Filozofická škola
kreacionizmus
predchádzajúca škola     
nasledujúca škola
Kreacionizmus (z latinského creatio – tvorenie, stvorenie) je myšlienkový smer[1], ktorý tvrdí, že svet vznikol zásahom (konaním) inteligentnej nadprirodzenej bytosti. Najčastejšie sa ním myslí kresťanský kreacionizmus, hoci aj iné náboženstvá obsahujú myšlienku stvorenia sveta nadprirodzeným zásahom.
<br><br>
Argumenty kreacionistov proti evolúcii:
<br><br>
podľa evolucionistov evolúcia stále prebieha. Keby evolúcia stále prebiehala, tak v súčasnosti by boli pozorované všetky živočíchy aj s ich prechodovými štádiami, teda ako sa im menia šupiny na perie a plutvy na krídla. Nič také však nie je pozorované nikde na zemi. [20]
takmer všetky mutácie sú pre organizmus škodlivé. Rôzne živočíchy, ktoré žijú na extrémne rozdielnych miestach sa nijako výrazne nezmenili. Pokusy s tisíckami generácií mutovaných organizmov nepriniesli žiadne nové podstatné vylepšenia.[21]
Pri zmene podmienok raz prežijú napríklad väčšie organizmy, pri ďalšej zmene sú vo výhode tie menšie – menia sa len počty organizmov s určitou vlastnosťou, ale nevzniká nič nové[22]
jedinci s kosáčikovitou anémiou viac umierajú v „normálnom svete“ – kde malária nie je. Ide o chorobu, ktorá je výhodná len v špeciálnych podmienkach. Ich potomstvo nie je o nič dokonalejšie než potomstvo nenakazených rodičov[18]
po určitom počte krížení sú zrazu vyšľachtené zvieratá neplodné alebo menej kvalitné ako ich rodičia. Ak sa prestanú cieľavedome šľachtiť, vrátia sa k pôvodnému stavu[21]
v súčasnosti embryológovia nesúhlasia s Haeckelovým a von Baerovým zákonom[23]
palec pandy úplne stačí na jej obživu.[24] Najnovšie výskumy oka dokázali, že takéto umiestnenie nervov je výhodnejšie ako iné možnosti[25]
do dnešnej doby boli nájdené milióny skamenelín. Takmer všetky nájdené druhy sa ani za milióny rokov nezmenili (stagnácia). Aj tie najstaršie skameneliny sú veľmi zložité živočíchy. Vývojových medzičlánkov sa našlo veľmi málo, chýbajú na mnohých dôležitých miestach. Veľa zložitých organizmov sa v skamenelinách objavili zrazu a nenašli sa ich priami jednoduchší predchodcovia (tzv. kambrická explózia)[26][27]
štruktúry, ktoré vznikajú pri rôznych fyzikálnych a chemických dejoch (napríklad snehové vločky, vodné víry atď.) sú veľmi jednoduché. Živé organizmy sú neporovnateľne zložitejšie[28]
biologické látky, ktoré vznikli pri chemických simuláciách museli byť hneď odstránené z roztoku. Ak tam boli ponechané, tak ich ďalšie reakcie zničili. Na Zemi neboli nájdené žiadne stopy po takých chemických látkach, aké boli potrebné v týchto pokusoch.[29] Neexistujú žiadne nálezy, ktoré by potvrdzovali existenciu prvotnej „prapolievky“.[30]
evolučné procesy u ľudí neprebiehajú tak, ako to predpokladajú evolucionisti, lebo u ľudskej populácie nedochádza k prirodzenému výberu, lebo prežívajú všetci zdraví jedincí ktorí majú vhodné podmienky na prežitie. Úmrtnosť z dôvodu hladu, vojen, chorôb a pod. nie sú relevantné z hľadiska evolúcie, lebo nedochádza k výberu silnejších jedincov.
Povedali o nej
Výroky v duchu tejto školy:
Samozrejme, že prvý bol kohút, ktorého Pán zlepil z hliny. Len čo bol hotový, vdýchol do neho život a vypustil ho na lúku. Kohút mu chodil za pätami, vyzobával zrná, ktoré vypadli z trávy, pochutnával si na hmyze, ak na nejaký natrafil, a spevom velebil Pána. Perie mu hralo všetkými farbami dúhy i tešil zrak svojou nádherou. Vtedy si Pán pomyslel, že by mu mal stvoriť samicu. Za týmto účelom vzal jedno z menej farebných kohútích pier, stvoril z neho sliepku a tá, poskytnúc kohútovi potešenie, zniesla vajce. |  Niekto Na otázku Čo bolo skôr, sliepka alebo vajce? |
Okomentuj: