Aký je vzťah poznania a vôle?

Aký je vzťah poznania a vôle?




Bhagavadgíta - Spev vznešeného (-400)
Premýšľanie o zmyslových predmetoch
ťa pripúta k zmyslovým predmetom
narastie túžba, a začneš na nich lipnúť
zbav sa tej závislosti, vyvoláva len hnev;
v hneve je tvoja myseľ zmätená
Ak je myseľ zmätená, zabudneš na svoje skúsenosti
ak zabudneš na skúsenosti a stratí sa rozlišovanie;
zmizne rozlišovanie a ty minieš jediný zmysel života.
...
oddanie sa átmanu, je jeho pokojnou radosťou
Vola nas nuti suhlasit s tym, co nepozname dostatocne jasne a zretelne.

Rene Descartes (1596)
Z coho teda pochadzaju moje omyly? Zaiste iba z toho, ze vola siaha dalej ako rozum, a ja ju neudrziavam v jeho hranicach, ale ju rozsirujem aj na to, comu nerozumiem. Kedze je pritom aj lahostajna, lahko sa odklana od pravdiveho a dobreho, a tak sa stava, ze sa mylim alebo ze hresim. /4.meditacia

Rene Descartes (1596)

Benedictus de Spinoza (1632)
Mody myslenia ako láska, žiadostivosť alebo akékoľvek iné mody, ktoré označujeme názvom duševné afekty, sú dané iba vtedy, ak v tom istom jedincovi je idea veci milovanej , žiadanej atď. Naproti tomu idea môže byť, aj keď nie je daný nijaký modus myslenia.

Benedictus de Spinoza (1632)
V mysli nie je nijaká absolútna čiže slobodná vôľa, ale na to, aby chcela to či ono, je determinovaná príčinou, ktorá je takisto determinovaná inou príčinou, táto opäť inou a tak donekonečna.

Benedictus de Spinoza (1632)
V mysli nie je daná nijaká vôľa, čiže tvrdenie a popieranie, okrem toho, ktoré zahŕňa idea, pokiaľ je ideou.

Benedictus de Spinoza (1632)
Vôľa a rozum sú totožné. Dôkaz : Vôľa a rozum nie sú nič iného ako jednotlivé chcenia a jednotlivé idey. Avšak jednotlivé chcenia a idey sú totožné. Teda vôľa a rozum sú jedno a to isté.

Benedictus de Spinoza (1632)
Pod vôľou rozumiem schopnosť niečomu pritakať či niečo popierať, a nie žiadostivosť. Opakujem teda : Pod týmto pojmom rozumiem schopnosť, prostredníctvom ktorej myseľ pritakáva alebo popiera, čo je pravdivé a čo nie je pravdivé, a nie žiadostivosť, ktorou si myseľ niečo praje alebo niečo odmieta.
Človek sa skladá z intelektu a vôle. Intelekt po smrti zaniká, vôľa ostáva. Vôľa je večná a nesmrteľná - a predsa ona v nás má strach zo smrti. Nerada sa však oddeľuje od svojho vidiaceho intelektu, čo je strach zo smrti.

Arthur Schopenhauer (1788)
Vola je silny slepec, ktory nesie na ramenach chromeho vidiaceho.

Arthur Schopenhauer (1788)
Vôľa je jednoduchá, chceš, nechceš.

Arthur Schopenhauer (1788)
Intelekt hraje a vôla tancuje : Intelekt dokáže vôli sprítomniť obrazy budúceho nebezpečenstva, slasti, minulej straty blízkeho, trápnej situácie a vôľa na to reaguje atď

Arthur Schopenhauer (1788)
Niekedy však ani intelekt netuší, čo vôľa vlastne chce (napr. smrť blízkeho kôli majetku). Intelekt je dôverníkom, ktorý sa však všetko nedozvie.

Arthur Schopenhauer (1788)
Vôľa však nedovolí intelektu čokoľvek. Skrátka mu nedovolí spomenúť si.

Arthur Schopenhauer (1788)
Pretože motívy, ktoré vplývajú na prejavy charakteru človeka alebo jeho konanie, pôsobia na neho prostredníctvom poznania, ale poznanie je premenlivé, často kolíše medzi omylom a pravdou, avšak sa spravidla v priebehu života zdokonaľuje, samozrejme, do veľmi rozdielnych stupňov; takto možno zreteľne zmeniť spôsob konania človeka bez toho, aby sme boli oprávnení vyvodzovať z toho zmenu jeho charakteru.

Arthur Schopenhauer (1788)
Zvonku sa dá na vôľu vplývať iba pomocou motívov. Ale tieto nikdy nemôžu zmeniť vôľu samotnú: lebo oni sami majú nad ňou moc iba pod podmienkou, že je presne aká je. Takže môžu len zmeniť smer jej snaženia; t. j. postarať sa, aby hľadala to, čo vždy hľadá, iným spôsobom ako predtým.

Arthur Schopenhauer (1788)
Zmena poznania, a tým aj činov človeka, zachádza tak ďaleko, že niekto môže snažiť splniť si svoj nemenný cieľ, napr. dosiahnuť pôžitky z Mohamedovho raja (panny..), buď v skutočnom svete, alebo v imaginárnom svete, a podľa toho volí prostriedky, a preto v prvom prípade používa múdrosť, násilie a klamstvo, v druhom celibát, spravodlivosť, milodary a púť do Mekky . Vďaka tomu sa jeho úsilie nezmenilo, tým menej on sám. Takže aj keď sa jeho činy v rôznych dobách objavujú veľmi odlišne, jeho vôľa zostala úplne rovnaká. .

Arthur Schopenhauer (1788)
Poznanie môže byť vo vzťahu k vôli buď pritakavajúcim, t.j. nepotlačuje vôľu ale ním poznaný život je aj ním chcený, tak ako bol bez poznania iba slepým pudom, tak je teraz s poznaním vedomý a rozumný. Protikladným vzťahom je popieranie vôle k životu, ktoré sa objaví vtedy ak poznanie vôľu ukončuje, pričom poznané jednotlivé javy už nepôsobia na vôľu ako motívy, a poznanie tu je nie ako motív, ale ako Quientiv pre vôľu, t.j. vôľa sa tu sama od seba ruší.

Arthur Schopenhauer (1788)

Niekto (2019)
Človek môže žiť svoj život ako "No" man, ktorý žije nudný život, pretože všetko odmieta, alebo "Yes" man, ktorý na všetko hovorí áno.
Pridaním kognitívneho obsahu do afektívnej formy je afekt nevyhnutne modifikovaný a môže dokonca zmeniť svoju "pocitovú" polaritu,ako napríklad v prípade hnevu, esenciálne negatívneho afektu, ktorý sa môže stať pozitívnym( ("dobrým") pocitom..

Od patetiky k etike (2019)




Celý strom otázok 


Okomentuj:






Kde sa komentuje