Vidíme, že ľudia sú niekedy podnietení jedným predmetom tak, ako by ho mali pred sebou, i keď nie je prítomny. Ak sa to stáva človku, ktorý práve nespí, hovoríme o ňom, že šalie alebo že nie je duševne zdravý. Práve tak považujeme za duševne chorých ľudí, ktorí niekoho horúcne milujú a dňom i nocou snia len o svojej milovanej alebo o svojej milenke, pretože sú obvykle len na smiech. Ale o lakomcovi, ktorý myslí len na svoje peniaze a o ctižiadostivom človeku, ktorý myslí len na svoju slávu a o iných podobných ľuďoch sa nedomnievame, že sú šialení....V skutočnosti je však lakomosť, ctižiadosť a zmyselnosť určitým druhom šialenstva, hoci ich medzi duševné choroby nepočítame.