Čo je spravodlivosť?

Lebo sú to moji služobníci, ktorých som vyviedol z Egyptskej zeme; nepredajú sa, jako sa predáva otrok. Nezaobchádzaj s ním tvrdo a kruto. Boj sa svojho Boha. Otrok a otrokyňa, ktorých budeš mať, nech sú z okolitých národov. Z nich si kupujte otroka a otrokyňu. Môžete si ich kupovať aj z detí prisťahovalcov, ktorí sa budú u vás zdržiavať ako cudzinci, ako aj z rodov, ktoré sú u vás, z ich detí, ktoré splodia vo vašej krajine. Tí budú vaším vlastníctvom. Smiete ich ako dedičstvo odkázať aj svojim potomkom, smiete ich mať v trvalom vlastníctve a používať ako otrokov. Svojich bratov Izraelitov však nikto nesmie utláčať.

Biblia (-1274)

Prišiel si vústrety tomu, kto je veselý a činí to, čo je spravedlivé, tým, ktorí pamätali na teba na tvojich cestách. Hľa, ty si sa rozhneval, a preto sme hrešili; sme v tom od veku, a či tedy ešte i tak budeme zachránení? Lebo sme všetci jako nečistý, a všetky naše spravedlivosti sú jako ohyzdné rúcho.

Toto teda, priateľ môj, ak sa deje určitým spôsobom, je spravodlivosť: totiž robiť si svoje

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Spravodlivosť je dávať každému, čo je jeho.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Povedané stručne a bez obalu: Štát je spravodlivý, ak vládca vládne, robotník pracuje a otrok otročí.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Štát je spravodlivý, ak je zdravý, silný, jednotný, stabilný.

Platon (pov. Aristokles) (-427)

rolišujeme druhy rovnosti pri rozdeľovaní koristi a pôct - "numerická" či "aritmetická" rovnosť (demokratická rovnosť) a "proporčná" rovnosť, ktorá berie v úvahu pôvod osoby a podiel na cnosti a bohatstve ( konštitutívna, politická spravodlivosť)

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Budú sa ako sudcovia usilovať iba o to, aby si nikto neprivlastnil cudzí majetok, ani sám nebol o vlastný obraný..

Platon (pov. Aristokles) (-427)

spravodlivé je udržať si vlastné postavenie (konať svoje). ktoré je postavením (či záležitosťou) vlastnej triedy či kasty

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Spravodlivosť znamená držať si svoje miesto; umiernenosť znamená poznať svoje miesto - presnejšie povedané byť s ním spokojný. Aká iná cnosť by mohla byť primeraná robotníkom, ktorí si plnia brucho...

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Aristoteles (-384)

Žiadať peniaze z kravu je spravodlivé, lebo krava dáva mlieko. Lenže peniaze samy o sebe sú sterilné a nedávajú nič - preto je nespravodlivé žiadať peniaze za peniaze...Dlhy majú ničivú silu, požičiavanie peňazí je "nechutným povolaním" a veritelia sú ako pasáci.

Sú dve formy nespravodlivosti: Jedna je nespravodlivosť pripomínajúcu leva, t.j. za pomoci hrubej sily, druhá je nespravodlivosť pripomínajúca líšku, t.j používanie lsťi, podvodov a klamstiev.

Marcus Tullius Cicero (-106)

Ježiš Nazaretský (0)

Lebo každému, kto má, bude pridané a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má.

Ježiš Nazaretský (0)

Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ 11 On odpovedal: „Preto, že vám je dané poznať tajomstvá nebeského kráľovstva, ale im nie je dané. 12 Lebo kto má, tomu bude pridané a bude mať nadbytok. Kto však nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má.

Ježiš Nazaretský (0)

Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov do vinice......Keď sa zvečerilo, povedal majiteľ vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, všetkým od posledných až po prvých!‘ Keď prišli tí, čo boli najatí o jedenástej hodine, dostali po denári. Tí, čo prišli prví, mysleli si, že dostanú viac. No aj oni dostali po denári. Vzali ho, ale reptali proti hospodárovi: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, ale ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno a horúčavu dňa.‘ On však povedal jednému z nich: ‚Priateľu, nekrivdím ti! Nedohodol si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však chcem tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe.

Ježiš Nazaretský (0)

Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. Pri jeho bráne líhaval akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. Ten žobrák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim.‘ No Abrahám odpovedal: ‚Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš.

Ježiš Nazaretský (0)

Tým, čo boli presvedčení, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: „Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej stál a takto sa v duchu modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.‘ Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. Mýtnik však stál v diaľke a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Lebo ak je spravodlivosť skrze zákon, Ježiš zomrel nadarmo.

apoštol Pavol (5)

Je to ako s Abrahámom, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť.

apoštol Pavol (5)

John Locke (1632)

Ako možno získať nárok na nejakú vec a zároveň neporušiť rovnaký nárok niekoho iného? 1) svoj nárok na danú vec získam, ak s ňou spojím svoju prácu (podmienka práce), 2) svoj nárok môžem uplatniť len v prípade, ak aj ty máš naďalej dosť možností privlastniť si rovnako dobrý statok (podmienka nevyčerpateľnosti), a 3) nemôžem si činiť nárok na niečo, čo sa vymyká mojim skutočným potrebám (podmienka miery, resp. striedmosti).

John Locke (1632)

ak niekto niečo vlastní, stáva sa to časťou jeho osoby. Vychádza teda z premisy, že všetko, čo možno označiť ako moje, je vlastníctvom. Ak je teda telo, ktoré patrí k mojej existencii, mojím, potom je aj mojím vlastníctvom.

Schopnosť obrábať pôdu nevyhnutne vyústila do jej deľby a do vzniku vlastníctva, ktoré sa snúbilo s prvými zásadami spravodlivosti; ak chcel každý dostať čo mu patrí, musel najprv niečo vlastniť, na dôvažok s ľudia zahľadeli do budúcnosti a zistili, že všetci majú majetok, ktorý by neradi stratili...

Jean Jacques Rousseau (1712)

Zjednoťme sa vyzval ich (boháč iných boháčov), aby sme ľahšie odolávali nátlaku slabochov, držali na uzde ctižiadostivcov a každému zabezpečili majetok. Ustanovme zákony práva a mieru, ktorým by sa museli všetci podrobiť, kde by pre nikoho neplatili výnimky a ktoré by do istej miery usmernili rozmarný osud a rovnakou mierou podriadili všeobecným povinnostiam mocných i slabých.

Jean Jacques Rousseau (1712)

vôľa spoločná celému ľudu skutočne najčastejšie zodpovedá spravodlivosti, pretože jednotlivé vášne sa vzájomne neutralizujú a vyvažujú.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Veškerá spravedlnost pochází od Boha, on je jejím jediným zdrojem. Kdybychom však byli schopni přijímat spravedlnost z takové výšky, nepo-třebovali bychom vládu ani zákony.

Jean Jacques Rousseau (1712)

V přirozeném stavu, kdy je vše společné, nejsem ničím povinován těm, kterým jsem nic neslíbil, a uznávám, že druhému patří pouze to, co je pro mě zbytečné. V občanském stavu, kde jsou všechna práva určena zákonem, tomu tak není.

Jean Jacques Rousseau (1712)

„Jsouce obyvateli tak veliké planety, že je nutné, aby mezi nimi byly různé ná-rody, mají lidé zákony určující vztahy mezi těmito národy; ty se nazývají PRÁVEM NÁRODŮ. Jsouce členy společnosti, která musí být zachována, mají zákony urču-jící vztahy mezi těmi, již vládnou, a těmi, již jsou ovládáni; ty se nazývají PRÁVEM POLITICKÝM. Dále mají zákony určující vztahy mezi všemi občany navzájem, a ty se nazývají PRÁVEM OBČANSKÝM.“ Montesquieu: O duchu zákonů,

Jean Jacques Rousseau (1712)

„Autoři našeho pojetí veřejného práva, kteří vycházeli z antických dějin a pře-stali přesně sledovat případy, upadli do strašných omylů a do svévole; před-pokládali u útočníka nevím jaké právo zabíjet. Z tohoto děsivého principu pak vyvozovali neméně strašlivé důsledky a stanovovali zásady, které neuplatňovali ani sami dobyvatelé, pokud byli alespoň trochu při smyslech. Je zřejmé, že je-li výboj ukončen, nemá již dobyvatel právo zabíjet, neboť již není v situaci přiroze-né obrany ani svého vlastního zachování. Uvedené autory vedlo k jejich názoru přesvědčení, že dobyvatel má právo zničit společnost, z čehož vyvodili, že má právo zabít osoby, které ji tvoří. To je však z nesprávného principu nesprávně od-vozený důsledek. Neboť z toho, že bude zničena společnost, neplyne, že musí být vyhubeni i lidé, kteří ji tvoří. Společnost je svazkem lidí, nikoli samotnými lidmi; občan může zaniknout, a člověk může zůstat.“ Montesquieu:

Jean Jacques Rousseau (1712)

Arthur Schopenhauer (1788)

Spravodlivosť (právo) je pojem odvodený od pojmu nespravodlivosť (nepráva) , ktorý je pôvodný pojem, Pocit nespravodlivosti (nepráva) zažívame okamžite, ak druhý zasiahne do našej sféry) , aj bez akéhokoľvek vzdelania. Nespravodlivosť je ak si človek prisvojuje materiál druhého, ak sily druhých slúžia jeho vôli, vynútené silou alebo lsťou (porušením dohody).

Každému človeku by malo byť dovolené robiť čo chce, za podmienky, že neporuší rovnakú slobodu hociktorého iného človeka.

Herbert Spencer (1820)

Sigmund Freud (1856)

aká cesta viedla od násilia k právu? Domnievam sa, že jediná. Viedla cez skutočnosť že väčšiu silu jedného mohlo vyvážiť spojenie mnohých slabých. Násilie možno zlomiť zjednotením, moc týchto zjednotených teraz predstavuje právo, v protiklade k násilu jednotlivca.

Sigmund Freud (1856)

právo je moc spoločenstva

..tí, čo žiadajú spravodlivosť v zmysle uplne rovného rozdeľovania všetkých statkov, prezradzujú, že ich orientácia na vlastnenie stále trvá, ale je popieraná posadnutosťou po úplnej rovnosti. Za celou záležitosťou je zreteľná skutočná motivácia : závisť

Erich Fromm (1900)

Dôležité je , aby bol odstránený prepych i chudoba; rovnosť nesmie znamenať kvantitatívnu rovnosť každého sústa materiálnych statkov...

Erich Fromm (1900)

Karl Raimund Popper (1902)

Väčšina z nás, ktorých všeobecný názor je humanistický, myslí pod spravodlivosťou:
a) rovné rozdelenie povinností občianstva, t.j. tých obmedzení slobôd, ktoré sú v živote spoločnosti nutné
b) rovné postavenie občanov pred zákonom, pokiaľ ale
c) zákony neprotežujú ani nediskriminujú jednotlivých občanov, skupiny či triedy;
d) nestrannosť súdov a
e) rovný podiel na výhodách (a nielen na povinnostiach), ktoré môže členstvo v štáte ponúknuť svojim občanom

Karl Raimund Popper (1902)

Čo Platon mienil pod "spravodlivosťou"? Tvdím, že v Ústave používal slovo "spravodlivý" ako synonymum pre to "čo je v záujme najlepšieho štátu". Čo je v záujme najlepšieho štátu? Zastaviť každu zmenu udržaním triedneho rozdelenia a triednej nadvlády. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)

Tri hlavné humanisticcké požiadavky na spravodlivosť: a) rovnostársky princíp , b) všeobecný princíp individualizmu , c) princíp, podľa ktorého byť úlohou a účelom štátu ochrana slobody jeho občanov.

Karl Raimund Popper (1902)

Tri hlavné Platonove požiadavky na spravodlivosť: a) princíp prirodzených výsad , b) všeobecný holistický či kolektivistický princíp , c) princíp, podľa ktorého úlohou a účelom jednotlivca by malo byť uržovanie a posiľovanie stability štátu. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)

Platon si praje, aby jeho čitatelia došli k tomuto záveru: "Je spravodlivé držať sa toho, čo človeku patrí, a uskutočňovať to: Moje miesto (alebo moje záležitosti) je moje vlastné. Je teda spravodlivé, keď sa budem držať svojho miesta a robiť si svoje" . To je asi rovnako rozumné ako argument "Je spravodlivé držať sa toho, čo človeku patrí, a uskutočňovať to. Plán na ukradnutie tvojich peňazí je môj vlastný. Teda je spravodlivé ak sa budem držať svojho plánu a uskutočním ho, t.j. ukradnem tvoje peniaze. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)

Problém individualizmu a kolektivizmu úzko súvisí s problémom rovnosti a nerovnosti.... Emancipácia jednotlivca bola naozaj veľkou duchovnou revolúciou, ktorá viedla k zrúteniu kmeňového systému a k vzniku demokracie...spravodlivosť nie je, ako si prial Platon, zdravím a harmóniou štátu, ale určitým spôsobom zaobchádzania s jednotlivcom.

Karl Raimund Popper (1902)

V kolektivistickej teórii spoločnosti, tak ako ju nachádzame v Platonovej ústave, je nespravodlivosť činom namiereným proti štátu, a nie činom namiereným proti určitému človeku. (ad Platon (pov. Aristokles))

Karl Raimund Popper (1902)

Platon uznáva iba jedno konečné merítko, záujem štátu. Všetko čo ho podporuje, je dobré, cnostné, spravodlivé; všetko čo ho ohrozuje, je zlé, nerestné a nespravodlivé. Činy, ktoré slúžia tomuto záujmu sú morálne, činy, ktoré ho ohrozujú sú nemorálne. Platonov morálny zákon je prísne ulilitárny, je to súhrn zásad kolektivistického či politického utilitarizmu. (ad Platon (pov. Aristokles))

Vezmime určitý počet osôb, ktoré majú za úlohu spoločne stanoviť zásady spoločenského poriadku, v ktorom budú musieť potom sami žiť. Predpokladajme, že každá z tychto osôb je rozumná, ide jej o jej vlastný prospech a má určitý zmysel pre spravodlivosť. Ďalej predpokladajme, že žiadna z týchto osôb nevie, aký bude mať v tejto spoločnosti kultúrny kontext, ku ktorej triede alebo vrstve či generácii bude patriť, aké bude mať nadanie, pohlavie alebo zdravotný stav. Tieto osoby sa teda zaraďujú pod závoj nevedenia. Tento závoj spôsobuje, že subjektívne záujmy a preferencie sú bezpredmetné. Aké zásady si tieto osoby zvolia?

John Rawls (1921)

Robert Nozick (1938)

Predpokladajme, že milióny ľudí radi sledujú Wilt Chamberlaina hrať basketbal. A predpokladajme, , že každý z týchto ľudí rád poskytne Wiltovi Chamberlainovi 25 centov za výsadu sledovať ho pri hraní basketbalu. A predpokladajme, že procesom platenia ľudí Wiltovi Chamberlainovi, tento skončil s miliónmi dolárov, zatiaľ čo každý z členov jeho publika (ochotne) obetoval štvrť dolára. Aj keď je Wilt Chamberlain teraz oveľa bohatší ako ktokoľvek iný v spoločnosti, povedal by niekto, že jeho získanie bohatstva bolo nespravodlivé?

Robert Nozick (1938)

Jednotlivci majú práva a sú veci, ktoré im žiadna osoba ani skupina nesmie robiť (bez toho aby porušila ich práva). Tieto práva sú také silné a ďalekosiahle, že vyvolávajú otázku, čo a či vôbec niečo môže urobiť štát a jeho predstavitelia. ..... náš hlavný záver o štáte je, že oprávnený je len minimálny štát, obmedzený na úzke funkcie o ochrane pred násilím, krádežou, podvodom, vymáhanie zmlúv atď.

Robert Nozick (1938)

Robotníci, ktorí pracujú za minimálnu mzdu nie sú vykorisťovaní, ale je to "Z" kategória ľudí na trhu práce, ktorí si slobodne zvolili "Z*" druh práce.

Robert Nozick (1938)

Predstavme si sobášny trh, kde je 26 ľudí od A do Z, podľa príťažlivosti a ku nim potencionálych partnerov A* až Z*, kde A znamená najpríťažlivejší a Z najmenej príťažlivý. Predpokladá sa, že všetci sa chcú zosobášiť, lebo je to súčasŤ dobrého života a každý si môže slobodne zvoliť partnera. Je pravdepodobné vo voľnom trhu že najaktraktívnejší A si vyberie najatraktívnejšieho A*, a B si vyberie B*, kedže A* je už zadaný, C bude chcieť C* atď. Všetko sú to slobodné voľby, obojstranné, bez donútenia, klamania, každý najlepšie a najférovejšie. A to znamená že Z si bude musieť vybrať Z*, lebo už nikto iný nie je dostupný. A je to stále slobodná voľba a stále je to fér, lebo nič neférové sa nestalo. Nedá sa nič robiť, alebo naozaj chceme redistribuovať aktraktívnosť, dobrý vzhľad? Chceme naozaj intervenovať v tomto trhu s láskou? A ak tu nechceme, aký je dôvod intervencie v iných trhoch?

Ak je niekto vlastníkom, znamená to len toľko, že ostatní ľudia rešpektujú dohovor, že každý môže niečo vlastniť, kým pri vlastníctve tela tento dohovor nie je nevyhnutný, lebo ani bez neho nikto iný moje telo nemôže používať ako svoje vlastníctvo bezprostredne ako JA, a to z objektívnych biologických príčin.

Niekto (2019)

Právo prvého nadobudnutia - kto ziskal niečo ako prvý, toho to je.

Niekto (2019)

Vieme, že pôda, do vzniku kapitalizmu základný výrobný prostriedok, je nedostatková. Ak niekto vyhlási za svoje vlastníctvo hektár pôdy, poruší tým právo každého iného, kto by ju chcel vlastniť. Ten už totiž nemá možnosť si privlastniť túto ani inú pôdu, keďže celý pôdny rezervoár planéty je už „rozobraný“, čo je vzhľadom na nie neobmedzené množstvo pôdy pochopiteľné. Zároveň je týmto aktom nadobudnutia pôdy porušená Lockova podmienku striedmosti, lebo hektár pôdy nie je pre jedného vlastníka nevyhnutná potreba, ale účelová investícia, aby mohol obchodovať a získavať stále viac a viac nelegitímnych ziskov. Ak zamestnáva ľudí, aby spomínanú pôdu obrábali a on si privlastňuje plody ich práce, nech je ich odmena akákoľvek, porušuje podmienku nadobudnutia vlastníctva pomocou práce.

Niekto (2019)

Predstavme si, že by bol jeden sudca, ktorý by za zločin odsúdil a dal potrestať nejakého človeka. Po čase by vyšlo najavo že potrestaný človek je nevinný a vinný je druhý človek. Sudca by však povedal: Toho druhého človeka už nemôžme potrestať, lebo zločin už bol potrestaný tak, že sme potrestali toho prvého. (iný sudca by si z toho prípadu zobral príklad a začal potom trestať kohokoľvek a tretiemu bolo ľúto trestať kohokoľvek tak potrestal seba, aby bol zločin nejako potrestaný.)

Niekto (2019)

Retributive Justice :
why punish?
who should be punished?
what punishment should they receive? / wikipedia

Niekto (2019)

Distributive justice :
What goods are to be distributed? Is it to be wealth, power, respect, some combination of these things?
Between what entities are they to be distributed? Humans (dead, living, future), sentient beings, the members of a single society, nations?
What is the proper distribution? Equal, meritocratic, according to social status, according to need, based on property rights and non-aggression?

Niekto (2019)

Ak človek poctivo pracoval a žil dobre, nikto mu nezabráni v tom, aby v nasledujúcom živote žil v blaženosti.

Niekto (2019)

To,že spravodlivosť bola vykonaná na Ježišovi, je podobné ako keď nejaká neschopná polícia hľadá kohokoľvek na koho by hodila vinu, len aby sa nezdala takou neschopnou. Ale spravodlivosť sa nedeje vtedy ak je za zločin potrestaný ktokoľvek. Spravodlivosť sa deje, ak je potrestaný vinník.

Niekto (2019)

Povedané zjednodušene, ak niekto spravodlivo dospel k miliardám a iní spravodlivo umierajú od hladu, spravodlivé to nie je.

Niekto (2019)

Karma nie je o kozmickej spravodlivosti ale o učení sa. Ak niekomu ublížime, bude nám ublížené, aby sme vedeli,aké to je z oboch strán. Nie sme v karmickom kruhu uväznení, nie je cieľom čo najrýchlejšie opustiť kolobeh znovuzrodení.

Niekto (2019)

Trestať zločincov je správne jednoducho preto, lebo si zaslúžia byť potrestaní

Niekto (2019)

Zločincov trestať je správne, pretože týmto spôsobom si môžeme vynútiť ich spoločensky prijateľné správanie.

Niekto (2019)

Pozícia, podľa ktorej by sme mali niekoho trestať,pretože si myslíme, že si to zaslúži, je nesprávna. Naša morálna intuícia, že si niekto zaslúži byť potrestaný, nie je spôsobená reálne existujúcou morálnou kvalitou, ktorou by zločin disponoval. Za túto morálnu intuíciu v konečnom dôsledku vďačíme procesu prírodného výberu a potrebe brániť sa voči tým, čo nás ohrozujú. Vďaka procesu prírodného výberu sme nadobudli emocionálnu predispozíciu, aby v nás zločiny vyvolávali hnev, a preto platí, že „ľudia majú tendenciu vymerať výšku trestu priamo úmerne tomu, ako veľmi ich zločin nahnevá a nie priamo úmerne odsúdeniu hodnosti spáchaného zločinu.

Niekto (2019)

Bolo by lepšie, keby sme prestali s tým, že pri posudzovaní adekvátnosti trestu berieme ohľad na to, či utrpenie spôsobené trestom zodpovedá domnelej závažnosti spáchaného zločinu, a prešli k tomu, že budeme adekvátnosť trestov posudzovať výlučne na základe konzekvenciálnych, respektíve utilitaristických etických princípov,čiže na základe toho, či daný trest v čo najvyššej možnej miere prispeje k zvýšeniu celkového šťastia.

Niekto (2019)

Najviac diskriminovanou skupinou sú škaredí. Čo s tým urobíme?

Niekto (2019)

USA, ak chce byť spravodlivým štátom, malo by redistribuovať bohatstvo, kompenzovať tých ktorí boli v minulosti najviac ukrátení - Indiánov.

Niekto (2019)

Svet riadi karma, ľudstvo riadi karma....Ak človek poctivo pracoval a žil dobre, nikto mu nezabráni v tom, aby v nasledujúcom živote žil v blaženosti.

Niekto (2019)

Od patetiky k etike (2019)

Predstavme si, že sa dozvieme o nejakom zločine, povedzme vražde, ktorá sa stala na inom kontinente, a teda s ňou nemáme nič spoločné a bezprostredne na nás nijako nepôsobí. Predpokladajme, že našou vášnivou reakciou je najskôr pobúrenie, neurčitý druh nanávisti k vrahovi, čo môže byť asociované tiež s túžbou "zadosťučiniť spravodlivosť,ktorá je určitým druhom hnevu...... Pokiaľ tvrdíme, že potrestanie vraha v rámci justičného procesu je exekúciou hodnoty spravodlivosti, potom je naše koncipovanie (vyrovnávacej) spravodlivosti ako hodnoty rozhodne patetické.

Od patetiky k etike (2019)

človek bažiaci po treste zväčša skutočne netúži po tom, aby bol "vinník" z jeho predstavy spokojnou, šťastnou a aktívnou bytosťou.

Od patetiky k etike (2019)

Trest už nijako nemodifikuje realizu, ktorá si trest zaslúži, teda samotné zlo, sám osebe rozhodne prekračuje hranice nevyhnutnosti informovanosti vinníka o škode, ktorú spôsobil; sám osebe nie je garanciou toho, že povedie k niečomu aktívnejšiemu a lepšiemu, pretože jeho explicitným cieľom je spasívnenie vinníka utrpením.

Od patetiky k etike (2019)

Ako nám ľudská skúsenosť zúfalo dokazuje stále dookola, to , čo dnes pokladáme za spravodlivé, môže byť už o niekoľko desaťročí "čistejším" rozumom považované za absurdné. Je preto absolútnou nutnosťou prestať ničiť skutočné životy vlastnou absenciou chápania a (aspoň formálne) uznať len to, čo je logicky nevyhnutné, a to skutočnosť,že neexistuje žiadny univerzálne "spravodlivý" spôsob usporiadania spoločnosti, pretože neexistuje len jediný "spravodlivý" spôsob život.

Skutočný duch roku 1789 nespočíva v myšlienke, že niečo je správne, pretože to ľud chce, ale že v istých podmienkach má vôľa ľudu väčšie šance zhodovať sa so spravodlivosťou než ktorákoľvek iná voľa. (ad Jean Jacques Rousseau, demokracia)

Traktát o zrušení politických stran (2019)

Niekto (2019)

Diskusia o úžere sa ťahala už niekoľko storočí a na jej počiatku stál Aristoteles, ktorý povedal, že žiadať peniaze z kravu je spravodlivé, lebo krava dávav mlieko. Lenže peniaze samy o sebe sú sterilné a nedávajú nič - preto je nespravodlivé žiadať peniaze za peniaze...Nenávidel dlh a jeho ničivú silu, požičiavanie peňazí nazýval "nechutným povolaním" a veriteľov prirovnával k pasákom.

Niekto (2019)

Aj veľký teológ Tomas Akvinsky prehliadal obchodné výhody, ktoré vyplývajú z úrokov. Ak sa peniaze vymieňali za obilie alebo za koňa, dávalo mu to dokonalý zmysel.. Prečo by však niekto vrátiť viac peňazí než dostal? V tomto prípade išlo o nerovnú a teda nespravodlivú transakciu. Tomáš Akvinský preto vyzýval k prísnejšiemu vynucovaniu cirkevných zákonov a celú vec považoval za natoľko zásadnú, že úžerníkov prirovnával k vrahom.

Niekto (2019)

Prekliati úžerníci, ktorí poľujú na chudobných, trhajú ich na kusy a obžierajú ich až na kosť.

Niekto (2019)

Iba nekalé zámery môžu z transakcie (požičky a jej vrátenia) urobiť úžeru. Veriteľ sa jej dopúšťa vtedy, ak je jeho cieľom dlžníkovi ublížiť. Kto však má legitímny obchodný záujem, ten sa správa podľa zákona.

Niekto (2019)

Práca, náklady a riziko postačujú na to, aby peniaze už neboli sterilné a aby bol úrok v súlade so zákonom.

spravodlivosť je čímsi uprostred medzi najlepším stavom, keď niekto môže beztrestne páchať bezprávie, a najhorším, keď sa človek trpiaci bezprávie nemôže pomstiť. Spravodlivosť, ktorá je uprostred medzi týmito dvoma stavmi, neobľubujú ľudia ako nejaké dobro, ale si ju vážia z nedostatku síl páchať bezprávie.

Štát (2019)

Otevřená společnost a její nepřátelé (2019)

Je nutné ľudí naučiť, že spravodlivosť znamená nerovnosť, a že kmeň, kolektív, stojí vyššie než jednotlivec.

To, že bohatí jsou povinni dávat chudým, byl samozřejmě princip starý jako křesťanství samo. Dosud nikoho však nenapadlo prosazovat princip vůči němu komplementární: že chudý má nárok na základní životní potřeby. Něco takového bylo – a tuto formulaci kanoničtí právníci používali stále více – lidské „právo“. (ad kresťanstvo)

Panství kříže (2019)

Práva jednotlivce začala nezadržitelně vítězit nad právy a požadavky rodiny.

Panství kříže (2019)

Jazyk lidských práv zde měl svého konkurenta. Jak tvrdili revolucionáři na obou stranách Atlantiku, lidská práva existují ve světě přirozeně, existovala odjakživa a přesahují čas i prostor. To byl ovšem stejný výplod fantazie jako cokoli, co lze najít v Bibli. Vývoj konceptu lidských práv, nesený od reformace protestantskými právníky a osvícenskými filozofy, zastřel jeho původní autory. Nebyl totiž odvozen z antického Řecka nebo Říma, ale z historického období, které všichni uvědomělí revolucionáři odsuzovali jako ztracené tisícíletí, z doby, kdy byl jakýkoli náznak osvícenství ihned vyslíděn a potlačen fanatickými mnichy, kteří si libovali v pálení knih. Lidská práva jsou ve skutečnosti dědictvím středověkých expertů na kanonické právo.

Panství kříže (2019)

Niekto (2019)

Európska civilizácia je "skazená" celkom iným chápaním pojmu zákona. Vysvetľuje totiž každý zákrok výkonnej moci, ktorý nie je výslovne založený na predchádzajúcom výroku samodárcu (pričom interpretácia zákona neprísluší moci výkonnej), ako ilegálne.