Filozofická škola

utilitarizmus

prelom 19.str.- je etická teória, ktorá pokladá za úplné kritérium mravnosti konania jeho užitočnosť. Zakladateľ utilitarizmu Bentham vymedzil jeho základný princíp ako zabezpečenie čo najväčšieho šťastia pre čo najväčší počet ľudí uspokojením ich osobných záujmov. Mravnosť statku možno matematicky vyčísliť ako bilanciu blaha a utrpenia, ktoré sú dôsledkom konania. J. S. Mill zaviedol do utilitarizmu princíp kvalitatívneho hodnotenia blaha, požiadavku uprednostňovať duševný pôžitok pred telesným.Rôzne druhy utilitarizmu vznikajú v závislosti od toho, či sa pri formulácii kritéria užitočnosti zameriavajú na úžitok pre daný subjekt, pre iných alebo pre spoločnosť ako celok.Utilitarizmus býva i základom chápania funkcií štátu a práva.Prenesenia absolutizovaného princípu úžitku do teórie poznania podnietilo vznik pragmatizmu.

Filozofi školy :

Jeremy Bentham
John Stuart Mill

Povedali o nej

Niekto

Utilitaristický prístup, v ktorom morálne posudzovanie prebieha na základe kritéria, či jeho následkom je zvýšenie alebo zníženie celkového šťastia, za správny z dvoch hlavných dôvodov. Okrem toho, že šťastie dokážeme – na rozdiel od viny, práv a povinností – empiricky skúmať, ide o hodnotu, na ktorej preferovaní sa môžu všetci zhodnúť. „Takmer každý súhlasí s tým, že v prípade, že všetko ostatné zostane rovnaké, urobiť niekoho (buď samého seba, alebo druhého človeka) šťastnejším je dobrá vec a urobiť ho menej šťastným je zlá vec. (ad konzekvencionalizmus, utilitarizmus)

Niekto

Utilitarizmus má notorické problémy so zodpovedaním otázky, "čo je najlepšie mozné konanie?". Jeho problémom je, že pokladá ľudí za jednotky zúčastňujúce sa výpočtu, za prostriedky a nie ciele. a ak sa nám náhodou stane, že ako jednotka neprispievame k celkovému šťastiu, môžeme byť považovaní za tých, bez ktorých sa možno zaobísť. Utilitarizmus dochádza k absurdným záverom a záverom proti zdravému rozumu, napr. že kôli zväčšeniu celkového šťastia sa treba zbaviť nešťastných ľudí, alebo treba neúmerne zväčšiť počty trochu šťastných ľudí...

Niekto

Ekonómia je do istej miery pokusom zužitkovať utilitaristickú filozofiu. Pokúša sa zmerať ktorá politika vytvorí najviac úžitku alebo hodnoty vo svete. Užitočnosť sa nedá presne zmerať ale ekonómia sa snaží aproximovať ju. Filozofia ekonómie rieši otázky vyhodnocovať aj hodnoty ako dĺžka života a enviromentálne škody. (ad utilitarizmus)

Erich Fromm

Od 18. storočia vznikali mnohé etické teórie - niektoré úctihodnejšie formy hedonizmu ako utilitarizmus a iné striktne antihedonistické, ktoré zastávali Immanuel Kant, Karol Marx, Henri David Thoreau a Schweitzer. (ad hedonizmus)

Výroky v duchu tejto školy:

Hodnota slasti alebo bolesti je väčšia alebo menšia v závislosti od nasledujúcich okolností :
jej intenzity
jej trvania
jej pravdepodobnosti
jej vzdialenosti v čase
jej plodnosti = či budú slasť nasledovať dalšie slasti
jej čistoty =či slasť nebudú nasledovať bolesti
jej rozsahu = množstva ľudí, ktorí slasť pocítia

Jeremy Bentham
Na otázku rozhodovanie

Je rozdiel medzi šťastím a uspokojením. Prvé má väčšiu hodnotu ako druhé. Je lepšie byť nespokojným človekom ako uspokojeným prasaťom; lepšie byť nespokojným Sokratom ako uspokojeným hlupákom.

John Stuart Mill
Na otázku Čo je šťastie?

Okomentuj: