Čo robíme?

Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.	----	Benedictus de Spinoza : Strach je nestály smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku do istej miery pochybujeme. Pozri o tomto poznámku 2 k tvrdeniu 18 tejto časti.	----	Benedictus de Spinoza : Afekty nádeje a strachu nemôžu byť samy osebe dobré.
----
Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.	----	Benedictus de Spinoza : Afekty nádeje a strachu nemôžu byť samy osebe dobré.	----
----
Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.	----	Benedictus de Spinoza : Priazeň neodporuje rozumu, ale môže sa s ním zhodovať a z neho vzniknúť.	----
----
Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.	----	Benedictus de Spinoza : Koho vedie strach a koná dobro, aby sa vyhol zlu, toho nevedie rozum.	----	Benedictus de Spinoza : Pod vedením rozumu si z dvoch dobier zvolíme väčšie a z dvoch ziel menšie.
----
Benedictus de Spinoza : Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.	----	Seneca : Preto báť sa smrti je známkou pochabosti, pretože isté veci sú očakávané a iba neisté sú predmetom obáv. Smrť má oprávnenú a nepremožiteľnú nutnosť.	----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza	Výsmech je radosť, ktorá vzniká z toho, že si vo veci, kotrú nenávidíme, predstavujeme to, čím pohŕdame.
O
	Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo nenávidí, zanikne, pocíti radosť.	Benedictus de Spinoza : Radosť, ktorá vzniká z toho, že si predstavujeme, ako nenávidená vec zaniká alebo je postihnutá nejakým zlom, nevzniká bez akéhosi smútku mysle.	Benedictus de Spinoza : Na predmet, ktorý sme predtým videli zároveň s inými predmetmi, alebo o ktorom si predstavujeme, že niet ničoho, čo by nemal spoločné s viacerými iným predmetmi, nebudeme myslieť tak dlho ako na predmet, o ktorom si predstavujeme, že má niečo zvláštne.
O
	Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.	Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.	Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,3DAXI

Okomentuj: