Náboženstvo áno či nie?

Nulla lex est vera, licet possit esse utilis. (Žádné náboženství není pravdivé, i když může být užitečné)..

Viera detí a aj mnohých dospelých je otázkou zemepisu. Vari budú odmenení väčšmi za to, že sa narodili Ríme, a nie v Mekke? Jednému hovoria, že Mohamed je Boží prorok; druhému vravia, že Mohamed je podvodník, a ono opakuje, že Mohamed je podvodník. Každé z týchto detí by povedalo to, čo vraví druhé, keby sme ho presídlili.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Druhé náboženství je dobré v tom, že v sobě spojuje bož-ský kult s láskou k zákonům a že tím, jak z vlasti činí před-mět uctívání ze strany občanů, je učí, že sloužit státu znamená sloužit ochranitelskému bohu. Je to jistý druh teokracie, v níž nemáme mít jiného pontifika nežli vladaře ani jiné kněze nežli úředníky. Zemřít pro svoji vlast tak znamená stát se mučední-kem, překročit zákony je totéž, co být bezbožným, a vystavit viníka veřejné nenávisti znamená obětovat jej hněvu bohů: sa-cer e

Jean Jacques Rousseau (1712)

(štátne náboženstvo) Je však špatné proto, že je založené na omylu a na lži, takže lidi klame, činí je důvěřivými, pověrčivými a utápí skutečný kult božství v plané obřadnosti. Je navíc špatné v tom, že sta-ne-li se výlučným a tyranským, činí lid krvelačným a nesná-šenlivým, takže národ dýchá pouze pro vraždu a masakry a věří, že koná svatou věc, zabije-li každého, kdo nepřipouští jeho bohy. To staví takový národ do přirozeného stavu války se všemi ostatními národy, který velmi ohrožuje jeho vlastní bezpečnost.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Kdokoli se však odváží pronést „mimo církev není spásy“, ten musí být ze státu vy-hnán. Ledaže by stát byl církví a vladař nejvyšším pontifikem. Takové dogma je dobré pouze v teokratické vládě, v každé jiné je škodlivé.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Arthur Schopenhauer (1788)

Náboženstvo je ľudová metafyzika, podobne ako existuje ľudová poézia alebo ľudová múdrosť pozostávajúca z prísloví. Je pre ľudí, ktorí viac veria ako myslia a viac sú ochotní veriť autorite ako argumentom. Argumenty náboženstva sú hlavne vyhrážky večným alebo aj dočasným zatratením, a sú namierené hlavne na neveriacich, ale aj pochybujúcich. Ako krajný teologický argument možno nájsť u niektorých národov upálenie na hranici alebo niečo podobné. (tiež ad kresťanstvo)

Arthur Schopenhauer (1788)

Náboženstvo ľud nutne potrebuje a sú preňho veľkým dobrodením. Ak sa však stavia naprotiveň pokroku ľudstva v poznávaní, treba ho čo najšetrnejšie odsunúť bokom. A požadovať, aby veľký duchovia ako Shakespeare, Goethe boli presvedčení o náboženstve, je rovnaké ako by sa požadovalo, aby si obor obul topánky trpaslíka.

Náboženstvo je ópium ľudstva.

Karol Marx (1818)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Kázanie na hore, alebo vyznanie viery; nedá sa veriť jednomu i druhému. A cirkevníci zvolili poslednejší. vyznanie viery sa učí a hovorí ako modlitba i v chrámoch, ale kázanie na hore je vylúčené i z čítania evanjelií v chrámoch. (ad kresťanstvo)

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828)

Začnem od počiatku, od narodenia dieťaťa. Pri jeho narodení učia tomu, že treba na dieťaťom a matkou predriekať motlidbu, aby sa očistili, pretože bez modlitby je rodička nečistá... Potom sa vštepuje rodičom, aby dieťa bolo naisto pokrstené, t.j. ponorené kňazom trikrát do vody, pričom hovoria nepochopiteľné slová a konajú ešte menej pochpiteľné skutky - mazanie olejom rôznych častí tela, skrihanie vlasov a dýchanie aj pľuvanie kmotrov na domnelého diabla. Všetko to má očistiť dieťa a učiniť ho kresťanom. Potom sa vštepuje rodičom, že treba dať dieťaťu prijímať, t.j. dať mu zjesť chleba a vína a tým spôsobom telo Kristovo, čímž dieťa prijme do seba milosť Kristovu. Potom sa vštepuje, že toto dieťa podľa veku treba naučiť sa modliť - t.j postaviť sa priamo pred doskami na ktorých sú zobrazené tváre Krista, Božej rodičky, Svätých a klaniať sa hlavou, celým telom, začialčo pravou rukou, určitým spôsobm zloženými prstami, dotýkať sa čela, ramien, pupku a prenášať slovanská slova, z ktorých najpužívanejšie a všetkým deťom vštepované sú "Bogorodica, deva radujsja"... (ad kresťanstvo)

..už rannokresťanské cirkevné spoločenstvá boli ..svetom ako z ruského románu, v ktorom si, ako sa zdá, dávajú schôdzku spoločenskí vyvrheli, nervové chodoby a detinský idiotizmus... Kresťanstvo potom do seba pohltilo učenia a rity všetkých podzemných kultov rozšírených vrámci Rímskeho impéria, nezmysly chorého rozumu každého druhu..všetky mystériá, spasiteľské bludy, obetné myšlienky, asketizmus, filozofickú teóriu dvoch svetov, očierňovanie a hanenie sveta, všetky tieto sprievodné javy upadajúceho života. (ad Kresťanstvo)

Friedrich Nietzsche (1844)

Pierre Teilhard de Chardin (1881)

V mohutnej rieke ľudstva sa spolu zrážajú tri prúdy (východný, humanistický a kresťanský). Niektoré známky však bezpečne naznačujú že sa tieto prúdy zbližujú. Orient akoby zabudol na pôvodnú pasivitu svojho panteizmu. Kult pokroku otvára svoje kozmogónie stále viac silám ducha a slobody. Kresťanstvo sa začína skláňať pred ľudským úsilím. Vo všetkých troch prúdoch skryto pracuje ten istý duch, ktorý ovplyvnil i mňa.

Viera v móde "mať" je vlastnenie nejakého tvrdenia, pre ktoré chýba racionálny dôkaz. Pozostáva z formulácií vytvorených inými ľuďmi,..Zbavuje človeka ťažkej úlohy myslieť samostatne a rozhodovať sa ... viera vo vlastníckom móde dáva istotu... A kto by si neprial mať takúto istotu, keď ho to nestojí nič viac, než vzdaťsa vlastnej nezávislosti.

Erich Fromm (1900)

Človek potrebuje pocit jednoty s inými ľuďmi rôznymi spôsobmi : v symbiotickej väzbe na matku, na idol, na kmeň, na národ, na triedu, na náboženstvo, na bratstvo, na zamestnávateľskú organizáciu.

Erich Fromm (1900)

Otázka nie je: "náboženstvo áno či nie ?" ale "aký druh náboženstva ?" - taký čo podporuje rozvoj človeka a jeho špecificky ľudských síl, alebo ten, čo ochromuje ľudský rast?

Erich Fromm (1900)

Karl Raimund Popper (1902)

duchovní zväzky môžu zohrať veľkú úlohu tam, kde sú biologické alebo fyzické zväzky oslabené

Bez náboženstva by dobrí ľudia robili dobré veci a zlí ľudia zlé veci. Ale potrebujete náboženstvo, aby dobrí ľudia robili zlé veci.

Slavoj Žižek (1949)

Niekto (2019)

Antagonizmus voči démonizovaným „neveriacim“ je zakorenený v presvedčení, že islam je nielen pravou vierou, ale aj jedinou vierou, ktorá má vôbec nejakú pravdu. Ľudstvo sa delí na moslimov a kafirov. Podľa islamského práva šaría hrozí za odklon od islamu trest smrti.

Niekto (2019)

Islam vytvoril džihád a islam zostáva definovaný džihádom. Je to jediná veľká náboženská doktrína v histórii ľudstva s vyvinutou teológiou a právnym systémom povinného násilia voči neveriacim.

Niekto (2019)

Skrze zenu prisel na svet hrich. Zena je hrich. Jeji luno je brana do pekel. Vsechno se deje z telesne zadostivosti, ktera je u nich nenasytna. Naruci se rovna osidlu lovce. Zena provozuje kejkle s dablem, protoze dabel se zjevuje v muzske podobe.

Niekto (2019)

Úplné zničenie pohanského Baal-Šaminovho chrámu džihádistickým hnutím Islamský štát. (August 2015) Podľa kresťana je to dobr, alebo zlé?

Niekto (2019)

V islamskej kultúre sa praktizuje, tzv. vražda zo cti: Príbuzní zabijú ženu zo svojej rodiny a vrátia tak česť rodine ak: 1. Počas svatobnej noci bola u danej ženy zistená neprítomnosť panenstva. 2. Je podozrenie z mimomanželského vzťahu. 3. Ak žena zámerne opustí muža. 4. Ak žena podkopáva rolu muža, napr. chce pracovať. 5. Ak sa žena odmietne vydať. 6. Ak sa žena odvracia od tradícií a vedie západný štýl života.

Náboženstvo je ako námesačný, pre ktorého sú skutočné veci prázdne.

Pragmatismus (2019)

Niekto (2019)

Príčinou zla je vírus antisemitizmu, ktorý zasiahol už prvotných kresťanov, tak že začali vidieť židov ako tých, čo zavraždili Ježiša. Antisemintizmus sa potom stal príčinou mnohých ziel, nevyhol sa mu ani Martin Luther a vyvrcholil v Nemecku počas 2. svetovej vojny.

Niekto (2019)

To dobré na kresťanstve je nerozlišovanie a monistický názor, že je len jeden boh, ktorý všetko stvoril a všetci sme deti božie. To zlé pri kresťanstve je viera v diabla, a rozlišovanie na kresťanov a nekresťanov.

Niekto (2019)

Nestačí mať vieru, treba mať tú správnu verziu viery, aby sa človek nemusel báť veriacich inej verzie viery.

Niekto (2019)

Ak sa v inkvizičnom procese čarodejnica nechcela priznať, usúdilo sa, že je posadnutá duchom mlčania a a že je nutné ju mučiť.

V dobách náhlych spoločenských zmien sa rozpúšťajú existujúce identity ... Ľuďom hľadajúcim odpoveď na otázky "kto som?" a "kam patrím?" takú odpoveď presvedčivo poskytuje práve náboženstvo.

Střet civilizací (2019)

Noví prisťahovalci do miest väčšinou hľadajú citový, spoločenskú i hmotnú podporu, rovnako ako vedenie, a to všetko im náboženstvo dokáže poskytnúť v oveľa väčšej miere ako iné zdroje. Náboženstvo pre nich nie je "ópium ľudstva, ale vitamínom slabých".

Střet civilizací (2019)

Viac než čokoľvek iného je znovuprijatie islamu, a to va akejkoľvek podobe, predovšetkým odvrhnutie amerického a západného vplyvu na miestnu spoločnosť, politiku a morálku....Budeme moderní, ale nebudeme tým, čím sta vy.

Střet civilizací (2019)

Niekto (2019)

Náboženstvo ako stredoveká forma nerozumu sa v kombinácii s modernými zbraňami stáva skutočným nebezpečím pre naše slobody.

Niekto (2019)

Udelej radost mamce a napis nejakemu devceti..

Niekto (2019)

Náboženstvo a tradícia nie sú niečo čo patrí minulosti. Patria večnosti, ale večnosť je teraz a bude aj zajtra.

Niekto (2019)

Vnútorné kvality, ktoré by sme mali kultivovať: milujúca láskavosť, velkorysosť, spokojnosť, trpezlivosť,radostnosť.... ak ich veľa ľudí kultivuje bez toho aby boli nábožní, znamená to , že náboženstvo nie je potrebné vôbec.

Niekto (2019)

Technológiu rozšírenej reality vymysleli ľudia už pred niekoľkými tisíročiami. Dali jej ale vtedy trochu iné meno - svätá kniha. Ak sa prechádzate po Jeruzaleme s touto svätou knihou, vidíte že je plný rozšírenej reality - anjelmi, prorokmi, bohmi a to je dôvod prečo sa dnes o Jeruzalem bojuje. Pritom to nie je nijako výnimočné miesto - zopár stromov, mačiek a kopu ľudí.

Církev, která uctívala Boha popraveného bezohlednou vrchností, tak stála v čele systému výstižně označeného termínem „pronásledující společnost“

Panství kříže (2019)

„Kdyby bylo v Anglii jen jedno vyznání, šel by z jeho despotismu strach, kdyby byla jen dvě, podřezávali by si krky, ale ono jich je třicet a tak žijí v míru a štěstí.“

Panství kříže (2019)

Revoluce pro život (2019)

K eliminaci žebrajících žen napomáhaly čarodějnické pro-cesy. Tam se nejvíce pronásledovaly chudé ženy, jako byla pět-ašedesátiletá vdova Margareta Harkett, kterou pověsili roku 1585 v anglickém Tyburnu. Provedla prý celou řadu kouzel, 57kterými se mstila za křivdy. Historik Keith Thomas vypisuje jejich seznam z obžalovacího spisu: Natrhala si bez dovolení košík hrachu na poli sousedů. Když požadovali, aby jim hrách vrátila, vysypala ho vztekle na zem. Potom už se na tom poli žádný hrách neurodil. Později jí sluha Williama Godwina odmítl dát kvasnice a v důsledku toho vyschl pramen jeho pivovaru. [Harkett] přistihl šafář, jak krade dřevo na panském, a udeřil ji; šafář se pak pomátl.3

Stoupenci staré víry byli spočátku vcelku mírne presvědčováni, že je správnejší psát jméno Ježíše podle reformy jako Iisus (místo stareho Isus), místo tradičního křižováni dvěma prsty je třeba se nyní křižovať třema prsty a zpívat při mši nikoli dvakrát, ale třikrát "Aleluja" apod. Avšak marvě. Starověrci byli prěsvědčeni, že novoty jsou znamením, že se blíži doba vlády Antikrista, který měl panovat od roku 1666 dva a púl roku, a pak měl přijít Soudný den a nastat konec světa.

Niekto (2019)

Peter I. považoval cirkev za akúsi "spovednú políciu", bdiacu nad mravmi a duchovným životom ľudu. Predovšetkým preto prikázal v roku 1716 poddaným, že musia najmenej raz do roka ísť k spovedi a v rokoch 1718 a 1722 znovu vydal úkazy, ktorými sa ukladala povinnosť v nedeľu a v cirkevných sviatkoch chodiť do kostola.

Niekto (2019)

Prečo vojna? (2019)

Akosi sme však pozabudli na to, že etický prameň je rovnako nutnou podmienkou našej existencie.

morálka bez Boha je slabá ako dopravné predpisy kontrolované len pešími policajtmi.

O zmysle života (2019)

Myslím si, že je chybou domnievať sa, že ktokoľvek potrebuje náboženstvo na to, aby mal pocit zmyslu života či útechu v smútku, s výnimkou ľudí, ktorí boli k náboženstvu vychovávaní, takže keď od náboženstva v dospelosti odpadnú, chýba im, lebo podmieňovalo celé ich uvažovanie.

O zmysle života (2019)

ako môžeme pozorovať v dejinách, intenzívna viera často vedie k stupídnej doslovnosti.

O zmysle života (2019)

Náboženské rituály a dogmy pre mňa nemajú význam; no Buddhovo či Kristovo učenie, ak nie sú brané príliš doslovne, majú hodnotu, ktorú uznávam a ktorá sa, myslím si, časom neumenšila.

O zmysle života (2019)