kapitalizmus

Filozofická škola

kapitalizmus

Kategória: politicka filozofia

predchádzajúca škola nasledujúca škola

Filozofi školy :

Povedali o nej

Herbert Marcuse

Nedostatky Marxovej teórie : 1) Neschopnosť predikovať budúci úspech kapitalizmu, a že kapitalizmus neobsahuje nič, čo by viedlo k jeho zrúteniu samo od seba. 2) Nedostatky v ochrane individuality človeka a jeho individuálnych práv 3) Neodstatok libertarianizmu 4) Nezachytenie a neuvažovanie hĺbinnej psychológie človeka, tak ako ju popísal Freud (ad Karol Marx)

Demokratický kapitalizmus, alebo presnejšie liberálna demokracia, odmeňuje talent a usilovnosť, čím vytvára elitu tých najlepších. Hovorí sa jej meritokracia.

Tento historický relativizmus a nie panteizmus alebo racionalizmus je to, čo si moderný svet zobral z Hegela. Napr. Marx si zobral historický relativizmus z Hegela a učil, že nie sú žiadne univerzálne hodnoty presahujúce dejiny na základe ktorých by sme mohli súdiť medzi kapitalizmom a socializmom. Každý pojem znamená niečo úplne iné v druhom systéme. (ad Georg Wilhelm Friedrich Hegel, Karol Marx, socializmus, kapitalizmus)

Víš vlastne co to je kapitalizmus? Když tě všichni podváděj.

Vyostrujúca sa majetková nerovnosť v rámci súčastnej formy kapitalizmu nastoľuje pred spoločnosť okrem iného aj aktuálny problém vzťahu vlastníctva a slobody človeka.. (ad kapitalizmus)

Napriek tomu, že všetci majú právo na rovnaký systém slobôd, v dôsledku svojej sociálnej situácie niektorí nemôžu niektoré svoje slobody využiť. (ad kapitalizmus)

Demokracia potrebuje kapitalizmus, ale on ju nie... kapitalizmus, oligarchický zvlášť, sa dokáže rozvíjať aj v autokracii. Ako hovorí klasik, najväčší kapitalisti sú dnes čínski komunisti.

Kapitalistická spoločnosť je založená na jednej strane na politickej slobode, na druhej strane na trhu ako prostriedku regulácie všetkých ekonomických, a tým aj spoločenských vzťahov. (ad kapitalizmus)

neobmedzená produkcia, absolútna sloboda a neobmedzené šťastie formovali jadro nového náboženstva Pokroku a nové pozemské Mesto Pokroku nahradilo "Mesto Božie". (ad socializmus, komunizmus, kapitalizmus)

Kapitalizmus 20. storočia je založený na maximálnej spotrebe tovaru a služieb, a takisto a rutinovanej skupinovej práci. (protiklad neobmedzenej zábavy vo voľnom čase a posadnutosti prácou v pracovnom čase)

Druhá psychologická premisa priemyslového veku, že praktikovanie individuálneho egoizmu vedie k harmonii a mieru, v prospech všeobecného blaha, je z teoretického hľadiska mylná. (ad kapitalizmus)

V stredovekej spoločnosti.. bolo ekonomické správanie ovplyvňované etickými princípmi. Také ekonomické kategória ako cena a súkromné vlastníctvo sú pre scholastických teológov súčasťou morálnej teológie. (napr. pojem spravodlivej ceny u tomáša Akvinského) Kapitalizmus 18. storočia prešie postupne radikálnou zmenou: ekonomická činnosť sa oddelila od etiky a ľudských hodnôt....vývoj ekonomického systému už nebol určovaný otázkou "Čo je dobré pre človeka?", ale otázkou "Čo je dobré pre rozvoj systému?" (ad scholastika, kapitalizmus)

Ľudské vzťahy k prírode sa staly hlboko nepriateľskými...Priemyselná spoločnosť pohŕda prírodou -- rovnako ako všetkými vecami, ktoré nie sú vyrobené strojovo, a všetkými ľuďmi, ktorí stroje nevyrábajú (farebné rasy, v poslednej dobe s výnimkou Japonska a Číny). Ľudia sú dnes fascinovaní mechanikou, silnými strojmi, tý, čo je bez života a stále viac deštrukciou. (ad socializmus, kapitalizmus)

A i po odstranění patriarchálního manželství je ženské pokolení považováno za kořist; pracovní síly jsou navzdory pracovnímu právu a sociálnímu pojištění nadále utlačovány. To vše je fantomová držba a na tom všem – stejně jako na surovinách, energii a jatečním dobytku – stojí kapitalismus. (ad kapitalizmus)

Svět kapitalistického panství nad věcí jsou jatka. (ad kapitalizmus)

Ziskové rabaty, které roztáčely spirálu zhodnocování, rozhodně nevznikaly rozšířením místních trhů, ale přede-vším dálkovým obchodem. Kapitalismus poháněly nové řady výrobků – hnojiva, železnice, průmyslově vyráběné textilie – a dovoz. ( ad kapitalizmus)

Z perspektivy života na této planetě spočívá panství věcí, tedy tyranie zisku, především v tom, že kapitalistické zhodnocování zcela slepě reorganizuje přírodu. Jedná se vším, kromě toho, čemu samo připsalo hodnotu, jako s něčím, co je postradatelné. ( ad kapitalizmus)

Nadšení nad opravdu obrovskou produktivitou kapi-talismu svádí k tomu přehlížet, kolik nežádoucího materiálu se přitom mimochodem navrší. Regulace přicházejí vždy až s křížkem po funuse – kdo by si mohl pomyslet, že průmyslo-vé období zahalí Zemi do skleníkových plynů? ( ad kapitalizmus)

Politické revoluce lidských práv neinstalovaly jen opravdu úzký horizont svobody, tedy garantovanou držbu sebe sama, ale připravily půdu také pro zostřené věcné panství, pro stále neomezenější zhodnocování a konkurenci. (ad kapitalizmus)

Seshora, na finančních trzích, se kapitalismus už docela oficiálně provozuje jako kasino. Hodnota nevzniká u ponku, ale díky sázkám na vklady druhých. (ad kapitalizmus)

„Máme mnohasetletou bezprostřední zkušenost s absolutní destruktivitou kapitalismu. Zakusili jsme, jak apokalypticky pustošil naši zemi a naše vztahy k rostlinám a zvířatům. (ad kapitalizmus)

A každé kapitalistické přivlastnění a využití směřuje ke zne-užití a znehodnocení. (ad kapitalizmus)

Výroky v duchu tejto školy:

Keby ľudia boli spokojní, kapitalizmus by krachol. Táto nespokojnosť sa prejavovala aj vo feudalizme - Kráľ nebol spokojný so svojím kráľovstvom, preto chcel aj susedné, až z toho vznikali impériá.

Niekto
Na otázku Čo je šťastie?

To že kapitalista nedáva do podniku svojou osobou žiadnu pridanú hodnotu je mylná. Nie je ľahké mať dobrý podnikateľský nápad. Nie je ľahké mať dobrý marketigový a predajný plán. Nie je ľahké nájsť zákazníka a uspokojiť ho

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Komunisti svojím vládnutím spôsobili nielen tie dlhy, ktoré má terajší štát, ale aj dlh, ktorý vznikol nákladmi na prestavbu kultúry a vzdelania obyvateľov, na vybudovanie novej trhovej ekonomiky, teda to, čomu hovorím civilizačný dlh, a ten len pre Slovensko môže dosahovať bilióny bývalých korún československých. Do civilizačného dlhu možno zarátať: dlh, ktorý vznikol morálnym zastarním výrobných podnikov a výrobných technológií oproti svetovému vývoju, dlh, ktorý vznikol stratou svetových trhov, dlh, ktorý vznikol zaostávaním vedecko-technologickej vývojovej základne, dlh, ktorý vznikol tým, že prinajmenšom jedna generácia bola naučená získavať zdroje a postavenie podvodom a chytračením, nie bojom v hospodárskej súťaži, čo dodnes vedie k psychickej drogovej závislosti na štáte a s tým spojenými ekonomickými stratami, dlh, ktorý vznikol tým, že po páde komunizmu bola väčšina súkromných zdrojov spotrebovaná na nákup nedostatkového tovaru z kapitalistickej cudziny, čo viedlo k podstatnej časti dlhu, ktorý teraz vykazuje štát a dlhu, ktorý vznikol pri nevyhnutnej transformácii k súkromnému vlastníctvu v privatizácii, teda dlh, ktorý nakoniec skončil v Konsolidačnej banke a má dnes hodnotuviac ako 6 miliárd eur.

Niekto
Na otázku Kapitalizmus či socializmus?

Ľudia si nemôžu byť rovní, pretože nie sú rovnakí. Majú rôzne gény, rôznu históriu, rôzne schopnosti atď.

Niekto
Na otázku Kapitalizmus či socializmus?

Rovnostárske sociálne spravodlivé odmeňovanie logicky viedlo k úpadku ekonomiky v každom komunistickom štáte na minimálnu možnú úroveň.

Niekto
Na otázku Kapitalizmus či socializmus?

Existuje jeden parameter kvality zdravotníctva a tým je priemerná dĺžka veku, a tá bola vo všetkých komunistických krajinách zretelne nižšia, ako vo vyspelej civilizácii.

Niekto
Na otázku Kapitalizmus či socializmus?

V celej prírode platí zákon, že silnejší si robí so slabším, čo sa mu zachce. Preto zákony, ktoré chránia slabých, sú nielen ľubovoľné, ale aj skresľujú pravý prírodný zákon, podľa ktorého silní by mali byť slobodní a slabí by mali byť ich otrokmi.

Niekto
Na otázku Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?

Okomentuj:

filozofické školy
   |_Dejiny filozofie
            |_antická filozofia
                        |_klasická grécka filozofia
                            |_megarská škola
                            |_kynizmus
                            |_kyrénska škola
                            |_platonská akadémia
                            |_peripatetická škola
                            |_veľkí aténčania
                        |_poklasická helensko-rímska filozofia
                            |_stoicizmus
                            |_epikurejská škola
                            |_skepticizmus
                            |_novoplatonizmus
                            |_gnóza
                        |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                            |_milétska škola
                            |_pytagorejská škola
                            |_eleati
                            |_atomizmus
                            |_sofisti
                            |_Predsokratici - pluralisti
                            |_efezská škola - herakleitovci
            |_stredoveká filozofia
                        |_renesančná filozofia
                            |_renesančný aristotelizmus
                            |_renesančný platonizmus
                            |_renesančná prírodná filozofia
                            |_renesančná sociálna filozofia
                        |_scholastika
                            |_židovská a islamská filozofia
                            |_ranná scholastika
                            |_vrcholná scholastika
                            |_neskorá scholastika
                        |_patristika
                            |_apologetika
            |_novoveká filozofia
                        |_nemecká klasická filozofia
                            |_nemecký idealizmus
                            |_hegeliáni praví
                            |_hegeliáni ľaví
                            |_Romantizmus
                        |_osvietenská filozofia
                            |_francúzske osvietenstvo
                            |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                            |_materializmus
                        |_noetický kriticizmus
                            |_racionalizmus
                            |_empirizmus
                            |_senzualizmus
            |_poklasická filozofia
                        |_scientistická filozofia
                            |_pozitivizmus
                            |_empiriokriticizmus
                            |_novopozitivizmus
                            |_fyzikalizmus
                        |_novokantovstvo
                            |_marburská škola
                            |_bádenská škola
                        |_antropologická filozofia
                            |_náboženská filozofia existencie
                            |_voluntarizmus
                            |_filozofia života
            |_východná filozofia
                        |_čínska filozofia
                            |_taoizmus
                            |_konfucianizmus
                            |_mohizmus
                            |_neotaoizmus
                            |_neokonfucianizmus
                            |_legalizmus
                        |_indická filozofia
                            |_joga
                            |_sánkhja
                            |_védanta
                            |_njája
                            |_vaišéšika
                            |_mímánsá
                        |_budhistická filozofia
                            |_hinajána
                            |_mahajána
                            |_šunjaváda
                            |_vadžrajana
                            |_vidžňánaváda
                        |_Džinizmus
            |_filozofia 20. storočia
                        |_racionalizmus kritický
                        |_logický atomizm.
                        |_analytická filozofia
                        |_filozofia jazyka
                        |_filozofia mysle
                            |_psychoanalýza
                        |_filozofia vedy
                            |_antikumulativizmus
                            |_antidemarkacionalizmus
                            |_kumulativizmus
                            |_internalizmus vo filozofii vedy
                            |_externalizmus vo filozofii vedy
                        |_pragmatizmus
                        |_neopragmatizmus
                        |_neorealizmus
                        |_intuitívny realizmus
                        |_existencionalizmus
                        |_postmoderná filozofia
                        |_utilitarizmus
                        |_hermeneutika
                        |_fenomenológia
                        |_marxizmus
                        |_štrukturalizmus
                        |_neomarxizmus
   |_systematická filozofia
            |_axiológia
                        |_politicka filozofia
                            |_komunizmus
                            |_socializmus
                            |_kapitalizmus
                            |_anarchizmus
                            |_demokracia
                            |_monarchia
                            |_aristokracia
                            |_feminizmus
                            |_politická teológia
                            |_liberalizmus
                            |_konzervativizmus
                            |_pacifizmus
                            |_fašizmus
                            |_slavjanofilstvo
                            |_západníctvo
                            |_autokracia
                            |_tyrania
                            |_totalitarizmus
                            |_humanizmus
                            |_oligarchia
                            |_progresivizmus
                        |_etika
                            |_etika cností
                            |_deontológia
                            |_konzekvencionalizmus
                            |_metaetika
                            |_etika starostlivosti
                            |_asketizmus
                            |_hedonizmus
                        |_estetika
            |_náuka o bytí
                        |_biologizmus
                        |_monizmus
                        |_matematizmus
                        |_naturalizmus
                        |_okazionalizmus
                        |_providencionalizmus
                        |_personalizmus
                        |_dualizmus
                        |_pluralizmus
                        |_Hylémorfizmus
                        |_kreacionizmus
                        |_evolucionizmus
                        |_teológia
                            |_deizmus
                            |_teizmus
                            |_ateizmus
                            |_panteizmus
                            |_polyteizmus
                            |_new age
                        |_Determinizmus
                        |_idealizmus
                        |_metafyzický libertarianizmus
                        |_Kompatibilizmus (jemný determinizmus)
                        |_solipsizmus
                        |_subjektívny idealizmus
                        |_filozofia kozmológie
                            |_filozofia čiernych dier
                        |_sekularizmus
                        |_animizmus
                        |_panpsychizmus
                        |_filozofia dejín
                            |_historicizmus
            |_náuka o poznaní
                        |_realizmus v otázke univezálií
                        |_nominalizmus v otázke univerzálií
                        |_iluminacionizmus
                        |_konceptualizmus v otazke univerzálií
                        |_asocianizmus
                        |_intuitivizmus