predchádzajúci filozof nasledujúci filozof

Sokrates

-470 až -399

klasická grécka filozofia,Ateny,Grecko

Filozofická škola: klasická grécka filozofia veľkí aténčania

Diela:

Povedali o ňom

Moritz Schlick : Veda by sa mala vymedziť, ako hľadanie pravdy a filozofia ako hľadanie významu. (kedže už Sokrates sa primárne zameriaval na vyjasnenie toho, čo sa mienilo, keď sa položili nejaké otázky, alebo sa použili nejaké slová a zvyčajne nedospel k určitým konečným pravdám.) >>

Soren Kierkegaard : Aké určenie teda chýba Sokratovi, keď určuje hriech? Je to toto určenie : vôľa, vzdor. Grécka intelektuálnosť bola príliš šťastná, naivná, estetická, ironická, dôvtipná - príliš hriešna na to, aby pochopila, že človek dokáže vedome prestať konať dobro alebo vedome, keď vie, čo je správne, dokáže konať nesprávne. (ad Sokrates) >>

Niekto : Sokrates sa prestal pýtať z čoho sa skladá svet a začal sa pýtať, ako v ňom žiť. Jeho najzákladnejšia otázka je "Čo je spravodlivosť?" , na ktorú stále ešte nemáme odpoveď. >>

Soren Kierkegaard : Sokrates dokázal nesmrteľnosť duše tým, že choroba duše (hriech) nestravuje dušu tak, ako choroba tela stravuje telo. >>

Niekto : Sokrates nás učí, že:
- dobré konanie je otázkou správneho poznania
- ľudia konajú nesprávne, pretože sa mýlia
- omyly sa dajú odstraňovať a dobrý život naučiť
Ale Platon poukázal na fakt, že neracionálna časť duše často preváži tu racionálnu. Clovek môže konať proti svojmu najlepšiemu úsudku z dôvodu slabej vôľe.
Preto Aristoteles hovorí už, že poznanie a konanie sú dve rôzne veci. Správne konanie je treba cvičiť, každý deň ho trénovať. Pokiaľ sa mi dnes nevydarilo, zajtra budem skúšať byť v ňom úspešnejší (najlepšie pod daohľadom skúseného človeka). (Ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Erich Fromm : V taoistickom myslení, rovnako ako v indickom a sokratovskom, najvyšší stupeň, ktorý môže myslenie dosiahnuť, je vedieť, že nevieme.... Priamy dôsledkom tejto filozofie je nemožnosť pomenovať najvyššieho boha. Poslednú reailtu, posledné jediné, sa nedá zachytiť do slov.. (ad Sokrates, taoizmus, indická filozofia) >>

Niekto : Platon a Sokrates bránia Večný princíp kozmológov proti domnelej dekadencii sofistov. Bránia pravdu, poznanie - to čo je nezávislé na názoroch ktoréhokoľvek človeka. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Karl Raimund Popper : Platon rozvinul Sokratovu metódu hľadania významu či podstaty v metódu určovania skutočnej povah, Formy či idei vecí. (ad Sokrates, Platon (pov. Aristokles)) >>

Karl Raimund Popper : Platon v dobe, keď písal Gorgias, ešte dostatočne nerozvinul svoju totalitárnu teóriu; hoci jeho sympatie boli antidemokratické, bol ešte pod Sokratovým vplyvom. (Ad Platon (pov. Aristokles), Sokrates) >>

Karl Raimund Popper : Jedným zo základných Sokratových princípov bol jeho mravný intelektualizmus. Temto pojem vyjadruje a) ztotožnenie dobra a múdrosti, teóriu že nikto nekoná v rozpore s tým čo poznal; a ža za všetky mravné chyby môže nedostatok poznania b) teóriu, že mravnú cnosť možno naučiť, a že to nevžaduje zvláštne mravné schopnosti, iba všeobecnú inteligenciu. (ad Sokrates) >>

Karl Raimund Popper : Sokrates bol nielen rovnostárom ale aj individualistom - snáď najväčším apoštolom individualistickej etiky všetkých čias. >>

Karl Raimund Popper : liberalistická politika aténskeho štátu mala neoceniteľný výsledok v tom, že niektorým prednášajúcim sofistom, a predovšetkých najväčšiemu z nich, Sokratovi, dovolila učiť. A keď bola táto politika neskôr opustená, výsledkom bola Sokratova smrť. (as liberalizmus, Sokrates) >>

Karl Raimund Popper : Platon rovnako ako Sokrates definoval filozofa ako hľadača múdrosti. Avšak zmena ktorú urobil je naozaj obrovská. Jeho milovník múdrosti už nie je skromným hľadačom, je jej hrdým vlastníkom. Ako cvičený dialektik je schopný intelektuálnej intuície, t.j. nazeraniu večných, nebeských Foriem či idejí a komunikovanie s nimi. Stojí vysoko nad všetkými obyčajnými ľuďmi.. je takmer vševedúci a všemocný..je to král-filozof. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Karl Raimund Popper : Nová viera otvorenej spoločnosti, viera v človek, v rovnostrásku spravodlivosť a v ľudský rozum sa možno už vtedy (za života Sokrata) začínala utvárať, nebola však dosiaľ formulovaná. Sokrates k tejto viere prispel a zomrel pre ňu. >>

Karl Raimund Popper : Platon sa pokúšal Sokrata zatiahnuť do svojho grandiózneho pokusu o vybudovanie teórie zastavenej spoločnosti; podarilo sa mu to ľahko, lebo sokrates už bol mŕtvy. (ad Platon (pov. Aristokles)) >>

Epiktetos : Spomeň si, ako sa Sokrates dokázal ubrániť nadutosti. Ľudia za ním chodili a chceli od neho, aby ich zoznámil s filozofmi, a on ich k nim odviedol. Tak zhovievavo toleroval fakt, že bol prehliadaný. (ad Sokrates) >>

Marcus Tullius Cicero : Zopyros,61 ktorý o sebe tvrdil, že pozná povahu každého človeka podľa výzoru tváre, povedal vraj raz Sokrato-vi na nejakom zhromaždení, že má množstvo chýb. Keď sa mu ostatní vysmiali, lebo na Sokratovi nijaké nevideli, Sokrates sa ho ujal a povedal, že síce kedysi ho príroda chybami obdarila, ale rozumom sa ich zbavil. ( ad Sokrates) >>

Marcus Tullius Cicero : Stará fi lozofi a až po Sokrata, ktorý bol poslucháčom Anaxago-rovho žiaka Archelaa,12 sa zaoberala číslami, pohybom, otázkou, z čoho všetko vzniká a do čoho sa vracia, horlivo skúmala veľ-kosť hviezd, ich vzdialenosti, obehy a vôbec všetky nebeské javy. Sokrates prvý odviedol fi lozofi u od pozorovania neba, nechal ju zostúpiť do miest,13 ba zaviedol ju aj do domov a prinútil ju uva-žovať o živote a mravnosti, o dobre a zle. ( ad ranná grécka filozofia - predsokratici Sokrates) >>

Marcus Tullius Cicero : Preto ťažko sa mi súhlasí s mojím priateľom Brutom, so starý-mi spoločnými priateľmi, s onými starými fi lozofmi, s Aristote-lom, Speusippom, Xenokratom, Polemónom,23 keď uvedené veci rátajú medzi zlá a zároveň tvrdia, že múdry je vždy blažený. Ak ich teší toto hrdé a krásne označenie mudrca, ktoré si najskôr zaslúži Pytagoras, Sokrates a Platón, nech sa odhodlajú opovrh-núť tým, čo ich uchvátilo leskom – silou, zdravím, krásou, bo-hatstvom, ( ad Aristoteles Sokrates Platon (pov. Aristokles)) >>

Marcus Tullius Cicero : Keď sa Sokrata pýtali, kde má domov, povedal: „Na celom sve-te.“ Pokladal sa totiž za obyvateľa a občana celého sveta. ( ad Sokrates) >>