Čo je myslenie?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
 ----
Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
 ----
Benedictus de Spinoza : V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.
----
Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ak si vec, ktorá v nás zvyčajne vyvoláva afekt smútku, predstavíme tak, že sa v niečom podobá inej veci, ktorá v nás vyvoláva rovnako silný afekt radosti, budeme ju súčastne nenávidieť i milovať.
 ----
Benedictus de Spinoza : Ak si predstavujeme, že niekto niečo miluje, po niečom túži alebo niečo nenávidí, čo sami milujeme, po čom túžime alebo čo nenávidíme, tým pevnejšie to budeme milovať atď. Ak si však predstavujeme, že to čo milujeme, sa niekomu protií, alebo naopak, naša myseľ bude kolísať.
----
Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
 ----
Benedictus de Spinoza : Predstava minulej alebo budúcej veci vyvoláva v človeku taký istý afekt radosti alebo smútku ako predstava prítomnej veci.
 ----
Benedictus de Spinoza : Každá vec môže byť per accidens príčinou nádeje alebo strachu.
----
Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
 ----
Benedictus de Spinoza : Pokiaľ myseľ chápe veci podľa príkazu rozumu, je podnecovaná rovnako, či je to idea budúcej, minulej alebo prítomnej veci.
 ----
Benedictus de Spinoza : Vedení rozumom budeme väčšmi túžiť po väčšom budúcom dobre a po menšom prítomnom zle než po väčšom budúcom zle.
----
Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
 ----
Benedictus de Spinoza : Všetko, čo myseľ chápe ako večné, nechápe na základe toho, že postihuje skutočnú danú existenciu tela, ale na základe toho, že postihuje esenciu tela ako večnú.
----
Benedictus de Spinoza : Tretí druh poznania závisí od mysle ako do svojej formálnej príčiny, pokiaľ sama myseľ je večná.
----
Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
 ----
Georg Wilhelm Friedrich Hegel : Pokial sa rozmýšľanie zameriava na to, aby uspokojilo potrebu nevyhnutnosti, je vlastným filozofickým, špekulatívnym myslením.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
 ----
Niekto : V rámci uchopovanie gramatiky materského jazyka je myseľ prvýkrát ostro konfrontovaná s jase vymedzenými, logickými hranicami konceptuálneho myslenia: jablko môže byť červené, slnečník tiež, ale dve a dve musia byť štyri a táto veta je gramaticky buď správna, alebo nesprávna.
 ----
----
Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
 ----
Niekto : Formálna myseľ už je síce schopná logicky myslieť a zdôvodňovať nevyhnutnosť, no vďaka tomu je tiež výnimočne schopná miešať "pojmy s dojmami"..
 ----
Niekto : V mysli, pri asociovaní svojich formalnych produktov (konceptov) s formálnymi vedomiami súčinnosti objektívnych vedomí , vzmiká formálne vedomie "postoja k veci", alebo to, čomu hovoríme hodnotenia, pričom jeho východiskom je, prirodzene hodnotenie pôsobenia.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
O
Benedictus de Spinoza : Pravdivá idea sa musí zhodovať s tým, čoho je ideou.
Benedictus de Spinoza : Z nevyhnutnosti božej prirodzenosti musí vyplývať nekonečne mnoho vecí v nekonečne mnohých modoch (t. j. všetko, čo možno zahrnúť pod nekonečný rozum.)
Benedictus de Spinoza : V prírode neexistuje nič náhodné, ale všetko je prirodzenosťou boha nevyhnutne determinované na určitý modus existencie a pôsobenia.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Ak budú na ľudské telo súčastne pôsobiť dve alebo viac telies, keď si myseľ neskôr predstaví niektoré z nich, ihned sa rozpamätá aj na ostatné.
Benedictus de Spinoza : To, čo je všetkým veciam spoločné (o tom pozri lemu 2) a čo je rovnako v časti i v celku, netvorí esenciu nijakej jednotlivej veci.
Benedictus de Spinoza : To, čo je všetkým veciam spoločné a čo je rovnako v časti i v celku, nemožno chápať inak než adekvátne.
Benedictus de Spinoza : Poznanie prvého druhu je jedinou príčinou nepravdivosti, poznanie druhého a tretieho druhu je nevyhnutne pravdivé.
O
----
Benedictus de Spinoza : Bohom rozumiem absolútne nekonečné súcno, t. j. substanciu skladajúcu sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu.
Benedictus de Spinoza : Boh čiže substancia skladajúca sa z nekonečne mnohých atribútov, z ktorých každý vyjadruje večnú a nekonečnú esenciu, existuje nevyhnutne.
Benedictus de Spinoza : Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Hovorím, že k esencii nejakej veci patrí to, existenciou čoho sa vec nevyhnutne ustanovuje a čoho neexistenciou sa táto vec nevyhnutne ruší, čiže to, bez čoho nejaká vec nemôže ani byť, ani sa nedá chápať.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Každá idea, ktorá je v nás absolútna čiže adekvátna a dokonalá, je pravdivá.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,2P44


Okomentuj: