Čo je hriech?

Nadotázky: Čo je to zlo?

Čo je hriech?

Podotázky: Čo je to svedomie?

Neutláčaj chudobného a núdzneho, nádenníka, či je to brat alebo cudzinec, ktorý býva v tvojej krajine a podlieha súdu v tvojich bránach. 15 Mzdu mu vyplať ešte v ten deň pred západom slnka, lebo je núdzny a jeho život závisí od nej, aby nevolal proti tebe k Hospodinovi a tak neostal na tebe hriech.

Biblia (-1274)

Ak dáš sľub Hospodinovi, svojmu Bohu, nemeškaj ho splniť, lebo Hospodin, tvoj Boh, to bude určite od teba žiadať, inak by si mal hriech. 23 Ak nebudeš sľubovať, nezhrešíš.

Hriech je nevedomosť.

Sokrates (-470)

Tomas Akvinsky (1225)

Zostávať v cirkvi napriek presvedčeniu, že je falošná, je smrteľný hriech, hriech pokrytectva, hriech proti absolútnej úprimnosti, hriech taký vážny, že ak nie je oľutovaný, je dostatočnou matériou na večné zatratenie.

tým, že ľudia porovnávajú svoje konanie s Božským zákonom, posudzujú stupeň morálneho dobra alebo zla svojich skutkov, čo znamená, že im - ako povinnosti alebo hriechy - pravdepodobne prinesú z rúk Všemohúceho šťastie alebo trápenie

John Locke (1632)

Arthur Schopenhauer (1788)

Pre askétu je hriech každé prekročenie asketických pravidiel, ktoré si v rámci rezignácie stanovil. Je to odklon od rezignácie na splnenie si túžob, k splneniu si túžob (zväčša neprimeranému) .

Hriech nie je negácia, ale pozícia. Za to, že je to tak, neustále bojovala ortodoxná dogmatika a celkovo ortodoxia; a odmietala ako panteistickú každú definíciu hriechu, ktorá z neho robila iba niečo negatívne : slabosť, zmyselnosť, konečnosť, nevedomosť a pod.... Ortodoxia správne konštatovala, že keď sa hriech určí negatívne, celé kresťanstvo bude neúčinné.

Soren Kierkegaard (1813)

Hoci hriech je nevedomosť (kresťanstvo by ho asi skôr nazvalo hlúposťou), čo je v istom zmysle úplne nepopierateľné, je takáto nevedomosť pôvodná - týka sa niekoho, kto nevedel a doteraz nič nemohol vedieť o pravde? Alebo je to to získaná neskôršia nevedomosť? Ak je tou druhou nevedomosťou, tak hriech musí spočívať v niečom inom ako v nevedomosti, musí spočívať v tom konaní, ktorým človek zatemnil svoje poznanie.

Soren Kierkegaard (1813)

Ak predpokladáme, že si (človek) jasne uvedomoval, čo robí, keď začal zatemňovať svoje poznanie, tak hriech (hoci je nevedomosťou, kedže tá je jeho výsledkom) nespočíva v poznaní, ale vo vôli a otázka, ktorú si musíme položiť, sa týka vzájomného vzťahu poznania a vôle.

Soren Kierkegaard (1813)

Aké určenie teda chýba Sokratovi, keď určuje hriech? Je to toto určenie : vôľa, vzdor. Grécka intelektuálnosť bola príliš šťastná, naivná, estetická, ironická, dôvtipná - príliš hriešna na to, aby pochopila, že človek dokáže vedome prestať konať dobro alebo vedome, keď vie, čo je správne, dokáže konať nesprávne. (ad Sokrates)

Soren Kierkegaard (1813)

Pohan si pred Bohom neuvedomoval seba ako ducha. Preto aj pohan tak ľahkovážne uvažoval s samovražde; ba dokonca ju chválil, hoci je to pre ducha ten najrozhodujúcejší hriech; takýto únik zo života je vzburou proti Bohu.

Soren Kierkegaard (1813)

Friedrich Nietzsche (1844)

Kázanie o cudnosti je verejným nabádaním k protiprirodzenosti. Každé pohŕdanie sexuálnym životom, každé jeho znečistenie výrazom „nečistý“ je skutočným hriechom proti svätému duchu života. (ad asketizmus)

Friedrich Nietzsche (1844)

Neposlušnosť voči Bohu, t.j.voči kňazovi, proti "zákonu" sa nazvala "hriechom".

Friedrich Nietzsche (1844)

Veda je to, čo je samo osebe zakázané (ovocie) - iba veda je zakázaná. Veda je prvým hriechom, jadrom všetkých hriechov, dedičným hriechom. A toto je morálka : Nebudeš poznávať.

Cítime sa vinnými (zbožní ľudia hovoria hriešnymi) ak sme urobili niečo, čo považujeme za zlé...Aj ten, kto sa zla nedopustil, ale iba poznal svoj úmysel sa ho dopustiť, sa tiež niekedy môže považovať za vinného. Oba prípady však predpokladajú, že sme zlo uznali za zavrhnutiahodné, ako niečo, čo sa nesmie uskutočniť. Ako však dochádzame k takémuto rozhodnutiu? Prirodzenú schopnosť rozlišovania dobra a zla môžeme zamietnuť. Zlo často nie je pre dané Ja škodlivé, či nebezpečné, naopak môže to byť niečo čo je pre neho žiadúce a poskytuje mu pôžitok. Prejavuje sa tu teda cudzí vplyv, ten určuje čo sa má nazývať dobré a čo zlé. Pretože vlastné cítenie nedoviedlo človeka na túto cestu, musel mať motív, aby sa tomuto cudziemu vplyvu podriadil. Tento vplyv sa dá ľahko odhaliť v jeho bezmocnosti a závislosti na iných a môže byť najlepšie označený ako strach zo straty lásky.

Sigmund Freud (1856)

Napätie medzi prísnym Nadja a jemu podrobeným Ja nazývame pocitom viny; a prejavuje sa ako potreba trestu.

Sigmund Freud (1856)

Na tomto druhom vývojovom stupni (po vzniku Nadja) ukazuje svedomie zvláštnosť, ktorá bola prvému stupňu cudzia a ktorá sa nedá už tak ľahko vysvetliť. Chová sa totiž tým prísnejšie a nedôverčivejšie, čím je človek cnostnejší, takže sa nakoniec z najväčšej hriešnosti obviňujú práve tí, ktorí sa vo svätosti dostali najďalej.

Sigmund Freud (1856)

Erich Fromm (1900)

Pokiaľ sú tieto orgiastické stavy všeobecnou praxou kmeňa, nevyvolávajú pocit úzkosti či viny. Je to dokonca správny, cnostný spôsob jednania, pretože sa na ňom podieľajú všetci a je schvaľovaný či vyžadovaný šamanom či kňazom; nie je teda prečo sa cítiť vinným alebo sa hanbiť.

Erich Fromm (1900)

Alkoholizmus a požívanie omamných jedov sú formy (orgiastických praktík) , ktoré si jednotlivec vyberá v neorgiastickom kultúrnom okruhu.... takíto jednotlivci trpia pocitom viny a výčitkami svedomia. Zatiaľčo sa pokúšajú uniknúť zo svojej odlúčenosti tým, že sa utiekajú k alkoho či omamným látkam, pociťujú svoju odlúčenosť ešte silnejšie, keď sa orgiastický zážitok skončil...

Erich Fromm (1900)

Otcovská láska je láska podmienená. Jej princípom je: "Milujem ťa, pretože plníš moje očakávania, pretože konáš svoju povinnosť, pretože si ako ja."...Je v povahe otcovskej lásky, že poslušnosť sa stáva hlavnou cnosťou, neposlušnosť hlavným hriechom - a trestom za ňu je je odňatie otcovskej lásky.... Pretože otcovská láska je podmienená, môžem niečo urobiť, aby som ju získal, môžem na nej pracovať; nie je mimo mojej kontroly ako láska materská.

Erich Fromm (1900)

Radosť je cnosť, sklúčenosť je hriech.

Erich Fromm (1900)

Hriech je pocit viny za neposlušnosť. Pocitu viny možno byť zbavený odpustením, ktoré môže udeliť iba autorita. Podmienky pre takéto odpustenie sú: hriešnik svojich hriechov ľutuje, je potrestaný a prijatím trestu sa opäť podriadi.

Erich Fromm (1900)

(Prométeus) Navzdorý najkrutejšiemu trestu, ktorým ho Zeus postihne, sa nepodriadi a necíti sa vinný. Poznal, že uniesť oheň bohom a dať ho ľudstvu bolo skutkom zľutovania. Ako mnohí iní mulujúci hrdinovia (mučeníci) ľudského rodu zpretrhal rovnosť medzi neposlušnosťou a hriechom.

Erich Fromm (1900)

Pokiaľ bol stôl prestretý iba pre menšinu, vätšina musela slúžiť cieľom menšiny a uspokojiť sa s tým čo zostalo. Bolo nutné pestovať názor, že neposlušnosť je hriech. Pestovali to tak obidve inštitúcie - štát aj cirkev - a spolupracovali, pretože chránili svoje vlastné hierarchie.

Erich Fromm (1900)

Hriech v konvenčnom teologickom i svetskom zmysle je pojem súvisiaci s autoritárskou štruktúrou a táto štruktúra spočíva na existenčnom spôsobe vlastnenia.

Erich Fromm (1900)

V móde bytia, neautoritárskej štruktúre, je hriechom neprekonané odcudzenie a dá sa napraviť len plným rozvinutím rozumu a lásky, byť zajedno so svetom.

Hriechy sú prestúpením Božích zákonov a urážkou Boha; pýcha, ako odmietnutie Boha, musí byť vždy najhorším hriechom, ktorý dáva vzniknúť všetkých ostatným hriechom.

Judith Nisse Shklar (1928)

Hriechy sú hriechy proti Bohu, a môžeš ísť do pekla ak hrešíš proti Bohu. Ale neresť nie je to čo robíme proti Bohu, alebo náboženstvu. Neresť je to, čo robíme jeden proti druhému. Neresť sa koná vo vzťahoch medzi ľuďmi.

Judith Nisse Shklar (1928)

Je 5 ľudských nerestí : pokrytectvo, snobstvo, podvod (zrada), mizantropia, krutosť. Zo životných sklamaní z pokrytectva, snobstva a podvodov ostatných ľudí môže vzniknúť v nás samých mizantropia, ktorá je vstupnou bránou ku krutosti.

Judith Nisse Shklar (1928)

Krutosť je najhoršia z nerestí. Často aj bojovníci proti nej a ostatným nerestiam k nej v zápale boja nechtiac dospejú.

Judith Nisse Shklar (1928)

Niekto (2019)

Skrze zenu prisel na svet hrich. Zena je hrich. Jeji luno je brana do pekel. Vsechno se deje z telesne zadostivosti, ktera je u nich nenasytna. Naruci se rovna osidlu lovce. Zena provozuje kejkle s dablem, protoze dabel se zjevuje v muzske podobe.

Niekto (2019)

Hriech je minutie sa cieľu.

Niekto (2019)

Je rozdiel zhrešiť a žiť v hriechu.

Niekto (2019)

3DAVI => 3P36

Niekto (2019)

Dobrými skutkami môžeme asi tak vyplaťiť svoje hriechy ako platiť peniazmi z hry "Sazky a dostihy" v supermarkete.

Niekto (2019)

Dobré skutky sú ako ozdoby na našich šatách, ale nevyčistia fľaky ktoré na šatách máme. Ako by vyzerala nevesta v nádherných bielych šatách so šperkami, ale s jedným veľým čiernym fľakom?

Niekto (2019)

Ak zlo je len neprítomnosť dobra, tak aj hriech je len neprítomnosť dobra. A preto sa dá doplniť.

Niekto (2019)

Druhý lateránsky koncil v roku 1139 úžerníctvo odsúdil, ale zločinom ho nenazval. Pápež Urban III. zašiel ďalej. Odvolal sa na citát z Evanjelia podľa Lukáša a v roku 1187 vyhlásil úžeru za smrteľný hriech. (ad katolicizmus)

Niekto (2019)

Aj veľký teológ Tomas Akvinsky prehliadal obchodné výhody, ktoré vyplývajú z úrokov. Ak sa peniaze vymieňali za obilie alebo za koňa, dávalo mu to dokonalý zmysel.. Prečo by však niekto vrátiť viac peňazí než dostal? V tomto prípade išlo o nerovnú a teda nespravodlivú transakciu. Tomáš Akvinský preto vyzýval k prísnejšiemu vynucovaniu cirkevných zákonov a celú vec považoval za natoľko zásadnú, že úžerníkov prirovnával k vrahom.

Niekto (2019)

Hriech etymologicky pochádza z error, chyby. Akej chyby? Človek má na to byť dobrý. Človek má inteligenciu, slobodu, vôľu zvoliť svoj čin tak, aby tým činom skrásnel. V prípade ak to neurobí, tak sa zmýlil, urobil hriech.

Niekto (2019)

Hriech je neposlušnosť voči Bohu /Rimb5, 19/, urážka Boha a odmietnutie Jeho lásky. (1Jn 3,8) Znamená tiež odlúčenie od Boha, ktorý je život, je ta teda vstup do smrti. (KKC 414)

Niekto (2019)

Hriech je previnenie proti rozumu, (311) proti pravde a proti správnemu svedomiu. Je to priestupok proti opravdivej láske k Bohu a k blížnemu, zapríčinený zvráteným lipnutím na určitých dobrách. Zraňuje prirodzenosť človeka a narúša ľudskú solidaritu. Hriech bol definovaný ako „skutok alebo slovo, alebo túžba proti večnému zákonu“

založený na předpokladu, že každý muž v mocenské pozici má právo sexuálně využívat své podřízené a používat tělní otvory otrokyně nebo prostitutky k uspokojování svých potřeb podobným způsobem, jakým používá pisoár. Triumfoval Pavlův postoj, který zdůrazňoval, že tělo každého člověka je posvátnou nádobou. Z pudů, které Římané chápali jako něco samozřejmého, se staly hříchy.

Panství kříže (2019)

Rozsáhlé vrstvy obyvatelstva Spojených států a Británie sevřela hrůza z toho, že otrokářství je ohavný hřích, za nějž Bůh potrestá nejen jednotlivce, ale i celé země.

Panství kříže (2019)