Střet civilizací

Späť na zoznam kníh


Střet civilizací

Boj kultur a preměna světového řádu

Autor:

<< Tao-te-ťing      >>

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Čo je civilizácia?
S pojmom civilizácia prišli ako prví francúzski myslitelia osemnásteho storočia, ktorí ho chápali ako protiklad pojmu barbarstva. Civilizovaná spoločnosť sa líšila od barbarskej tým, že bola spoločnosťou usadlou, urbanizovanou a veľkou mierou gramotnosti.
Nemeckí myslitelia 19-teho storočia rozlišovali medzi civilizáciou, do ktorej spadala mechanika, technológia a hmotné faktory, a na druhej strane kultúrou, ktorá označovala hodnoty, ideály a aj vyššie intelektuálne, umelecké a morálne kvality spoločnosti.
Krv, jazyk, náboženstvo a spôsob života - to boli veci, ktoré Grékov spojovali a odlišovali od Peržanov a iných Negrékov.
Do značnej miery sú hlavné svetové civilizácie totožné s najväčšími svetovými náboženstvami.
Civilizácie nie sú identické s rasami. Ľudia rovnakej rasy môžu byť rozdelení i civilizáciou; ľudia rozličných rás môžu byť spojení civilizáciou.
Civilizácie zahrňujú, bez toho aby boli zahrňované.... Civilizácia je najširšou kultúrnou entitou. Dediny, okresy, etnické skupiny, národy, náboženské skupiny - (sú zoskupeniami nižšej úrovne).... Civlizácia je teda najvyšším kultúrnym zoskupením ľudí. Je to ta najvšeobecnejšia rovina ľudmi zdielanej kultúrnej identity..
Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni".
Civilizácie sú vlastne najdlhším príbehom. Ríše vznikajú a zanikajú, vlády prichádzajú a odchádzajú, ale civilizácie ostávajú a prečkávajú politické, spoločenské, ekonomické a dokonca i ideologické prevraty.
Prakticky všetky hlavné civilizácie tohto storočia majú za sebou tisíc rokov existencie alebo sú potomkom nejakej inej starej civilizácie, ako Latinská Amerika.
Celkove sa dá povedať, že faktický zánik budhizmu v Indii, jeho následná adaptácia a začlenenie do už existujúcich kultúr v Číne a Japonsku sú príčinami, prečo sa z jedného z najdôležitejších náboženstiev nevytvoril základ žiadnej dôležitej civilizácie... Civilizácia, ktorá sa dá legitímne označiť za budhistickú - ale ovplyvnenú theravádou - existuje na Srí Lanke, v Barme, Thajsku, Laosu a Kambodži. K lámaistickej variante mahajánového budhizmu sa najviac hlási obyvateľstvo Tibetu, Mongolska a Bhutánu - tieto spoločnosti tvoria druhú oblasť budhistickej civilizácie. (ad budhistická filozofia,theravada,mahajána)
Moderná civilizácia sa rovná civilizácii západnej a západná civilizácia sa rovná civilizácií modernej.
Rozdelenie kultúr vo svete je odrazom rozdelenia moci. Obchod síce môže ale tiež nemusí závisieť na politike, avšak kultúra vždy následuje moc..... mocenská expanzia civilizácií prebiehala súčastne s rozkvetom kultúry a často ju využívala k presadzovaniu vlastných hodnôt , zvykov a inštitúcií v iných spoločnostiach.
Univerzálna civilizácia sa bez univerzálnej moci nezaobíde.

Čo je to národ?
Pre národy hľadajúce identitu a znovuobjavujúce svoju etnicitu sú nepriatelia nepostrádateľní - potenciálne najnebezpečnejšie nepriateľstvá pritom prepukajú na zlomových líniách medzi hlavnými svetovými civilizáciami.
Civilizácie zahrňujú, bez toho aby boli zahrňované.... Civilizácia je najširšou kultúrnou entitou. Dediny, okresy, etnické skupiny, národy, náboženské skupiny - (sú zoskupeniami nižšej úrovne).... Civlizácia je teda najvyšším kultúrnym zoskupením ľudí. Je to ta najvšeobecnejšia rovina ľudmi zdielanej kultúrnej identity..

Som slovák či európan?
Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni".

Aká je spoločnosť? / Kto vládne?
V globálnom dianí zostávajú štáty aj naďalej primárnymi činiteľmi, avšak zároveň strácajú časť suverenity, funkcií i moci. Právo posudzovať, čo bude ten či onen štát podnikať na svojom území, si v dnešnom svete prisvojujú medzinárodné inštitúcie.
Modernizácia u nezápadných spoločností vedie k zvýšenej ekonomickej, vojenskej a politickej sile nezápadných spoločností a zároveň ku odcudzeniu a kríze identity u jednotlivca. To vedie potom ku kultúrnemu a náboženskému obrodeniu nezápadnej spoločnosti. (a preto nevznikne jedna globálna civilizácia)
S úpadkom západnej moci zároveň klesá schopnosť Západu vnútť iným civilizáciam západné poňatie ľudských práv, liberalizmu a demokracie a podobne klesá aj príťažlivosť týchto hodnôt pre nezápadné civilizácie. (ad demokracia, liberalizmus)

Kto som? / a kam idem
Pri definovaní svojej identity sa ľudia odvolávajú na svojich predkov, náboženstvo, jazyk, dejiny, hodnoty, zvyky a na inštitúcie...Kto sme, vieme len vtedy, ked vieme, kto nie sme, a mnohokrát dokonca vtedy, keď vieme, kto stojí proti nám.
Civilizácie - to sú tie najširšie "my", vrámci ktorých sa cítime kultúrne doma a ktoré nás odlišujú od všetkých iných "oni".
V dobách náhlych spoločenských zmien sa rozpúšťajú existujúce identity ... Ľuďom hľadajúcim odpoveď na otázky "kto som?" a "kam patrím?" takú odpoveď presvedčivo poskytuje práve náboženstvo.

Ako ukončiť vojnu (všetky vojny)?
Civilizácie môžu žiť vedľa seba, pokiaľ sa dokážu vyhnúť pokušeniu univerzalizmu a nebudú násilne vnucovať svoje hodnoty a spôsob života.
Model paralelného spolužitia rôznych civilizácií rovnakého pôvodu totiž predsa len určitú elementárnu univerzalitu kultúrnych princípov v zmysle morálnych noriem predpokladá. Princip slobodnej vôle, schopnosti rozlišovať a voliť medzi dobrom a zlom, neprípustnosť zabíjania, úcta k rodine a rodičom, tolerancia a súcit a ďalšie morálne princípy sú pôvodnou súčasťou všetkých tradičných hodnotových systémov.
Zrážky civilizácií sú pre svetový mier najväčšou hrozbou, a najistejšou zárukou pred globálnou vojnou je preto medzinárodný poriadok založený na civilizáciách.

Rusko či Amerika?
S úpadkom západnej moci zároveň klesá schopnosť Západu vnútť iným civilizáciam západné poňatie ľudských práv, liberalizmu a demokracie a podobne klesá aj príťažlivosť týchto hodnôt pre nezápadné civilizácie. (ad demokracia, liberalizmus)

Čo sú to hodnoty?
Model paralelného spolužitia rôznych civilizácií rovnakého pôvodu totiž predsa len určitú elementárnu univerzalitu kultúrnych princípov v zmysle morálnych noriem predpokladá. Princip slobodnej vôle, schopnosti rozlišovať a voliť medzi dobrom a zlom, neprípustnosť zabíjania, úcta k rodine a rodičom, tolerancia a súcit a ďalšie morálne princípy sú pôvodnou súčasťou všetkých tradičných hodnotových systémov.
Vo svete po studenej vojne majú vlajky svoju váhu rovnako ako ďalšie symboly kultúrnej identity, včítane kríža, polmesiaca a pokrývky hlavy, a to preto, že svoju váhu má kultúra a kultúrna identita má pre väčšinu ľudí najvyššiu hodnotu.

Čo je to moc?
Rozdelenie kultúr vo svete je odrazom rozdelenia moci. Obchod síce môže ale tiež nemusí závisieť na politike, avšak kultúra vždy následuje moc..... mocenská expanzia civilizácií prebiehala súčastne s rozkvetom kultúry a často ju využívala k presadzovaniu vlastných hodnôt , zvykov a inštitúcií v iných spoločnostiach.
Univerzálna civilizácia sa bez univerzálnej moci nezaobíde.
Existuje rozdiel medzi tvrdou mocou, čo je moc založená na ekonomickej a vojenskej sile, a mocou mäkkou, čo je schopnosť štátu vplyvom svojej kultúry a ideológie priviesť ostatné krajiny k tomu, aby chceli to, čo chce on.

Čo je priateľstvo?
Bez skutočných nepriateľov neexistujú skutoční priatelia. Pokiaľ nedokážeme nenávidieť to, čím nie sme, nemôžeme milovať to, čím sme.

Čo bude existovať?
Modernizácia u nezápadných spoločností vedie k zvýšenej ekonomickej, vojenskej a politickej sile nezápadných spoločností a zároveň ku odcudzeniu a kríze identity u jednotlivca. To vedie potom ku kultúrnemu a náboženskému obrodeniu nezápadnej spoločnosti. (a preto nevznikne jedna globálna civilizácia)

Prečo vznikla vojna na Ukrajine v roku 2014 (2022)?
Pre národy hľadajúce identitu a znovuobjavujúce svoju etnicitu sú nepriatelia nepostrádateľní - potenciálne najnebezpečnejšie nepriateľstvá pritom prepukajú na zlomových líniách medzi hlavnými svetovými civilizáciami.
Zatiaľčo paradigma štátov zdôrazňuje možnosť prepuknutia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, civilizačný prístup toto nebezpečie minimalizuje a skôr zdôrazňuje možnosť, že sa Ukrajina rozdelí na dva štáty.
Po skončení studenej vojny sa rozdelenou krajinou stalo opäť Rusko, kde sa znova vynoril klasický spor medzi slavjanofilmi a západníkmi. Plných desať rokov tu prebiehal posun od prvých menovaných k druhým, pretože po Gorbačovovi, ktorý chcel Rusko pozápadniť nastúpil Jelcin, ruský svojím štýlom ale so západnými názormi..

Prečo sú vojny?
Ideológia nevoľníctva akéhokoľvek druhu totiž nemôže strpieť existenciu slobodného jednotlivca nielen vo vlastných radoch, ale ani kdekoľvek inde na svete.
Ustredným a najnebezpečnejším rozmerom rodiacej sa globálnej politiky bude konflikt medzi rôznymi civilizačnými skupinami.
Pre národy hľadajúce identitu a znovuobjavujúce svoju etnicitu sú nepriatelia nepostrádateľní - potenciálne najnebezpečnejšie nepriateľstvá pritom prepukajú na zlomových líniách medzi hlavnými svetovými civilizáciami.
Mocenská rovnováha medzi civilizáciami prechádza zmenami : vplyv Západu relatívne upadá; rastie ekonomická, vojenská i politická sila ázijských civilizácií; v islámskych krajinách dochádza k demokrafickej explózii...
Univerzalistické nároky vedú Západ stále častejšie do konfliktu s inými civilizáciami, najzávažnejší je konflikt s islámom a Čínou....
Vo svete po studenej vojne nehrajú najdôležitejšiu rolu ideologické, politické či ekonomické rozdiely medzi národmi, ale rozdiely kultúrne.
Sme v neustálom pokušení rozdeľovať ľudí na "my" a "on", na skupinu okolo nás a na tých druhých, na našu civilizáciu a tamtých barbarov. Učenci svet vysvetľovali pomocou protikladov orient - okcident, sever - juh, stred - okraj. Muslimovia svet tradične delia na dar al Islam a dár al Harb, krajinu mieru a krajinu vojny. Podobné rezlišenie, istým spôsobom obrátené naruby, sa vyskytlo i v teóriách amerických vedcov, ktorí svet rozdelili na "zóny mieru" a "zóny zmätku".
Rozdiely v bohatstve síce môžu viesť ku konfliktom, ale skúsenosť nás učí, že k tomu dochádza predovšetkým vtedy, keď sa bohaté a mocnejšie spoločnosti pokúšajú dobyť a kolonizovať spoločnosti chudobné a tradičné.
Koncom osemdesiatich y začiatkom 90-tich rokov vládni ministri v číne varovali kresťanských kazateľov, aby nanarušovali krehkú náboženskú rovnováhu v krajine.

Čo sú to dejiny? Prečo má človek záujem o dejiny? Vďaka akým predpokladom je človek schopný pýtať sa na dejiny? Môžeme vôbec pochopiť o čo v dejinách ide?
Dejiny sú dejinami civilizácií, vývoj ľudstva si ani nie je možné predstaviť inak. V tomto príbehu vystupujú celé generácie civilizácií, od starého Sumeru a Egypta cez antiku až po civilizácie kresťanské, islamské a postupné výrazné prejavy civilizácií čínskych a hinduistických. V dejinách boli civilizácie vždy tým, s čím sa mohli ľudia najľahšie stotožniť.

Čo je náboženstvo?
Do značnej miery sú hlavné svetové civilizácie totožné s najväčšími svetovými náboženstvami.

Ako môžu slová vystihovať realitu?
Ak sa chceme dostať po diaľnici z jedného veľkomesta do druhého, nebudeme potrebovať mapu obsahujúcu mnoho informácií nesúvisiacich s automobilovou dopravou, na ktorej sa diaľnice budú strácať v spleti vedľajších ciest. Taká mapa by nás mohla skôr zmiasť. Ale na druhej strane mapa, na ktorej je zakreslená iba jedna diaľnica, by realitu značne skresľovala a znižovala by schopnosť zvoliť si inú trasu, ak by napr. bola diaňica zablokovaná nehodou.

Náboženstvo áno či nie?
V dobách náhlych spoločenských zmien sa rozpúšťajú existujúce identity ... Ľuďom hľadajúcim odpoveď na otázky "kto som?" a "kam patrím?" takú odpoveď presvedčivo poskytuje práve náboženstvo.
Noví prisťahovalci do miest väčšinou hľadajú citový, spoločenskú i hmotnú podporu, rovnako ako vedenie, a to všetko im náboženstvo dokáže poskytnúť v oveľa väčšej miere ako iné zdroje. Náboženstvo pre nich nie je "ópium ľudstva, ale vitamínom slabých".
Viac než čokoľvek iného je znovuprijatie islamu, a to va akejkoľvek podobe, predovšetkým odvrhnutie amerického a západného vplyvu na miestnu spoločnosť, politiku a morálku....Budeme moderní, ale nebudeme tým, čím sta vy.

Budhizmus alebo kresťanstvo ?
Južná Korea je z historického hľadiska prevažne buddhistickou krajinou... pre milióny ludí, ktorí prišli do miest, ale i pre mnohých, ktorí zostali na premieňajúcom sa vidieku stratil nehybný buddhizmuss korejského poľnohospodárskeho veku svoju príťažlivosť. Naproti tomu kresťanstvo, prichádzajúce s prísľubom osobnej spásy a individuálneho údelu, dokázalo v dobách zmätku poskytnúť ukľudňujúcu istotu.

Na ktorej strane je pravda?
Západ nedobyl svet na základe nadradenosti svojich ideí, hodnôt alebo náboženstva (ku ktorému konvertovalo len málo príslušníkov iných civilizácií), ale predovšetkým väčšou schopnosťou používať organizované náslie. (revolúciou vo vojenstve, vyššou úrovňou riadenia, disciplíny a vycvičenosti armáda a dokonalejšími zbraňami a dopravnými prostriedkami)

Späť na zoznam kníh