Byť či nebyť?

Byť či nebyť?

Byť či nebyť?

Guatama Buddha (-563)

Žiadostivost po nebytí je výsledkom 'viery v zničenie', teda klamné materialistické predstavy viacmenej reálneho ja, ktoré je smrťou zničené, bez toho aby bolo v akomkoľvek príčinnom vzťahu so skutočnosťou pred smrťou a s dobou po smrti.

my lidé jsme v jakémsi vězení, a že člověk se z něj nesmí vyprošťovat ani utíkat..

Filolaos z Krotóna (-470)

Epikuros (-341)

Tak veľká je ľudská nerozumnosť, ba šialenosť, že strachom zo smrti sú niektorí k smrti doháňaní..

najkrutejšie telesné bolesti. Tie obyčaj-ne dokážu samy osebe človeka zlomiť. Ak trvajú pridlho a na-priek tomu nás preukrutne sužujú, prečo by sme ich mali zná-šať, dobrí bohovia, prečo by sme mali trpieť? Veď máme poruke prístav, večné útočisko, kde už nič necítime – smrť.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Na niektorých dolieha omrzelosť konať a vidieť stále to isté...."Ako dlho stále to isté? Ako dlho budem precitať a usínať, hladovať a jesť, znášať zimu a teplo? Nikde nie je konca, všetko je spletené do kruhu, uteká a je v pätách. Noc stíha deň a deň zasa noc, leto prechádza v jeseň, na jeseň dotiera zima a ta je obmedzovaná jarom. Všetko pomíja tak, že sa vracia. Nič nového nerobím, nič nového nevidím.

Nikdy sa k pocte tohto úbohého tela nedopustím klamstva. Až to uznám za vhodné, preruším s ním spoločenstvo.

Je pochabé umrieť zo strachu pred smrťou.

V ničom inom nie sme viac povinný vyhovieť duši než vo smrti. Nech vyjde, kadiaľ ju to pudí: ak túži po meči alebo slučke alebo po nejakom nápoji, ktorý zachváti žili, nech ide a zláme otrocké okovy.

Je dobre zariadené v ľudskom živote, že nikto nemôže byť nešťastný, iba ak svojou vinou. Ak sa ti páči život, ži: ak sa ti nepáči, máš možnosť vrátiť sa tam, odkiaľ si prišiel.

I medzi filozofmi nájdeš niektorých, ktorí usudzujú, že si človek nemá siahnuť na život a že nie je oprávnený stať sa svojím vlastným zhubcom; má vraj čakať na taký koniec, ktorý mu určila príroda. Kto toto tvrdí, nevidí, že uzatvára cestu slobode.

Nie je dôležité žiť; žijú všetci tvoji otroci, všetky zvieratá. Dôležité je zomrieť čestne, rozumne, statočne. Uváž ako dlho užívaš stále to isté : jedla, spánku, rozkoše, stále dookola. Chcieť zomrieť dokáže nielen človek rozumný, statočný alebo nešťastný, ale tiež človek ktorého všetko omrzelo.

Tri dôvody, prečo nemožno súhlasiť so samovraždou: Prvý dôvod je, že samovražda je iracionálna. Protirečí prirodzenej náklonnosti človeka k sebazáchove. Druhý dôvod je, že samovražda odporuje, protirečí nadvláde Boha nad ľudským životom. Boh je jediný, ktorý je autorom života. Život sme si nedali sami, nebol predmetom našej voľby. Tretí dôvod je ten, že priama samovražda je previnením sa aj proti spoločnosti. Je nespravodlivosťou, ktorú človek pácha na spoločnosti. Človek má v sebe hodnotu, význam aj pre druhých ľudí.

Tomas Akvinsky (1225)

Arthur Schopenhauer (1788)

Žiadny dôvod nie je dostatočne silný na sebevraždu, a takmer žiadny dôvod nie je tak úplne slabý, aby už niekedy nebol dôvodom na sebevraždu.

Arthur Schopenhauer (1788)

Útecha umierajúcemu: Prestaneš byť niečím, čo si bol býval najlepšie urobil, keby si sa ani vôbec nebol stal. (Du hörst etwas zu sein, welches du besser getan hättest, nie zu werden.)

Arthur Schopenhauer (1788)

Samovražda je prejavom silného pritakania vôli, uteká sa pri nej od utrpenia. Potláčanie bolesti tu bojuje a víťazí nad naháňaním slasti. Je to majstrovský kúsok Maja, najokatejšie protirečenie vôľe voči sebe samej. Samovrah chce život, ale nie za takých podmienok.

Arthur Schopenhauer (1788)

Človek má stále určitý pocit nepohody z boja s týmito nižšími silami (gravitačnou, chemickou), je z neho unavený a preto potrebuje spánok a napokon smrť.

Pohan si pred Bohom neuvedomoval seba ako ducha. Preto aj pohan tak ľahkovážne uvažoval s samovražde; ba dokonca ju chválil, hoci je to pre ducha ten najrozhodujúcejší hriech; takýto únik zo života je vzburou proti Bohu.

Soren Kierkegaard (1813)

Sigmund Freud (1856)

Kedysi sa v neživej hmote nejakým ešte celkom nepredstaviteľným pôsobením síl prebudili vlastnosti života....Napätie, ktoré sa vtedy vytvorilo v dovtedy neživej látke, sa usilovalo o vyrovnanie; tým bol daný prvý pud, predstavujúci návrat k neživému. Pre vtedy žijúcu substanciu bolo ešte umieranie ľahké, pravdepodobne bolo treba prejsť len krátku životnú cestu..

Sigmund Freud (1856)

..životný proces indivídua vedie z vnútorných dôvodov k vyrovnávaniu chemického napätia, to znamená k smrti, zatiaľ čo spojenie (muža) s individuálne odlišnou živou substanciou (ženou) toto napätie zväčšuje, uvádza takpovediac nové vitálne diferencie (dieťa) , ktoré potom musia byť dožité.

Sigmund Freud (1856)

Kedže sme rozpoznali že prevládajúci princíp duševného života a aj fungovania nervovej sústavy vôbec je snaha po znížení, vyrovnaní a odstránení vnútorného napätia ( Barbara Low ho pomenovala ako princíp Nirvány) ktorý sa prejavuje ako princíp slasti, je to hlavný dôvod veriť na existenciu pudu k smrti. (ad budhistická filozofia)

Myslím, že samovražda je vždy svinstvom, Človek nemôže chcieť svoje vlastne zničenie a každý, kto si kedy predstavil postup pri sebevražde, tomu je jasné, že je to napadnutie seba samého, A nič nie je tak strašné ako musieť seba samého napadnúť.

Ludwig Wittgenstein (1889)

95 percent ľudí, ktorých pri pokuse o sebevraždu zachránili sa už nepokusí o sebevraždu a je rado, že ich zachránili.

Ludwig Wittgenstein (1889)

Jean Paul Sartre (1905)

..ak ma zmobilizujú do vojny, tak táto vojna je mojou vojnou, je na môj obraz a zaslúžim si ju. Zaslúžim si ju predovšetkým preto, lebo som sa je vždy mohol vyhnúť samovraždou alebo dezerciou; tieto posledné možnosti musíme mať vždy pred sebou, keď stojíme zoči-voči nejakej situácii. Ak som sa situácii nevyhol, zvolil som si ju.

Sú veci pre ktoré stojí za to obetovať svoj život. Sú to tie isté pre ktoré stojí za to žiť.

Ján Patočka (1907)

Albert Camus (1913)

Uvedomenie si, že život je absurdný, nemôže byť koncom, ale iba začiatkom. Toto je pravda, ktorú takmer všetky veľké mysle prijali ako svoj východiskový bod. Zaujímavé nie je zistenie (že život je absurdný), ale dôsledky a pravidlá konania, ktoré z neho vychádzajú.

Ešte stále vám záleží na tomto odpornom živote? Dokelu, prečo neumriete pokojne doma vo svojej posteli? Nebolo by to nakoniec takto najlepše? Čo budete mať z toho, keď sa vaša staroba predĺži o pár rokov? (Príhovor k ťažko chorému starcovi dúfajúcemu v zázračné uzdravenie v Lourdes)

Samovraždou iba odsúvaš do ďalšieho života to, čo si ešte mohol napraviť v tomto.

Samovražda nie je chvályhodná ale je to asi tak zločin ako dostať zápal pľúc alebo infarkt.

...život je dar od Boha...Boh má s každým človekom svoje plany...kto siahne sám na svoj život , to akoby hodil Bohu ten dar pod nohy...žiadné starosti tohto sveta nie su hodné toho , aby človek ten dar života zahodil...Boh dopustí , ale neopustí...všetko zlé sa časom može obratiť na dobre...

Pokiaľ niekto netrpí neprekonateľnými Bolesťami v nevyliečiteľnej chorobe,... tak je SAMOVRAŽDA len prejavom lenivosti a zbabelosti žiť, je to pridávanie starostí a útrap Rodičom - celej rodine a najhoršie je takto ublížiť VLASTNÝM DEŤOM!!...

Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

Každá trampota má svou mez, kdeže nářky tvé jsou dnes, vždycky dúvod máš žít dál...

Je dôležité, aby sa nám na svete páčilo. Znižuje to pravdepodobnosť samovraždy. Preto je dobré obklopovať sa krásou.

Sme náhodné bytosti. ktoré podliehajú náhodám, času, nepoznajú dňa ani hodiny. Človek vie že umrie, ale nevie kedy a ako. ... A sebevražba je zbavenie sa tejto náhodilosti, je to víťazstvo ducha nad náhodilosťou. Prečo? Pretože ja sám si to spôsobím, nenechám smrť k sebe prísť, a určím si kedy a ako.

My nemáme povinnosť žiť, lekári nás nemajú čo nútiť žiť ak si to neprajeme (v tomto ohľade sú lékari ako noví nástupcovia cirkvy, a patologizujú každé odhodlanie vziať si život)

Ježišovo ukrižovanie sa dá chápať ako sebevražedný krok, Ježiš prišiel na svet odovzdal posolstvo, dal človeku čo mu mohol dať, rozvíril agresiu, rozvíril emócie a nechal to na sebe doľahnúť, nebránil sa už potom. a vydal sa davu. Bola to sebevražda skrze dav.

Vyššia pasivita je pasivita, ktorá nastupuje po tom, čo človek vykonal čo chcel, a potom už sa pustí.

Každá sebevražda ma dopad na deti pokiaľ je sebavrah rodičom, alebo na rodičov, v prípade sebevraždy dieťata, pre ktorých to bude obrovská trauma, ktorú si ponesú celý život. Je to niečo, čo sa nespracováva, čo sa len prenáša, niečo s čím sa človek budí celý život a celý život si bude klásť otázku : Nemám nejakú vinu, nemohol som urobiť viac?.

Čakanie na smrť je iba druhom pasívneho konania, ak si môžem dovoliť ten paradox, ktorý mi vnucuje gramatika. Avšak dobrovoľná smrť, zabitie samého seba, je nepochybne aktivitou nielen po stránke gramatickej, ale i faktickej.

O zmysle života (2019)

Ak trváš na umieraní, venuj sa niečomu nebezpečnému a pridaj sa k týmto objavom; riskuj svoj život v nejakom medicínskom či mechanickom experimente a dodaj svojmu životu a svojej smrti význam.

Celý strom otázok

Okomentuj: