Na niektorých dolieha omrzelosť konať a vidieť stále to isté...."Ako dlho stále to isté? Ako dlho budem precitať a usínať, hladovať a jesť, znášať zimu a teplo? Nikde nie je konca, všetko je spletené do kruhu, uteká a je v pätách. Noc stíha deň a deň zasa noc, leto prechádza v jeseň, na jeseň dotiera zima a ta je obmedzovaná jarom. Všetko pomíja tak, že sa vracia. Nič nového nerobím, nič nového nevidím.