materializmus

Filozofická škola

materializmus

Kategória: osvietenská filozofia

predchádzajúca škola nasledujúca škola

mechanické vysvetľovanie všetkých procesov v prirode nevynímajúc človeka.

Filozofi školy :

Julien Offray de La Mettrie
Denis Diderot
Paul Heinrich Dietrich von Holbach
Karol Marx

Povedali o nej

Arthur Schopenhauer

Absurdita materializmu - snazi sa vysvetlit subjekt cez nieco co pozname iba skrze subjekt. (ad materializmus,fyzikalizmus)

Alfred North Whitehead

Dejiny filozofie plynú podivuhodne paralelne s dejinami vedy. (francuzsky materializmus a fenomen materializmu vedy vo fyzike a chemii 18.stor)

Monistické pozície sú charakteristické preferovaním buď telesnej (materializmus) alebo duševnej (idealizmus) stránky človeka. idealizmus (Platón, Aristoteles, Tomas Akvinsky): Podľa Platóna duša doslova padla do tela zo sveta ideí. Telesnú formu existencie považuje za nedokonalú. Úlohou duše je smerovať k dokonalosti a vrátiť sa do sveta ideí, zbaviť sa telesnosti. Takýto pohľad prezentuje duchovné ako nadradené telesnému. Kladie ich v antickom Grécku do protikladu ako dokonalé a nedokonalé, neskôr v kresťanskom ponímaní ako dobré a zlé. materializmus (Thomas Hobbes, Willard Van Orman Quine, Darwin, Daniel Dennett): V materialistických teóriách sú duševné procesy prezentované ako súčasť fyzického (fyzikalistický materializmus) alebo je existencia duše úplne popieraná ako napríklad v behaviorizme, ktorý chápe ľudský organizmus ako stroj a tzv. duševné procesy sú iba odpoveďou na telesné podnety.

Ak súčastný okamih neobsahuje žiadnu živú a kreatívnu možnosť, a je úplne a mechanicky výsledkom hmoty a jej pohybu z predchádzajúceho okamihu, a ten je takisto mechanickým výsledkom pohybu hmoty v okamihu pred ním, a ten tiež výsledkom toho pred ním.... atď, až kým nedorazíme ku pravekej hmlovina ako pôvodcu všetkých nasledujúcich momentov, každého riadku Shakesperových hier, každému utrpeniu jeho duše, temné dialógy Hamleta a Othela, Macbetha a Leara, slovo od slova, všetko bolo vpísané už vo vzdialenom priestore a vzdialenom praveku, samou štruktúrou a obsahom tejto prahmloviny. Aký nápor na dôverčivosť! Aký akt viery musí takáto teória vyžadovať od tejto našej neveriacej generácie! (ad materializmus, ad determinizmus)

Myšlienky o povahe mysle sa vo všeobecnosti obmedzujú len na tri alternatívy: dualizmus, podľa ktorého je realita mysle úplne odlišná od reality neživých vecí; idealizmus, podľa ktorého hmotná realita existuje len v mysli; a naivný materializmus, podľa ktorého všetky duševné javy možno odvodiť z pohybu hmoty. Existujú však nielen tieto alternatívy. Ak vlastnosti objektu vznikajú interakciou s niečím iným, rozdiel medzi duševnými javmi a fyzickými javmi je značne oslabený. Subjektivita nie je kvalitatívny skok v porovnaní s fyzikou: vyžaduje si rast zložitosti, ale vždy sa deje vo svete, ktorý tvoria perspektívy, a to už z tej najzákladnejšej úrovne.

Hoci bol naturalizmus často stotožňovaný s materializmom, má oveľa širší rozsah. Materializmus je skutočne naturalistický, ale opak nemusí nutne platiť. Prísne vzaté, naturalizmus nemá ontologickú preferenciu; t. j. žiadna zaujatosť voči žiadnemu konkrétnemu súboru kategórií reality: dualizmu a monizmu, ateizmu a teizmu, idealizmu a materializmu ` všetky sú s ním kompatibilné. Pokiaľ je celá realita prirodzená, neexistujú žiadne ďalšie obmedzenia. Naturalistii vyvinuli širokú škálu názorov, dokonca sa pustili aj do vypracovania teistického naturalizmu.

Naturalista by mohol veriť v abstraktnú existenciu čísel a tvrdiť, že existencia týchto abstraktných entít je úplne prirodzený jav. Materialista však nemohol veriť v takéto entity, pretože sú abstraktné, a teda nie sú tvorené hmotou (alebo energiou atď.). (Ad materializmus a naturalizmus a rozdiel medzi nimi)

Je teoreticky možné, že naturalista (hoci je dosť vzácny) je zároveň dualistom a verí, že myseľ je úplne prirodzená, no je vytvorená z niečoho, čo nie je hmota (alebo energia atď.). Materialista však takúto pozíciu nemôže zastávať. Ak myseľ nie je tvorená hmotou (alebo energiou atď.), potom tento typ mysle neexistuje. (Ad materializmus a naturalizmus a rozdiel medzi nimi)

Rozdiel medzi materializmom a naturalizmom je v účele definície – materializmus argumentuje o ontológii vesmíru, zatiaľ čo naturalizmus pomocou (tých istých) materialistických predpokladov argumentuje o tom, ako by veda/filozofia mala fungovať.

Naturalista nemusí byť materialista. V skutočnosti je nútený vzdať sa materializmu, ak na to existuje dobrý vedecký dôvod. Ak by sme zhromaždili vedecké dôkazy, že existuje aj iná substancia ako hmota, naturalista sa musí vzdať presvedčenia, že všetko je tvorené hmotou. (Ad materializmus a naturalizmus a rozdiele medzi nimi)

Fyzikizmus sa niekedy zamieňa za „materializmus“a vrámci súčasného používania sú tieto pojmy zameniteľné. Ale tieto dva pojmy majú veľmi rozdielnu históriu. Slovo „materialism“ sa v angličtine objavuje koncom 17. storočia, ale slovo „physicalism“ zaviedli do filozofie až v 30. rokoch 20. storočia Otto Neurath (1931) a Rudolf Carnap (1959/1932),

Fyzikalizmus úzko súvisí s materializmom a vyvinul sa z materializmu s pokrokom vo fyzikálnych vedách vo vysvetľovaní pozorovaných javov. Pojmy „fyzikalizmus“ a „materializmus“ sa často používajú zameniteľne, ale možno ich rozlíšiť na základe ich filozofických dôsledkov. Fyzikizmus zahŕňa hmotu, ale aj energiu, fyzikálne zákony, priestor, čas, štruktúru, fyzikálne procesy, informácie, stav a sily, okrem iného, ako ich opisuje fyzika a iné vedy, ako súčasť fyziky v monistickom zmysle.

Fyzikalizmus bol spočiatku lingvistickou tézou, že každý výrok je synonymom (t. j. je významovo ekvivalentný) nejakému výroku fyziky. A materializmus, ako sa tradične vykladá, nie je vôbec lingvistickou tézou; je to skôr metafyzická téza v tom zmysle, že nám hovorí o povahe sveta. Minimálne pre pozitivistov teda existoval jasný dôvod na odlíšenie fyzikalizmu (lingvistická téza) od materializmu (metafyzická téza)... Od 30. rokov 20. storočia sa však pozitivistická filozofia túto tézu odmietla – fyzikalizmus preto už nie je lingvistickou tézou pre súčasných filozofov – a to je jeden z dôvodov, prečo sa slová „materializmus“ a „fyzikalizmus“ v súčasnosti často vykladajú ako zameniteľné.

Materialisti historicky zastávali názor, že všetko je hmota – kde hmota bola chápaná ako „inertná, necitlivá substancia, v ktorej extenzia, tvar a pohyb skutočne existujú“ (Berkeley, Principles of Human Knowledge, ods. 9). Ale samotná fyzika ukázala, že nie všetko je v tomto zmysle hmota; napríklad sily ako gravitácia sú fyzikálne, ale nie je jasné, či sú hmotné v tradičnom zmysle . Je teda lákavé použiť „fyzikalizmus“ na dištancovanie sa od toho, čo sa zdá byť historicky dôležitou, ale už vedecky nerelvantnou tézou o materializme, a s tým súvisiacou, zdôrazniť spojenie s fyzikou a fyzikálnymi vedami. (Ad materializmus a jeho rozdiel od fyzikalizmu)

Výroky v duchu tejto školy:

Aj zdanlivo nevedecké, naše medziľudské problémy, že sme príliš sebci, nemáme sa radi, alebo nenávidíme toho druhého, nevieme byť empatický...sú len prejavmi biochémie nášho mozgu.

Niekto
Na otázku Sú ľudia dobrí alebo zlí?

Okomentuj:

filozofické školy
   |_Dejiny filozofie
            |_antická filozofia
                        |_klasická grécka filozofia
                            |_megarská škola
                            |_kynizmus
                            |_kyrénska škola
                            |_platonská akadémia
                            |_peripatetická škola
                            |_veľkí aténčania
                        |_poklasická helensko-rímska filozofia
                            |_stoicizmus
                            |_epikurejská škola
                            |_skepticizmus
                            |_novoplatonizmus
                            |_gnóza
                        |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                            |_milétska škola
                            |_pytagorejská škola
                            |_eleati
                            |_atomizmus
                            |_sofisti
                            |_Predsokratici - pluralisti
                            |_efezská škola - herakleitovci
            |_stredoveká filozofia
                        |_renesančná filozofia
                            |_renesančný aristotelizmus
                            |_renesančný platonizmus
                            |_renesančná prírodná filozofia
                            |_renesančná sociálna filozofia
                        |_scholastika
                            |_židovská a islamská filozofia
                            |_ranná scholastika
                            |_vrcholná scholastika
                            |_neskorá scholastika
                        |_patristika
                            |_apologetika
            |_novoveká filozofia
                        |_nemecká klasická filozofia
                            |_nemecký idealizmus
                            |_hegeliáni praví
                            |_hegeliáni ľaví
                            |_Romantizmus
                        |_osvietenská filozofia
                            |_francúzske osvietenstvo
                            |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                            |_materializmus
                        |_noetický kriticizmus
                            |_racionalizmus
                            |_empirizmus
                            |_senzualizmus
            |_poklasická filozofia
                        |_scientistická filozofia
                            |_pozitivizmus
                            |_empiriokriticizmus
                            |_novopozitivizmus
                            |_fyzikalizmus
                        |_novokantovstvo
                            |_marburská škola
                            |_bádenská škola
                        |_antropologická filozofia
                            |_náboženská filozofia existencie
                            |_voluntarizmus
                            |_filozofia života
            |_východná filozofia
                        |_čínska filozofia
                            |_taoizmus
                            |_konfucianizmus
                            |_mohizmus
                            |_neotaoizmus
                            |_neokonfucianizmus
                            |_legalizmus
                        |_indická filozofia
                            |_joga
                            |_sánkhja
                            |_védanta
                            |_njája
                            |_vaišéšika
                            |_mímánsá
                        |_budhistická filozofia
                            |_hinajána
                            |_mahajána
                            |_šunjaváda
                            |_vadžrajana
                            |_vidžňánaváda
                        |_Džinizmus
            |_filozofia 20. storočia
                        |_racionalizmus kritický
                        |_logický atomizm.
                        |_analytická filozofia
                        |_filozofia jazyka
                        |_filozofia mysle
                            |_psychoanalýza
                        |_filozofia vedy
                            |_antikumulativizmus
                            |_antidemarkacionalizmus
                            |_kumulativizmus
                            |_internalizmus vo filozofii vedy
                            |_externalizmus vo filozofii vedy
                        |_pragmatizmus
                        |_neopragmatizmus
                        |_neorealizmus
                        |_intuitívny realizmus
                        |_existencionalizmus
                        |_postmoderná filozofia
                        |_utilitarizmus
                        |_hermeneutika
                        |_fenomenológia
                        |_marxizmus
                        |_štrukturalizmus
                        |_neomarxizmus
   |_systematická filozofia
            |_axiológia
                        |_politicka filozofia
                            |_komunizmus
                            |_socializmus
                            |_kapitalizmus
                            |_anarchizmus
                            |_demokracia
                            |_monarchia
                            |_aristokracia
                            |_feminizmus
                            |_politická teológia
                            |_liberalizmus
                            |_konzervativizmus
                            |_pacifizmus
                            |_fašizmus
                            |_slavjanofilstvo
                            |_západníctvo
                            |_autokracia
                            |_tyrania
                            |_totalitarizmus
                            |_humanizmus
                            |_oligarchia
                            |_progresivizmus
                        |_etika
                            |_etika cností
                            |_deontológia
                            |_konzekvencionalizmus
                            |_metaetika
                            |_etika starostlivosti
                            |_asketizmus
                            |_hedonizmus
                        |_estetika
            |_náuka o bytí
                        |_biologizmus
                        |_monizmus
                        |_matematizmus
                        |_naturalizmus
                        |_okazionalizmus
                        |_providencionalizmus
                        |_personalizmus
                        |_dualizmus
                        |_pluralizmus
                        |_Hylémorfizmus
                        |_kreacionizmus
                        |_evolucionizmus
                        |_teológia
                            |_deizmus
                            |_teizmus
                            |_ateizmus
                            |_panteizmus
                            |_polyteizmus
                            |_new age
                        |_Determinizmus
                        |_idealizmus
                        |_metafyzický libertarianizmus
                        |_Kompatibilizmus (jemný determinizmus)
                        |_solipsizmus
                        |_subjektívny idealizmus
                        |_filozofia kozmológie
                            |_filozofia čiernych dier
                        |_sekularizmus
                        |_animizmus
                        |_panpsychizmus
                        |_filozofia dejín
                            |_historicizmus
            |_náuka o poznaní
                        |_realizmus v otázke univezálií
                        |_nominalizmus v otázke univerzálií
                        |_iluminacionizmus
                        |_konceptualizmus v otazke univerzálií
                        |_asocianizmus
                        |_intuitivizmus