Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:

Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	----	Benedictus de Spinoza : Afekt možno zoslabiť a odstrániť iba opačným a silnejším afektom, ako je ten, ktorý má byť obmedzený.	----	Benedictus de Spinoza : Pravdivé poznanie dobra a zla nemôže oslabiť nijaký afekt, pokiaľ je pravdivé, ale len pokiaľ sa chápe ako afekt.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	----	Benedictus de Spinoza : Poznanie dobra a zla nie je nič iné než afekt radosti alebo smútku, pokiaľ si ho uvedomujeme.	----	Benedictus de Spinoza : Pravdivé poznanie dobra a zla nemôže oslabiť nijaký afekt, pokiaľ je pravdivé, ale len pokiaľ sa chápe ako afekt.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	----	Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorého príčinu si predstavujeme ako prítomnú, je silnejší než afekt, ktorého príčinu by sme si predstavovali ako neprítomnú.	----	Benedictus de Spinoza : Budúca vec, ktorá podľa našej predstavy čoskoro nastane, pôsobí na nás intenzívnejšie, ako keby sme si predstavovali, že čas jej existencie je ešte od prítomnosti ďaleko. Aj spomienka na vec, ktorú si predstavujeme ako nedávnu, pôsobí na nás intenzívnejšie, ako keby sme si ju predstavovali ako dávno minulú.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	----	Benedictus de Spinoza : Pravdivé poznanie dobra a zla nemôže oslabiť nijaký afekt, pokiaľ je pravdivé, ale len pokiaľ sa chápe ako afekt.	----
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	----	Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý je trpným stavom, prestane ním byť, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu. (Afekt, ktorý je vášňou prestane byť vášňou, len čo si o ňom utvoríme jasnú a zreteľnú ideu)	----	Benedictus de Spinoza : Nikto nemôže boha nenávidieť.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	----	Benedictus de Spinoza : Neexistuje nijaký stav tela, o ktorom by sme si nemohli utvoriť nejaký jasný a presný pojem.	----	Benedictus de Spinoza : Myseľ môže spôsobiť, aby sa všetky stavy tela čiže predstavy vecí vzťahovali na ideu boha.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	----	Benedictus de Spinoza : Boh nemá trpné stavy a nepodlieha nijakému afektu radosti alebo smútku.	----	Benedictus de Spinoza : Kto miluje boha nemôže sa usilovať, aby boh opätoval jeho lásku.
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	----	Benedictus de Spinoza : Myseľ podlieha afektom, ktoré sa vzťahujú na trpné stavy, len pokiaľ trvá telo.	----
----
Benedictus de Spinoza : Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.	----	Benedictus de Spinoza : Čím e nejaká vec dokonalejšia, tým je činnejsšia a menej trpná, a naopak, čím je činnejšia, tým je dokonalejšia.	----
----

Benedictus de Spinoza	Afekt, ktorý sa nazýva pathema (trpný stav) mysle, je konfúzna idea, ktorou myseľ potvrdzuje silu svojho tela alebo nejakej jeho časti existovat, a to silu väčšiu alebo menšiu ako predtým. A ak je táto idea daná, sama myseľ je determinovaná, aby uvažovala radšej o tejto veci ako o inej.
O
	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.	Benedictus de Spinoza : Predmetom idey, ktorá tvorí ľudskú myseľ je telo, čiže určitý skutočne existujúci modus rozpriestranenosti, a nič iné.	Benedictus de Spinoza : Idea každého modu, ktorým vonkajšie telesá pôsobia na ľuské telo, musí zahŕňať prirodzenosť ľudského tela a zároveň prirodzenosť vonkajšieho telesa.	Benedictus de Spinoza : Činné stavy mysle vychádzajú len z adekvátnych ideí, jej trpné stavy závisia len od neadekvátnych ideí.
O
	Benedictus de Spinoza : Všetko, čo vyplýva z absolútnej prirodzenosti niektorého atribútu boha, muselo existovať vždy a nekonečne, čiže je práve na základe tohto atribútu večné a nekonečné.	Benedictus de Spinoza : Neexistuje nič, z prirodzenosti čoho by nevyplýval nejaký účinok.	Benedictus de Spinoza : Poznanie účinku závisí od poznania príčiny a zahŕňa ju v sebe.	Benedictus de Spinoza : Prvé, čo utvára skutočné bytie ľudskej mysle, nie je nič iné ako idea nejakej jednotlivej skutočne existujúcej veci.

ine