Ako poznať seba samého?

Ako poznať seba samého?

Ako poznať seba samého?

Marcus Tullius Cicero (-106)

Keď teda Apolón radí „Poznaj seba“, vraví „Po-znaj svoju dušu!“ Lebo telo je len akousi nádobou alebo akousi schránkou duše. Čo robí tvoja duša, robíš ty.

Každý človek má v druhom človeku zrkadlo, v ktorom vidí svoje vlastné nedostatky. Správa sa však pritom ako pes, ktorý breše na zrkadlo, lebo sa nazdáva, že v ňom vidí iného psa.

Arthur Schopenhauer (1788)

V Indii pred učňa privádzajú všetky bytosti, živé i neživé a je mu povedané - To si ty. (ad indická filozofia)

Arthur Schopenhauer (1788)

Vidíme, že zvonku sa nedá prísť na podstatu vecí: akokoľvek by človek skúmal, nezíska nič ako obrazy (vonkajšie prejavy, pohyby) a mená .... Jednotlivcovi ako subjektu poznávania je však daná ešte jedna záhada, ktorej meno je vôľa (jeho vlastné chcenie). Len ona a jedine ona mu dáva kľúč k vysvetleniu jeho vlastných vonkajších prejavov, ukazuje zmysel a vnútorné popudy jeho vlastného bytia, konania, pohybov..

Arthur Schopenhauer (1788)

Friedrich Nietzsche (1844)

Ako môže človek poznať samého seba?....K zisteniu toho najdôležitejšieho slúži nasledujúci prostriedok. Ohliadni sa späť na svoj život a polož si túto otázku : čo si doteraz naozaj miloval, čo priťahovalo tvoju dušu, čo ju ovládalo a zároveň obšťastňovalo? Zoraď pred sebou tieto zbožné predmety, a oni ti možno svojou podstatou a zoradením prezradia zákon, základní zákon tvojej vlastnej bytosti. Porovna tieto veci, hľaď, ako jedna doplňuje, rozširuje a predstihuje druhú, ako tvoria stupne, po ktorých si dodnes stúpal k sebe samému;

Friedrich Nietzsche (1844)

Tvoji praví učitelia a vychovávatelia ti prezradia, čo je tvojím pravým a pôvodným zmyslom a pralátkou tvojej bytosti - čosi naskrz nevychovateľného a nevzdelateľného, ale bezpochyby ťažko prístupného, spútaného, ochromeného: tvojí vychovatelia nemôžu byť ničím iným, než tvojimi osloboditeľmi. A to je tajemstvo všetkého vzdelania: nepridáva umelé končatiny, voskové fúzy, okuliare na oči....

Poznávať samého seba - niektorí ľudia to robia na psychoterapii, niektorí meditujú, niektorí sa poznávajú cez umenie, niektorí cez šport - napr idú na mesačnú túru.

21 Lessons for the 21st Century (2019)

Človek by mal ísť nájsť samého seba do divočiny. V divočine je oslobodený od požiadaviek, ktoré na neho kladie spoločnosť, a môže sledovať autentické želania, autentické plány, jeho pravé ja, ktoré takto objaví. Lepšie tiež môže pochopiť, v akých vzťahoch, v akej kultúre žije (čo sa dá dosiahnuť aj cestovaním do krajín s inou kultúrou)

Človek, ktorý uvažuje je „pohltený“ tým, o čom uvažuje; a „poznávajúci subjekt„ sa stráca sám v objekte, ktorý je poznávaný. Uvažovanie odhaľuje objekt, nie subjekt.

Človek si začína uvedomovať sám seba v okamihu, keď - po prvý raz povie „ja“. Rozumieť tomu čo je človek tak, že sa pochopí jeho „pôčiatok“, znamená preto rozumieť počiatku "ja" ktoré sa odhaľuje v reči.

Človeka, ktorý je „pohltený“ predmetom o ktorom uvažuje, je možné „priviesť späť k sebe“ iba túžbou; napríklad túžbou jesť. Vedomá túžba bytosti je to, čo tvorí túto bytosť ako "ja" a odhaľuje ju ako takú tým, že ju ženie povedať „ja".

V životu nebezpečných situáciách, v horách, vo vojne, sa ukáže aký kto je, či zbabelec, alebo odvážny, dobrý, či zlý, alebo sa len samému sebe takým zdal.

Šport sa výrazne odlišuje od hry a ten rozdiel sa dá vyjadriť pojmom „výkon“. V hre neexistuje žiadny vážny a rozumný účel, zatiaľ čo v športe áno. Ak napríklad prekonáte svetový rekord na viac ako 100 metrov, je to veľký úspech, ktorý sa samozrejme dá dosiahnuť iba mnohými obeťami, presnou stravou, logicky naplánovanými a prísne vykonanými tréningovými plánmi atď. V športe ideme niekedy na hranice bežných ľudských schopností, myslíme na extrémne športy, ako je potápanie z apnoe alebo horolezectvo, kde športovci dokonca riskujú svoje životy. Toto sú však výzvy, ktoré slúžia na meranie toho, čo môže ľudská bytosť dosiahnuť ako jednotu tela a mysle.

Spoznajte samého seba a svoje telo vďaka analýze DNA.

Historia nie je len skúmaním vecí, ktoré sa udiali, ale ja vecí ktoré sa dejú v našich hlavách a akým spôsobom sa dejú. .. História nám hovorí kto sme a ako sme sa sem dostali, naša identita každého jedného z nás je z veľkej miery postavená na tom aké sme mali dejiny, aké sú dejiny národa alebo tej časti spoločnosti v ktorej žijeme. A toto nám ukazuje história - kto sme.

Šport sa pozerá na život ako na hru, kde človek vyhmatáva svoje možnosti, skúša kým je a tie možnosti vyhmatáva tým, že spoznáva svoje limity, hranice s cieľom aby poznal samého seba. Spoznáva sa tu hlavne z telesnej stránky. Vzdelávanie má totiž dve stránky - šport a pedagogika. Pri spoznávaní sa, človek zároveň spoznáva čo môže vykonať v rámci svojej komunity.

Ak osamote, pomaly a bolestne nájdeme otázky, ktoré patria k hotovej odpovedi ako ozubené kolieska keď do seba zapadajú, tak sme naozaj dospeli k pravdivej odpovedi, ktorá nás, a to viem sama od seba, úplne uspokojí a podľa toho potom konať... A to je nevyhnutnou podmienkou stretnutia so sebou samým človeka v dnešnej dobe, keď tých informácií je príliš mnoho...

Aby som sa poznávala, treba sa pýtať "Prečo som nemohla neurobiť, to čo som už urobila?" To je ta cesta via negationes, kde to čo sa stalo je odpoveďou a človek chce odhaliť otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté a skryté. A keď sa pri tej otázke zdržujete, tak sa odhaľujú trhlinky vlastného egoizmu a vlastnej hlúposti. A tak sa človek poznáva a to ho nesmierne ukľuňuje a zmieruje so situáciou do ktorej je vrhnutý...

Človek je sledom svojich skutkov. Skutok je odpoveď a já musím celé mesiace hľadať otázky, ktoré sú v tej odpovedi zavinuté, sú tam implikované a ja ich musím rozplikovať.

Napriek tomu, že náuka o afektoch (v Spinozovom prípade vyjadrená geometrickou formou) ponúka - tak ako každá iná náuka - poznatky predovšetkým formálneho charakteru, je prakticky nesmierne užitočným spôsobom oboznámenia sa s ontológiou vlastných prežitkov. Prostredníctvom (formálnej) analytiky afektov je možné skutočne sa naučiť lepšie prežívať a poznávať vlastnú existenciu, vlastnú podstatu, vlastné hnutia a chcenia, či vzťahy a pôsobenia, ktoré všetky uvedené determinujú, a vďaka tomu sa tiež v čo najväčšej miere vyhýbať vášňam či hnutiam vedúcim k tomu, čo nie je v súlade s naším skutočným "ja". (ad Benedictus de Spinoza)

Od patetiky k etike (2019)

O Bohu, ktorý neexistuje (2019)

Bohom sa nezaoberám z náboženskej povinnosti, ale pretože chcem porozumieť svojmu princípu. Chcem porozumieť, prečo som. Až vtedy, keď sa priblížim k tomu, čo je mojím princípom, budem rozumieť tomu, čo mám robiť a čo sa má so mnou v živote stať.

Podotázky: Kto som?
Nadotázky: Ako žiť? Aké sú druhy poznania?

Okomentuj: