyplývajúce v mysli z ideí, ktoré sú adekvátne, sú tiež adekvátne.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,3DAXXVII


Okomentuj: