ine   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, zanikne, pocíti smútok; ak si však predstaví, že to zostane zachované, pocíti radosť.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, pôsobí radosť alebo smútok, tiež pocíti radosť alebo smútok a obidva tieto afekty budú v milujúcom tým silnejšie alebo slabšie, čím budú silnešie alebo slabšie v milovanej veci.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme,že niekto spôsobuje veci, ktorú milujeme, radosť, budeme pociťovať k nemu lásku. Ak si naopak predstavujeme, že jej spôsobuje smútok, budeme k nemu pociťovať nenávisť.
----
Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, zanikne, pocíti smútok; ak si však predstaví, že to zostane zachované, pocíti radosť.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kto niekomu z lásky alebo v nádeji na chválu preukázal dobrodenie, bude zarmútený, ak uvidí, že jeho dobrodenie je prijímané s nevďakom.
 ----
Benedictus de Spinoza : Slobodný človek, ktorý žije medzi nevedomými ľuďmi, usiluje sa podľa možnosti vyhnúť ich dobrodeniam.
----
Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, zanikne, pocíti smútok; ak si však predstaví, že to zostane zachované, pocíti radosť.
 ----
Benedictus de Spinoza : Strach je nestály smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, o ktorej výsledku do istej miery pochybujeme. Pozri o tomto poznámku 2 k tvrdeniu 18 tejto časti.
 ----
Benedictus de Spinoza : Afekty nádeje a strachu nemôžu byť samy osebe dobré.
----
Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo miluje, zanikne, pocíti smútok; ak si však predstaví, že to zostane zachované, pocíti radosť.
 ----
Benedictus de Spinoza : Kto miluje boha nemôže sa usilovať, aby boh opätoval jeho lásku.
 ----
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Kto si predstavuje, že to, čo miluje, zanikne, pocíti smútok; ak si však predstaví, že to zostane zachované, pocíti radosť.
O
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Čokoľvek zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť nášho tela konať, toho idea zväčšuje alebo zmenšuje, podporuje alebo obmedzuje schopnosť našej mysle myslieť.
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ môže, usiluje sa predstavovať si to, čo zväčšuje alebo podporuje schopnosť tela konať.
Benedictus de Spinoza : Keď si myseľ predstavuje to, čo zmenšuje alebo obmedzuje schopnosť tela konať, usiluje sa, pokiaľ môže, spomínať si na veci, ktoré vylučujú existenciu týchto vecí.
O
Benedictus de Spinoza : Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ je schopná postihovať veľmi veľa vecí a je tým schopnejšia, čím viacerými modmi sa môže pôsobiť na jej telo.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,3P19


Okomentuj: