Čo je to duševná choroba?

Podľa mojej mienky múdreho postihuje zármutok.UČITEĽ: A nie aj ostatné duševné poryvy, ako sú strach, zmysel-ná žiadostivosť a hnev? To sú totiž asi stavy, ktorým Gréci vra-via pathé. Mohol by som to preložiť ako choroby – to by bol asi doslovný preklad –, ale nezodpovedalo by to nášmu jazykovému úzu. Gréci totiž označujú všetky pohnutia mysle, ktoré sa neria-dia rozumom, ako ľútosť, závisť, dychtivosť, radosť, slovom „cho-roba“

Marcus Tullius Cicero (-106)

Podľa mienky našich predkov duševné zdravie spočíva v akom-si pokoji a vyrovnanosti. Duševný stav, ktorému chýbajú tieto vlastnosti, nazvali insania – choroba,

Marcus Tullius Cicero (-106)

K duševným ochoreniam priraďujú približne tieto stavy: lako-mosť, ctižiadostivosť, prehnanú túžbu po ženách, tvrdohlavosť, pôžitkárstvo, pijanstvo, labužníctvo a podobne.

Marcus Tullius Cicero (-106)

K poškodeniu tela môže však dôjsť aj nie z vlastnej viny človeka, kým k poškodeniu duše nie. Všetky duševné choroby a poruchy vznikajú totiž z toho, že sa zanedbá rozum, a preto sa vyskytujú len u ľudí. Zvieratá síce telesne trpia podobne ako ľudia, ale niet u nich duševných vzruchov.

Vidíme, že ľudia sú niekedy podnietení jedným predmetom tak, ako by ho mali pred sebou, i keď nie je prítomny. Ak sa to stáva človku, ktorý práve nespí, hovoríme o ňom, že šalie alebo že nie je duševne zdravý. Práve tak považujeme za duševne chorých ľudí, ktorí niekoho horúcne milujú a dňom i nocou snia len o svojej milovanej alebo o svojej milenke, pretože sú obvykle len na smiech. Ale o lakomcovi, ktorý myslí len na svoje peniaze a o ctižiadostivom človeku, ktorý myslí len na svoju slávu a o iných podobných ľuďoch sa nedomnievame, že sú šialení....V skutočnosti je však lakomosť, ctižiadosť a zmyselnosť určitým druhom šialenstva, hoci ich medzi duševné choroby nepočítame.

Benedictus de Spinoza (1632)

Immanuel Kant (1724)

Niekedy túžba všetkému rozumieť vyústi do šialeného rozumu, rozumu ktorý sa snaží uchopiť veci, kt. sú nad jeho sily a upadne tak do šialenstva.

Sen je krátke šialenstvo, šialenstvo je dlhý sen.

Arthur Schopenhauer (1788)

Duševne zdravý má istotu vo svojich spomienkach - i sudca mu verí, zatiaľčo šialenému nie.

Arthur Schopenhauer (1788)

Človek nerád myslí na veci, ktoré rania jeho hrdosť, jeho záujmy a túžby (t.j. sú proti jeho vôli). Preto niekedy zabudne na skutočné udalosti a namiesto nich sa tam dosadí imaginárne, ktorých sa silou-mocou drží, aby sa tam nemohli dostať pôvodné. Nevyhnutné sú však aj určité fyzické predpoklady (poškodenia) mozgu...

Arthur Schopenhauer (1788)

Najčastejšie sa stávajú šialenými herci, pretože si zahrávajú so svojou pamäťou.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ak si začínam byť neistý, či sa udalosť v mojich spomienkach skutočne odohrala, vrhám na seba tieň podozrenia zo šialenstva.

Arthur Schopenhauer (1788)

Sigmund Freud (1856)

(Psychoanalytik) pozná osoby, ktoré si takéto tabu vytvorili individuálne a dodržujú ho rovnako prísne, ako divosi dodržujú zákazy platné pre ich kmeň a spoločnosť.

Sigmund Freud (1856)

Keby nebol (Psychoanalytik) zvyknutý označovať týchto jednotlivcov ako "nutkavých neurotikov", musel by pre ich stav považovať najvhodnejší názov "choroba tabu".

Sigmund Freud (1856)

Hlavným a ústredným zákazom u neurózy je ako pri tabu zákaz dotyku... Zákaz sa nevzťahuje iba na priamy dotyk telom, ale sa rozširuje i v prenesenom význame slovného spojenia "prísť do styku". Všetko čo privádza myšlienky na zakázané, čo vyvoláva dotyk v myšlienkách je zakázané rovnako ako priamy telesný dotyk.

Sigmund Freud (1856)

Typický prípad úzkosti z dotyku vypadá takto: Na počiatku v najrannejšom detstve sa prejavovala silná slasť z dotyku.. Tato túžba sa však čoskoro stretla z vonkajška so zákazom prevádzať práve teto dotyk....

Sigmund Freud (1856)

Správanie primitívov k vládcom pripomína tiež jav, ktorý je v neuróze veľmi rozšírený a prejavuje sa navonok ako stihoman. Význam určitej osoby sa tu mimoriadne zveličuje, jej všemohúcnosť sa absurdne stupňuje, aby sa na ňu mohla zvaliť zodpovednosť z všetky protivenstvá, ktoré nemocného postihujú.

Sigmund Freud (1856)

V psychologii neuróz sme sa poučili, že akonáhle priania podľahnú vytesneniu, zmení sa ich libido v úzkosť.

Sigmund Freud (1856)

Geneticky vyplýva asociálny ráz neurózy z jej pôvodnej snahy uniknúť z neuspokojivej skutočnosti do slastnejšieho sveta fantázie. V reálnom svete, ktorému sa neurotik vyhýba, vládne spoločnosť ľudí a nimi vytvorený poriadok; odvrat od reality je zároveň vystúpením z ľudského spoločenstva.

Sigmund Freud (1856)

Nutkavého neurotika môže krúšiť pocit viny, ktorý by mal mať hromadný vrah; pričom sa od detstva chová k blížnym s najväčšou ohľaduplnosťou a úzkostlivosťou. Napriek tomu je pocit viny opodstatnený, zakladá sa intenzívnych a častých prianiach smrti blížnych, ktoré sa v ňom nevedome ozývajú.

Sigmund Freud (1856)

Primárne nutkavé úkony týchto neurotikov majú vlastne magickú povahu. Ak to nie sú rovno kúzla, sú to protikúzla na odvrátenie očakávaných pohrom, čím zpravidla neuróza začína.

Sigmund Freud (1856)

Chorobný paranoidný proces používa mechanizmus projekcie k odstraneniu konfliktov, ktoré v duševnom živote vznikajú.

Sigmund Freud (1856)

Niektoré prípady (detských) fóbií z väčších ziverat sa však dali analyzovať a prezradili svoje tajomstvo. Bolo to vždy rovnaké: ak boli vyšetrované deti chlapci, platila úzkosť k otcovi a na zviera bola iba presunutá.

Sigmund Freud (1856)

to čo nazývame duševnou chorobou, musí v laikovi vyvolať dojem, že tu ide o zničenie duševného a psychického života. V skutočnosti sa deštrukcia týka iba toho, čo človek dosiahol a sa vyvinulo neskôr. Podstat duševnej choroby spočíva v návrate k predchádzajúcim stavom afektívneho života a príslušnej funkcie.

Najhlbšia ľudská potreba je potreba prekonať odlúčenosť, opustiť väzenie svojej samoty. Absolútny neúspech pri sledovaní tohto cieľa znamená šialenstvo, pretože panická hrôza nad úplnou izoláciou sa dá prekonať len tak radikálnym útekom od vonkajšieho sveta, že pocit izolácie zmizne - tým, že zmizne vonkajší svet, od ktorého je človek izolovaný.

Erich Fromm (1900)

Charakteristické pre všetky tieto neurotické vývojové rysy je to, že jeden princíp, materský alebo otcovský, sa nevyvinie..

Erich Fromm (1900)

.. niektoré typy neuróz, ako posadnutosť, vznikajú skor na základe jednostranného pripútania sa k otcovi, a iné, ako napr. hystéria, alkoholizmus, neschopnosť sa presadiť a realisticky si poradiť so životom, sú výsledkom pripútania sústredeného na matku.

Erich Fromm (1900)

Výklad afektů (2019)

Psychická choroba = pacientova regresia doprevádzaná pocitmi bezbrannosti a zmätenia..

Vystúpiť z mýtu, znamená zošalieť.

Zen a umění údržby motocyklu (2019)

Darm mit Charme (2019)

Es gibt eine Krankheit, bei der das Hauptsymptom fälschlich erzeugte Sinneseindrücke sind: Schizophrenie. Die Betroffenen haben dann beispielsweise das Gefühl, dass ihnen Ameisen den Rücken hochklettern, obwohl weit und breit keine Krabbeltierchen zu sehen sind. Sie hören Stimmen, befolgen deren Befehle und können darüber hinaus sehr antriebslos sein.