veci obsahujúce zem a vodu pre svoju hmotnosť a váhu padajú v rovnakých sklonoch k zemi a moru a ďalšie dva prvky, oheň a vzduch, naopak: ako dva uve-dené predtým pre svoju hmotnosť a váhu sú unášané do stredu sveta, tak zasa tie sa vznášajú priamočiaro do nebeských výšin, a to buď preto, že ich už vlastná podstata unáša smerom nahor, alebo že ťažšie predmety celkom prirodzene odpudzujú ľahšie. Ak sa veci majú tak, je samozrejmé, že len čo duša opustí telo, či je povahy vzdušnej, t. j. ako dych, alebo ohňovej, vznáša sa hore. Ak je však duša dokonca číslo (výrok síce duchaplný, ale nejas-ný) alebo onen piaty ešte nepomenovaný prvok, ale dajúci sa po-chopiť, je potom ešte oveľa rýdzejšia a čistejšia, takže odlieta od zeme čo najďalej.