Ako prestať nenávidieť?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.
 ----
Benedictus de Spinoza : Rozličných ľudí môže rozličným spôsobom podnietiť jeden a ten istý predmet; jeden a ten istý predmet môže v rozličnom čase podnietiť rozličným spôsobom jedného a toho istého človeka.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ľútosť je smútok sprevádzaný ideou nejakého činu, o ktorom veríme, že sme ho urobili zo slobodného rozhodnutia mysle.
----
Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekt vyvolaný vecou, ktorú si predstavujeme izolovane a nie ako nevyhnutnú, ani ako možnú, ani ako náhodnú, je inak za rovnakých okolností zo všetkých afektov najsilnejší.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ chápe všetky veci ako nevyhnutné, potiaľ má nad nimi väčšiu moc, čiže menej im podlieha.
----
Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.
 ----
Niekto : Odpusťme vrahom, keď sú len ozubenými kolieskami v súkolí režimu....všetky tri knihy som písala preto, aby som vyvolala súcit....Chcela som, aby ľudia ako on, teda tí, ktorí sa krčili úplne na dne celej tej mašinérie, vyvolávali súcit. Či už slúžili systému v gulagoch, boli v armáde, zabíjali sa navzájom v občianskej vojne, pracovali v totalitnom systéme a tým ho podporovali. Na druhej strane dokázali byť hrdinami – ako Dejev. Zachraňovali deti, bojovali vo Veľkej vlasteneckej vojne… takých ľudí s nejednoznačnými osudmi sú milióny.
 ----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Láska a nenávisť k veci, ktorú si predstavujeme ako slobodnú, musí byť s rovnakej príčiny väčšia ako k veci nevyhnutnej.
O
Benedictus de Spinoza : Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou.
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že nejaká vec nám podobná, ktorá sa v nás nespája s nijakým afektom, sa nachádza v nejakom afekte, tak aj my sami pociťujeme pociťujeme podobný afekt.
Benedictus de Spinoza : Čím väčší afekt sme podľa našej predstavy vyvolali v milovanej veci, tým viac budeme na to hrdí.
Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že ho niekto nenávidí, a domnieva sa, že mu nedal príčínu k nenávisti, bude ho nenávidieť tiež.
Benedictus de Spinoza : Nenávisť sa stupňuje vzájomnou nenávisťou a naopak láskou sa môže celkom stratiť.
Benedictus de Spinoza : Láska a nenávisť napríklad k Petrovi zaniknú, ak sa spojí smútok, ktorý zahŕňa nenávisť a radosť, ktorú zahŕňa láska, s ideou inej príčiny. A jedna i druhá sa zmenšia potiaľ, pokiaľ si predstavujeme, že Peter nebol ich jedinou príčinou.
O
----
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.
Benedictus de Spinoza : O veci, ktorú nenávidíme, sa usilujeme tvrdiť všetko to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí smútok, a naopak popierať to, o čom si predstavujeme, že jej pôsobí radosť.
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,3P49


Okomentuj: