dualizmus

predchádzajúca škola nasledujúca škola

Filozofická škola

dualizmus

Kategória: náuka o bytí

Dualizmus je vo filozofii učenie, ktoré vychádza z názoru, že existujú dve protikladné podstaty sveta alebo dva protikladné princípy či dve substancie sveta. Dualizmus je filozofické učenie, ktoré vykladá skutočnosť z dvoch rôznych základných princípov (dobro a zlo, hmota a duch, duša a telo…) Vo filozofickom kontexte dualizmus vystupuje najmä ako učenie o dvoch substanciách, podľa ktorého jestvuje nezlučiteľná protikladnosť duchovného a telesného. Filozofický dualizmus sa v európskej tradícii objavuje v pytagoreizme, rozhodujúcu podobu však až do novoveku má na základoch platónskeho dualizmu duše a tela. Novovekú koncepciu dualizmu predstavuje karteziánstvo (res cogitans a res extensa). Významné dualistické koncepcie s rozvinuli aj na pôde mimoeurópskych filozofií, napr. v indickej filozofickej škole sánkhja ide o dualizmus látkového a duchovného, v čínskej filozofi o dualizmus jin a jang atď. Dualizmu vyrastá azda z pozorovania prírodných daností a cyklov, ako deň a noc, život a smrť, žena a muž atď. / wikipedia

Filozofi školy :

Rene Descartes

Povedali o nej:

Dualistické pozície rozlišujú medzi telom a dušou. Chápu ich buď nezávisle od seba (Wittgenstein), ako paralelne jestvujúce javy (paralelizmus) alebo ich stavajú do vzájomnej relácie, kde spolu interagujú (interakcionizmus). interakcionizmus (René Descartes, Karl Popper): Descartes rozdelil súcno na veci mysliace a veci rozpriestranené, ktoré jestvujú nezávisle od seba, no vo svete prichádzajú do vzájomných vzťahov. Descartes však neobjasnil ako môžu dve natoľko rozdielne a nezávislé entity ako myslenie a hmota spolu interagovať a psychofyzický problém necháva po tejto stránke nedoriešený. Karl Popper považuje naše vzťahovanie sa ku svetu za výsledok interakcie dvoch rozdielnych realít. Nikdy nebudeme schopní vedecky exaktne popísať vonkajšiu realitu, pretože jej vnímanie je výsledkom psychologických procesov a daností s akými k fyzikálnemu svetu pristupujeme. paralelizmus (Baruch Spinoza, Gottfried Wilhelm Leibniz): Spinoza sa pokúsil riešiť psychofyzický problém vyvstávajúci s descartovského rozdelenia sveta na res cogitans a res extensa prostredníctvom paralelizmu. Označil myslenie a rozpriestranenosť za atribúty jednej substancie, ktorá sa paralelne prejavuje ako modus myslenia a modus hmoty. Podobne Leibnitz rozlišuje medzi duchovnými a hmotnými monádami. Tie spolu podľa neho tvoria svet ako aj človeka. Tieto monády pritom jestvujú paralelne, vo vzájomnej harmónii. Leibnitz popiera existenciu skutočného psychofyzického problému. Chápe svet ako harmóniu. (ad dualizmus)

Základnou príčinou násilia je pripútanosť k extrémnym názorom, napríklad ku spravodlivosti a morálke. Táto pripútanosť obvykle vzniká, ak sa necháme pohltiť dualistickými náhľadmi ako sú dobro a zlo, krása a škaredosť, morálka a nemorálnosť. Naše nekompromisné presadzovanie vlastných právd zaberie všetok priestor schopnosti cítiť s druhými. (ad dualizmus)

dualizmus pramení v novovekej vede, ktorá rozštiepila svet na prírodu a duchovný svet. Filozofia potom toto rozštiepenie fixovala do podoby dualizmu. Galilei abstrahoval od subjektu, od duchovného.

monizmus je dobrá filozofia, dualizmus a pluralizmus je zlá filozofia.

Pluralizmus je najpravdivejšia filozofia, ale príliš zložitá. Ak si teda chce človek svoj svetonázor zjednodušiť, je dobré si vybrať nejaký monizmus. Hlavne nie nejaký dualizmus. Ak už škatuľkovať, tak radšej všetko do jednej škatuľky.

Vyznávač dualistickej filozofie je náchylnejší ku strachu (z tej druhej, zlej strany). - ad dualizmus

Myšlienky o povahe mysle sa vo všeobecnosti obmedzujú len na tri alternatívy: dualizmus, podľa ktorého je realita mysle úplne odlišná od reality neživých vecí; idealizmus, podľa ktorého hmotná realita existuje len v mysli; a naivný materializmus, podľa ktorého všetky duševné javy možno odvodiť z pohybu hmoty. Existujú však nielen tieto alternatívy. Ak vlastnosti objektu vznikajú interakciou s niečím iným, rozdiel medzi duševnými javmi a fyzickými javmi je značne oslabený. Subjektivita nie je kvalitatívny skok v porovnaní s fyzikou: vyžaduje si rast zložitosti, ale vždy sa deje vo svete, ktorý tvoria perspektívy, a to už z tej najzákladnejšej úrovne.

"Sväte" v priemyslovom náboženstve boli práca, majetok, zisk, moc, práve preto, že podporovali individualizmus a slobodu. Premenou kresťanstva v náboženstvo prísne patriarchálne bolo možné vyjadriť priemyslové náboženstov stále ešte kresťanskou terminológiou. (ad protestantizmus)

Človek je od prírody dualista pretože cíti bolesť a slasť. (ad dualizmus)

Výroky v duchu tejto školy:

Ľudia sa delia na dobrých a zlých.

Niekto
Na otázku Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Štyri nohy dobré, dve nohy zlé !

Niekto
Na otázku Čo je to dobro?

Okomentuj:

axiológia
   |_estetika
            |_Inštitucionálna teória estetiky
            |_Emocionalistická teória estetiky
            |_Formalistická teória estetiky
            |_Mimetická teória estetiky
            |_Subjektivizmus v estetike
            |_Objektivizmus v estetike
   |_etika
            |_hedonizmus
                        |_kyrénska škola
                        |_epikurejská škola
            |_asketizmus
                        |_kynizmus
                        |_stoicizmus
                        |_budhistická filozofia
                            |_hinajána
                            |_mahajána
                            |_šunjaváda
                            |_vadžrajana
                            |_vidžňánaváda
                        |_Kresťanstvo
                            |_Katolicizmus
                            |_Protestantizmus
                            |_Pravoslávie
                            |_jehovisti
            |_etika starostlivosti
            |_metaetika
            |_konzekvencionalizmus
                        |_utilitarizmus
            |_deontológia
            |_etika cností
   |_politicka filozofia
            |_progresivizmus
            |_oligarchia
            |_humanizmus
            |_totalitarizmus
            |_tyrania
            |_autokracia
            |_západníctvo
            |_slavjanofilstvo
            |_fašizmus
            |_pacifizmus
            |_konzervativizmus
            |_liberalizmus
            |_politická teológia
            |_feminizmus
            |_aristokracia
            |_monarchia
            |_demokracia
            |_anarchizmus
                        |_anarchokapitalizmus
            |_kapitalizmus
            |_socializmus
            |_komunizmus
náuka o bytí
   |_filozofia dejín
            |_historicizmus
   |_Kompatibilizmus (jemný determinizmus)
   |_metafyzický libertarianizmus
   |_idealizmus
            |_panpsychizmus
            |_animizmus
            |_subjektívny idealizmus
            |_solipsizmus
            |_teológia
                        |_deizmus
                        |_teizmus
                            |_Judaizmus
                            |_Islam
                        |_ateizmus
                        |_panteizmus
                            |_sikhismus
                        |_polyteizmus
                            |_hinduizmus
                            |_pohanstvo
                        |_new age
            |_kreacionizmus
            |_personalizmus
            |_providencionalizmus
            |_okazionalizmus
            |_matematizmus
   |_Determinizmus
   |_pluralizmus
   |_dualizmus
   |_monizmus
   |_materializmus
            |_sekularizmus
            |_fyzikalizmus
                        |_filozofia kozmológie
                            |_filozofia čiernych dier
            |_evolucionizmus
            |_Hylémorfizmus
            |_naturalizmus
            |_biologizmus
            |_atomizmus
náuka o poznaní
   |_intuitivizmus
   |_asocianizmus
   |_konceptualizmus v otazke univerzálií
   |_iluminacionizmus
   |_nominalizmus v otázke univerzálií
   |_realizmus v otázke univezálií
   |_fenomenológia
   |_hermeneutika
   |_filozofia vedy
            |_externalizmus vo filozofii vedy
            |_internalizmus vo filozofii vedy
            |_kumulativizmus
            |_antidemarkacionalizmus
            |_antikumulativizmus
   |_filozofia mysle
            |_psychoanalýza
   |_filozofia jazyka
   |_analytická filozofia
   |_senzualizmus
   |_empirizmus
   |_racionalizmus