Odpoveď a závery vyplývajúce z danej odpovede:
|
---- | |
---- | |
| ---- |
|
---- | |
---- | |
| ---- |
|
---- | |
---- | |
| ---- |
|
---- | |
---- | |
| ---- |
|
---- | Arthur Schopenhauer : Teoreticky možno nájsť tri extrémy ľudského života, z ktorých sa potom ako zo zložiek skladá skutočný život človeka. Zaprvé je to obrovské chcenie, veľké vášne (Rádžaguna). Najviac sa prejavuje pri veľkých historických postavách; píše sa o ňom v eposoch a drámach : Môže sa však prejaviť aj v drobných záležitostiach, lebo veľkosť vecí sa meria na základe veľkosti chcenia,ktoré vyvolávajú a nie na vonkajších okolnostiach. Potom je tu zadruhé čisté poznávanie, tvorba ideí, podmienená oslobodením sa poznávania zo služieb vôle: život génia (Satwaguna). Nakoniec zatretie, veľká letargia (duševný útlm; nečinnosť, ochabnutosť) a s tým spojené pociťovanie prázdnej túžby, život zmrazujúcej nudy (Tamaguna).Život bežneho človeka je vzdialený týmto extrémom, a spočíva v zriedkavej a veľmi miernej oscilácii medzi tými extrémami, v slabom chcení drobných objektov, ku ktorému sa vracia a tak uniká nude. |
---- | Arthur Schopenhauer : Je to skutočne neuveriteľné, ako bezvýznamne a ničnehovoriac, pri pohľade zvonku , a ako tupo a bez možnosti hlbšieho zamyslenia, pri pohlade zvnútra, prebehne život vačšiny ľudí. Ich život je akési nejasné túženie a trápenie sa, akoby zasnené tápanie cez štyri životné etapy k smrti, v sprievode série triviálnych myšlienok. Podobajú sa hodinkám, ktoré boli natiahnuté a idú, bez toho, aby vedeli prečo; a vždy keď sa splodí a narodí nový človek, sú hodinky ľudského života nanovo natiahnuté, aby zopakovali už nespočetne krát obohratú pesničku, vetu za vetou, takt za taktom, bez nejakých podstatných variácií. |
| ---- |