Anaxagoras

Povedali o ňom

Arthur Schopenhauer : V protiklade ku Anaxagorovi neuznavam intelekt za pociatok vsetkeho.(ad Anaxagoras) >>

Niekto : Anaxagoras mal v Klazomenách značný majetok a aj značný plyv, ale oboch sa vraj vzdal kvôli obave, že by mu bránili vo filozofii. Diogenes Laertios o tom píše: „Vynikal vznešeným rodom a bohatstvom, ale aj veľkomyseľnosťou, pretože všetok otcovský majetok postúpil svojim príbuzným. Lebo keď mu vyčitovali, že sa oň nestará, povedal im: >>A prečo sa oň vy nestaráte? << Nakoniec ho úplne zanechal a venoval sa výlučne skúmani u prírody" 3 Valerius Maximus hovorí, že sa majetku nevzdal, ale vraj keď prišiel po dlhej ceste domov, našiel svoj majetok zničený a povedal: „Keby tento nezahynul, ja by som zahynul. >>

Niekto : Anaxagoras nadviazal na Parmenidovu filozofiu, ktorá tvrdila, že nič nevzniká ani nezaniká (Parmenides:“Lebo aký pôvod chceš preň nájsť? Ako a odkiaľ by malo vyrásť?... Ako by mohlo jestvujúce v budúcnosti zaniknúť a ako vzniknúť?“ ) Parmenides však nevedel ako vysvetliť fakt, že okolo nás sa veci menia, keď nič nové nevzniká a nič staré nezaniká? Anaxagoras to vyriešil tak, že síce tiež popiera vznikanie(οὐδὲ γίνεται) a zanikanie (οὐδὲ φθείρεταί),ale všetky zmeny sú preňho len zmenou polohy, miešaním (σύμμιξις)zlučovaním(σύγκρισις), rozlučovaním(διάκρισις). Ide o vznikanie nie z jednej podstaty, ako to bolo u Thálesa - vody alebo u Anaximena - vzduchu, alebo Anaximandra – apeironu, ale o vznikanie z nekonečného počtu semien (σπέρματα), ktoré existujú večne. Na rozdiel od atomistov, ktorých každý atóm je podobný tomu druhému, Anaxagorove spermata sú pre každu látku iné. V mäse prevládajú semená mäsa, v zlate semaná zlata.Pritom mäso obsahuje aj semená všetkých ostatných látok, lebo „je ...vo všetko všetko“ 12 (ἐν παντὶ πάντα) iba semena mäsa prevažujú. Na počiatku boli všetky semená zmiešané, takže nebolo nič konkrétne rozoznateľné, bola to akási periodu chaosu, ktorú popisuje Anaximandros Miletsky / Talesov ziak.V istom okamihu začal na túto zmes pôsobit rozum(νοῦς). Rozum uviedol semená do pohyby (δὲ κινήσεως αἴτιον εἶναι τὸν νοῦν) Tento pohyb mal charakter koncetricky pokračujúceho pohybu(περιχωρούντων), ktorý začína v nejakom bode zmesi. Z pohybu vznika rýchlosť (ταχυτὴς) z rýchlosti sila (βίην). Takže v istom bode zmesi sa začal malý kruhový pohyb, postupne sa pridávali dalšie a ďalšie semená a začalo sa oddeľovať husté a vlhké i chladné a temné a riedke a teplé a suché a jasné. Z hustého chladneho, strašným chladom vznikli kamene, niektoré skaly potom boli potom otáčaním vytrhnuté do éteru a jeho ohnom rozžeravé. Takto vznikli slnko a hviezdy. >>