ine   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Veselosť nemôže byť nadmerná, ale je vždy dobrá, naopak melanchólia je vždy zlá.
 ----
Arthur Schopenhauer : Kto sa veľa smeje, je šťastný a kto veľa plače, je nešťastný. Povedzme, že niekto je mladý, krásny, bohatý a vážený, ale ak chceme posúdiť, či je šťastný, treba položiť otázku, či je okrem toho veselý. Naproti tomu, ak je niekto veselý, nezáleží na tom, či je mladý alebo starý, rovný alebo hrbatý, chudobný alebo bohatý, je šťastný.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Arthur Schopenhauer : Kto sa veľa smeje, je šťastný a kto veľa plače, je nešťastný. Povedzme, že niekto je mladý, krásny, bohatý a vážený, ale ak chceme posúdiť, či je šťastný, treba položiť otázku, či je okrem toho veselý. Naproti tomu, ak je niekto veselý, nezáleží na tom, či je mladý alebo starý, rovný alebo hrbatý, chudobný alebo bohatý, je šťastný.
----
Arthur Schopenhauer : Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Dobro, po ktorom túži každý, kto ide cestou cnosti, bude želať aj ostatným ľuďom, a to tým viac, čím väčšmi poznáva boha.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Čo vedie k spoločenstvu ľudí, čiže to čo spôsobuje, že ľudia žijú svorne, je užitočné, a naopak zlé je to, čo vnáša do štátu nesvornosť.
 ----
Niekto : Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Radosť nie je bezprostredne zlá, ale dobrá; naopak smútok je bezprostredne zlý.
 ----
Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Slasť môže byť nadmerná a zlá. Bolesť môže byť dobrá potiaľ, pokiaľ je slasť čiže radosť zlá.
 ----
Benedictus de Spinoza : Láska a žiadostivosť môžu byť nadmerné.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Láska a žiadostivosť môžu byť nadmerné.
 ----
Benedictus de Spinoza : Sláva neodporuje rozumu, ale môže z neho vzniknúť.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Nenávisť nemôže byť nikdy dobrá.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kto žije podľa rozumu, usiluje sa, pokiaľ môže, oplácať nenávisť, hnev, pohŕdanie atď. druhého láskou alebo veľkorysosťou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekty nádeje a strachu nemôžu byť samy osebe dobré.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekty preceňovania a podceňovania sú vždy zlé.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Preceňovanie ľahko robí človeka, ktorý je vážený, pyšným.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Súcit je pre človeka, ktorý žije podľa rozumu, sám osebe zlý a neužitočný.
 ----
Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Priazeň neodporuje rozumu, ale môže sa s ním zhodovať a z neho vzniknúť.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Sláva neodporuje rozumu, ale môže z neho vzniknúť.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Na každú činnosť, na ktorú sme determinovaní afektom, ktorý je trpným stavom, môžeme byť determinovaný aj bez neho rozumom.
 ----
Benedictus de Spinoza : Neexistuje nijaký stav tela, o ktorom by sme si nemohli utvoriť nejaký jasný a presný pojem.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Žiadostivosť, ktorá vzniká z radosti alebo zo smútku a ktorá sa vzťahuje na jednu alebo na niekoľko, ne však na všetky časti tela, neberie nijaký ohľad na to, čo je užitočné pre celého človeka.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Keby sa ľudia rodili slobodní, nevytvárali by si pojem dobra a zla, kým by boli slobodní.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Človek vedený rozumom je slobodnejší v štáte, kde žije podľa spoločného ustanovenia, než v samote, kde poslúcha len sám seba.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kým na nás nedoliehajú afekty odporujúce našej prirodzenosti, dovtedy máme moc usporiadať a spájať stavy tela podľa usporiadania zodpovedajúceho rozumu.
 ----
Benedictus de Spinoza : Túto lásku k bohu nemôže poškvrniť ani afekt závisti, ani afekt žiarlivosti, ale je podnecovaná tým väčšmi, čím viac ľudí je podľa našej predstavy spojených s bohom tým istým pudom lásky.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Niekto : Dobro pochádza z jednoty, zlo z nejednoty.
 ----
Niekto : monizmus je dobrá filozofia, dualizmus a pluralizmus je zlá filozofia.
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Aristippos z Kyrény : Rozkoš je najvyšším dobrom v živote, hlavne telesná rozkoš, ktorá je silnejšia a žiadanejšia ako duševné rozkoše.
 ----
Herakleitos : So žiadostivosťou bojovať je ťažké, lebo čo chce, kúpi si za dušu. (čo možno chápať tak, že človeka stojí kus duše, keď podľahne svojej žiadostivosti, pretože v duši ubúda toľko ohňa (oheň sa mení na vodu), koľko človek dožičí svojmu telu.)
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Niekto : Vznešenosť je láskou usmernenou rozumom (teda duševnou schopnosťou), láska zasa fundamentálnou radosťou vo vzťahu k svetu.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Niekto : Požiadavka rozumovej lásky (v terminológii kresťanskej etiky agapé) je požiadavkou rozumu navracať do sveta ešte silnejší opak negatívneho pôsobenia a zla", ktoré z neho myseľ informuje. Len takto možno byť v pravej službe lásky voči blížnemu, milovať ho ako seba samého, t.j. ako vlastnú myseľ, a rovnako ako vo vzťahu k nej sa usilovať nedopustiť, aby sa stal obeťou vlastných vášní.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
 ----
Erich Fromm : Radosť je cnosť, sklúčenosť je hriech.
 ----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Nie je možné, aby človek nebol časťou prírody a aby podliehal len tým zmenám, ktoré sa môžu pochopiť iba z jeho prirodzenosti a ktorých je adekvátnou príčinou.
O
Benedictus de Spinoza : Z nevyhnutnosti božej prirodzenosti musí vyplývať nekonečne mnoho vecí v nekonečne mnohých modoch (t. j. všetko, čo možno zahrnúť pod nekonečný rozum.)
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo vyplýva z absolútnej prirodzenosti niektorého atribútu boha, muselo existovať vždy a nekonečne, čiže je práve na základe tohto atribútu večné a nekonečné.
Benedictus de Spinoza : Esencia vecí vytvorených bohom nezahŕňa existenciu.
Benedictus de Spinoza : Moc boha je sama jeho esencia.
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže zaniknúť len pôsobením vonkajšej príčiny.
Benedictus de Spinoza : Každá vec, pokiaľ je sama sebou, usiluje sa zotrvať vo svojom bytí.
Benedictus de Spinoza : Snaha každej veci zotrvať vo svojom bytí nie je nič iné ako jej skutočná esencia.
Benedictus de Spinoza : Sila, ktorou človek zotrváva vo svojej existencii, je ohraničená a nekonečne prekonávaná mocou vonkajších príčin.
O
Benedictus de Spinoza : Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu.
Benedictus de Spinoza : Konečnou svojho druhu sa nazýva vec, ktorá môže byť vymedzená inou vecou tej istej prirodzenosti. Napríklad teleso sa nazýva konečné preto, lebo si môžeme vždy utvoriť pojem iného, ešte väčšieho telesa. Takisto môže byť myslenie vymedzené iným myslením. Ale teleso sa nedá vymedziť myslením, ani myslenie telesom.
Benedictus de Spinoza : Príčinou seba samého rozumiem to, čoho esencia zahŕňa existenciu, čiže to, čoho prirodzenosť sa môže chápať len ako existujúca.
Benedictus de Spinoza : Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne.
Sigmund Freud : ..všetko živé umiera z vnútorných dôvodov, vracia sa späť do anorganického stavu, potom môžeme povedať len jedno: Cieľom všetkého života je smrť, a smerom do minulosti: Neživé tu bolo skôr ako živé!
Benedictus de Spinoza : Boh je pôsobiacou príčinou nielen existencie vecí, ale aj ich esencie.
Benedictus de Spinoza : V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia.
Benedictus de Spinoza : V prírode neexistuje nijaká jednotlivá vec, nad ktorú by nebolo inej mocnejšej a silnejšej. Teda nech je daná akákoľvek vec, je daná aj iná, mocnejšia, ktorá danú vec môže zničiť.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,4P4


Okomentuj: