V akom vzťahu s.... existuje?

V akom vzťahu s.... existuje?

Nadotázky: Ako existuje/Čo je kvalita?

V akom vzťahu s.... existuje?

Podotázky: Ako môžu slová vystihovať realitu? Aký je vzťah vedy a náboženstva? Čo je vedomie? Čo je možnosť? Je vsetko možné? Aký je vzťah poznania a vôle? Aký je vzťah filozofie a náboženstva? Aký je vzťah filozofie a vedy? Aký je vzťah tela a mysle? Aký je vzťah medzi časťami a celkom?

Pytagoras zo Samu (-580)

Harmónia je jednota spájajúca mnohosť a celkové zosúladenie toho, čo je nesúladné.

Celok je viac ako súčet častí.

Aristoteles (-384)

Helgoland (2019)

Namiesto toho, aby sme videli fyzikálny svet ako súbor objektov s určitými vlastnosťami, kvantová teória nás vyzýva, aby sme videli svet ako sieť vzťahov, ktorých uzlami sú objekty.... mimo interakcií neexistujú žiadne vlastnosti.

Helgoland (2019)

Napríklad rýchlosť je vlastnosť, ktorú má objekt vo vzťahu k inému objektu....Objav kvantovej teórie je len o niečo radikálnejší: je to objav, že všetky vlastnosti (premenné) objektov sú vzťažné, rovnako ako rýchlosť.

Helgoland (2019)

V kvantovej fyzike je previazanie javom, pri ktorom si dva od seba vzdialené objekty, napríklad dve častice, ktoré sa v minulosti stretli, zachovajú akési zvláštne puto, akoby dokázali napriek diaľke pokračovať vo vzájomnom rozhovore. Rovnako ako keď dvaja zamilovaní dokážu uhádnuť myšlienky toho druhého hoci nie sú spolu. Sú takpovediac prepojení, čiže previazaný.

Hoci bol naturalizmus často stotožňovaný s materializmom, má oveľa širší rozsah. Materializmus je skutočne naturalistický, ale opak nemusí nutne platiť. Prísne vzaté, naturalizmus nemá ontologickú preferenciu; t. j. žiadna zaujatosť voči žiadnemu konkrétnemu súboru kategórií reality: dualizmu a monizmu, ateizmu a teizmu, idealizmu a materializmu ` všetky sú s ním kompatibilné. Pokiaľ je celá realita prirodzená, neexistujú žiadne ďalšie obmedzenia. Naturalistii vyvinuli širokú škálu názorov, dokonca sa pustili aj do vypracovania teistického naturalizmu.

Naturalista by mohol veriť v abstraktnú existenciu čísel a tvrdiť, že existencia týchto abstraktných entít je úplne prirodzený jav. Materialista však nemohol veriť v takéto entity, pretože sú abstraktné, a teda nie sú tvorené hmotou (alebo energiou atď.). (Ad materializmus a naturalizmus a rozdiel medzi nimi)

Je teoreticky možné, že naturalista (hoci je dosť vzácny) je zároveň dualistom a verí, že myseľ je úplne prirodzená, no je vytvorená z niečoho, čo nie je hmota (alebo energia atď.). Materialista však takúto pozíciu nemôže zastávať. Ak myseľ nie je tvorená hmotou (alebo energiou atď.), potom tento typ mysle neexistuje. (Ad materializmus a naturalizmus a rozdiel medzi nimi)

Rozdiel medzi materializmom a naturalizmom je v účele definície – materializmus argumentuje o ontológii vesmíru, zatiaľ čo naturalizmus pomocou (tých istých) materialistických predpokladov argumentuje o tom, ako by veda/filozofia mala fungovať.

Naturalista nemusí byť materialista. V skutočnosti je nútený vzdať sa materializmu, ak na to existuje dobrý vedecký dôvod. Ak by sme zhromaždili vedecké dôkazy, že existuje aj iná substancia ako hmota, naturalista sa musí vzdať presvedčenia, že všetko je tvorené hmotou. (Ad materializmus a naturalizmus a rozdiele medzi nimi)

Fyzikalizmus úzko súvisí s materializmom a vyvinul sa z materializmu s pokrokom vo fyzikálnych vedách vo vysvetľovaní pozorovaných javov. Pojmy „fyzikalizmus“ a „materializmus“ sa často používajú zameniteľne, ale možno ich rozlíšiť na základe ich filozofických dôsledkov. Fyzikizmus zahŕňa hmotu, ale aj energiu, fyzikálne zákony, priestor, čas, štruktúru, fyzikálne procesy, informácie, stav a sily, okrem iného, ako ich opisuje fyzika a iné vedy, ako súčasť fyziky v monistickom zmysle.

Svojou podstatou je pozitivismus empirizmus, v istom zmysle dovedený do krajných logických záverov: kedže každé poznanie je preň empirické poznanie v určitej forme, nijaká špekulácia nemôže byť poznaním. Pozitivizmus sa však sám nevyhol osudu predchádzajúcej filozofie, lebo sa ukázalo, že jeho vlastné základné tézy (popieranie čisto rozumových úvah, fenomenalizmus a ďaľšie) sa nedajú overiť skúsenosťou a v dôsledku toho sú "metafyzické".

Fyzikalizmus bol spočiatku lingvistickou tézou, že každý výrok je synonymom (t. j. je významovo ekvivalentný) nejakému výroku fyziky. A materializmus, ako sa tradične vykladá, nie je vôbec lingvistickou tézou; je to skôr metafyzická téza v tom zmysle, že nám hovorí o povahe sveta. Minimálne pre pozitivistov teda existoval jasný dôvod na odlíšenie fyzikalizmu (lingvistická téza) od materializmu (metafyzická téza)... Od 30. rokov 20. storočia sa však pozitivistická filozofia túto tézu odmietla – fyzikalizmus preto už nie je lingvistickou tézou pre súčasných filozofov – a to je jeden z dôvodov, prečo sa slová „materializmus“ a „fyzikalizmus“ v súčasnosti často vykladajú ako zameniteľné.

Materialisti historicky zastávali názor, že všetko je hmota – kde hmota bola chápaná ako „inertná, necitlivá substancia, v ktorej extenzia, tvar a pohyb skutočne existujú“ (Berkeley, Principles of Human Knowledge, ods. 9). Ale samotná fyzika ukázala, že nie všetko je v tomto zmysle hmota; napríklad sily ako gravitácia sú fyzikálne, ale nie je jasné, či sú hmotné v tradičnom zmysle . Je teda lákavé použiť „fyzikalizmus“ na dištancovanie sa od toho, čo sa zdá byť historicky dôležitou, ale už vedecky nerelvantnou tézou o materializme, a s tým súvisiacou, zdôrazniť spojenie s fyzikou a fyzikálnymi vedami. (Ad materializmus a jeho rozdiel od fyzikalizmu)

Okomentuj: