Čo potrebuje človek k tomu, aby bol šťastný?
Arthur Schopenhauer (1788) |
Je isté, že k veselosti nič neprispieva menej než bohatstvo a nič väčšmi ako zdravie, v telesne pracujúcich, najmä zem obrábajúcich triedach sú veselé a spokojné tváre, v bohatých a vznešených sú obyčajne namrzené. Mali by sme sa teda predovšetkým usilovať zachovať si vysoký stupeň dokonalého zdravia, lebo jeho kvetom je práve dobrá nálada. Prostriedkom na to, ako je známe, je vystríhanie sa všetkých excesov a výstredností, všetkých prudkých a nepríjemných pohnutí i každého priveľkého alebo trvalého duševného vypätia, a naproti tomu užívať denne dve hodiny rýchly pohyb na čerstvom vzduchu, veľa studených kúpeľov a podobné dietetické pravidlá. |
Arthur Schopenhauer (1788) |
šťastie človeka sa zakladá na nerušenom uplatňovaní jeho vynikajúcich schopností, podáva neskôr aj Stobäos, vo svojom výklade peripatetickej etiky (Ecl. eth. II, c. 7, s. 268-278), napr. Šťastie je statočná činnosť v záležitostiach, ktoré majú očakávaný úspech. Na iných miestach ešte stručnejšie a s vysvetlením, že areté je každá virtuozita. Sily, ktorými príroda vyzbrojila človeka, sú pôvodne určené na boj proti núdzi, ktorá naňho zo všetkých strán dolieha. Keď však tento boj na chvíľu ustane, stávajú sa mu nezamestnané sily ťarchou, preto sa s nimi teraz musí hrať, t.j. použiť ich bezúčelne, inak hneď padne za obeť druhému prameňu ľudského súženia, nude. |
Ľudia v Československu v 70-tich a 80-tich rokoch boli šťastní. Prečo? Aby boli ľudia šťastní, nesmú mať príliš veľa demokracie, lebo tá prináša bremeno zodpovednosti. Šťastie znamená, že existuje niekto, na ktorého možete hodiť všetky problémy, ako to popisuje vtip, že keď bola búrka, tak sa povedalo, komunisti to zasa spackali. Druhou podmienkou šťastia, ktorá bola splnená v temných časoch po sovietskej intervencii bolo. že život bol relatívne dobrý, ale nie perfektný, napr. že bolo mäso v obchodoch skoro vždy, okrem nejakého výpadku raz za mesiac, čo bolo veľmi dobré na uvedomenie si, ako šťastný si po zvyšok času. Za tretie, mali v správnej vzdialenosti od seba raj, západné Nemecko, ktoré nebolo príliš ďaleko, ale nebolo ani priamo dostupné. V Československu bola určitá perverzná dohoda medzi vládou a obyvateľstvom, ktorá znela : nechajte nám moc, nerobte problémy a my vám garantujeme relatívne bezpečný život, zamestnanie, súkromné radosti a hriechy. | 
Slavoj Žižek (1949) |
Okomentuj:
