Aký je vzťah poznania a vôle?   


Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
 ----
Benedictus de Spinoza : V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.
 ----
Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
----
Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Telo nemôže determinovať myseľ na myslenie, ani myseľ telo na pohyb alebo pokoj, ani na čokoľvek iné (ak niečo iné je).
 ----
Benedictus de Spinoza : Kto si predstavuje, že to, čo nenávidí, zanikne, pocíti radosť.
----
Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Zúfalstvo je smútok, vznikajúci z idey budúcej alebo minulej veci, pri ktorej je príčina pochybnosti odstránená.
 ----
Benedictus de Spinoza : Súcit je smútok sprevádzaný ideou zla, ktoré sa prihodilo niekomu inému, podľa našej predstavy nám podobnému. Pozri poznámku k tvrdeniu 22 a poznámku k tvrdeniu 27 tejto časti.
----
Benedictus de Spinoza : V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
 ----
Benedictus de Spinoza : Vôľa a rozum sú totožné. Dôkaz : Vôľa a rozum nie sú nič iného ako jednotlivé chcenia a jednotlivé idey. Avšak jednotlivé chcenia a idey sú totožné. Teda vôľa a rozum sú jedno a to isté.
----
Benedictus de Spinoza : Nepravdivá idea, pokiaľ je nepravdivá, nezahrňuje v sebe istotu. Ak teda hovoríme, že nejaký človek zotrváva na nepravdách a nepochybuje o nich, nehovoríme tým, že si je istý, ale len hovoríme, že nepochybuje alebo že zotrváva v nepravdách, pretože neexistujú príčiny, ktoré by spôsobili, aby jeho predstavy kolísali.... Istotou rozumieme niečo pozitívneho a nie nedostatok pochybností. Nedostatok istoty však chápeme ako nepravdivosť.
----

Odpoveď a jej predpoklady ( argumenty pre a proti nej ):

Benedictus de Spinoza     
V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.
O
Benedictus de Spinoza : Mody myslenia ako láska, žiadostivosť alebo akékoľvek iné mody, ktoré označujeme názvom duševné afekty, sú dané iba vtedy, ak v tom istom jedincovi je idea veci milovanej , žiadanej atď. Naproti tomu idea môže byť, aj keď nie je daný nijaký modus myslenia.
Benedictus de Spinoza : Hovorím, že k esencii nejakej veci patrí to, existenciou čoho sa vec nevyhnutne ustanovuje a čoho neexistenciou sa táto vec nevyhnutne ruší, čiže to, bez čoho nejaká vec nemôže ani byť, ani sa nedá chápať.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Nepravda sa zakladá na nedostatočnosti poznania, ktorá je v neadekvátnych čiže skreslených a konfúznych ideách.
Benedictus de Spinoza : Ten, koho idea nejakej veci je pravdivá, vie, že je pravdivá, a nemôže o danej veci pochybovať.
Benedictus de Spinoza : Je v prirodzenosti rozumu neuvažovať o veciach ako o náhodných, ale ako o nevyhnutných.
Benedictus de Spinoza : Ľudská myseľ poznáva večnú a nekonečnú esenciu boha adekvátne.
Benedictus de Spinoza : V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.
O
---- ----
Benedictus de Spinoza : Slobodnou sa nazýva vec, ktorá existuje iba z nevyhnutnosti svojej prirodzenosti a ktorej činnosť je determinovaná iba ňou samou.
Benedictus de Spinoza : Ak sa na ľuské telo pôsobí modom, ktorý zahŕňa prirodzenosť nejakého vonkajšieho telasa, bude ľudská myseľ považovať toto vonkajšie teleso za skutočne existujúce alebo pre ňu prítomné, kým na telo nebude pôsobiť iný afekt, ktorý by vylúčil existenciu alebo prítomnosť telesa.
Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.
Benedictus de Spinoza : Pravdivá idea sa musí zhodovať s tým, čoho je ideou.
Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.
Benedictus de Spinoza : Boh pôsobí iba podľa zákonov svojej vlastnej prirodzenosti a nie je nútený nikým iným.

Zdroj:B.Spinoza: Etika,2P49


Okomentuj: