Štát

Späť na zoznam kníh


Štát

Čo je to spravodlivosť? - "Toto teda, priateľ môj, ak sa deje určitým spôsobom, je spravodlivosť: totiž robiť si svoje."

Autor:

<< Pragmatismus      Záhyb - Leibniz a b >>

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Ako zmeniť spoločnosť?
keď sa skutoční filozofi, či už niekoľkí, alebo jeden, stanú vládcami v štáte....všetkých občanov štátu starších ako desať rokov pošlú na vidiek, ich deti však vezmú po svoju ochranu a budú ich vychovávať podľa celkom iných mravných zásad, aké majú ich rodičia, podľa svojich vlastných zákonov a zásad, ako sme ich opísali; a takto sa čo najrýchlejšie a najľahšie uskutoční štát a ústava, o ktorej sme hovorili, a bude štastná nielen sama, ale prinesie aj najväčšie požehnanie aj ľudu , u ktorého sa uskutoční.

Potrebujeme štát?
Podľa môjho názoru štát vzniká preto, lebo nikto z nás nie je sebestačný a potrebujeme veľa vecí... Tak si teda jeden priberie na pomoc druhého, tohto pre túto, druhého pre inú potrebu. A kedže potrieb je mnoho, zhromaždí sa mnoho spoločníkov a pomocníkov do jedného bydliska a toto spoločné osidlenie sme nazvali štátom.

Sú si ľudia rovní?
Demokratická ústava..udeľuje akúsi rovnosť rovným takisto ako nerovným.

Ako žiť ekologicky?
(v ideálnom štáte) živiť sa budú tak, že z jačmeňa si budú pripravovať hrubú múku a z pšenice jemnú, budú ju miesiť a piecť, výborné koláče a chleby poukladajú na trstinové liesky alebo na čisté listy a rozložení na podstieľke z tisových a myrtových vetiev budú hodovať so svojimi deťmi, budú piť k tomu víno a ovenčení spevom chváliť bohov...
Zabudol som, že budú mať aj príkrm, zrejme totiž soľ, olivy, syr, cibuľu a kapustu, z ktorých si budú pripravovať jedlá svojej vidieckej kuchyne. Predložíme im aj zákusky z fíg, šošovice a bôbu a na ohni si budú piecť myrtové plody a žalude a mierne to budú zapíjať. A takto zrejme budú tráviť život v pokoji a v plnom zdraví, budú umierať vo vysokom veku a zanechávať podobný život svojim potomkom.

Čo kupujeme?
Zdá sa totiž, že niektorým ľuďom nebudú stačiť tieto veci ani tento spôsob života, ale pribudnú k tomu aj pohovky, stoly a iné náradie, prirodzene, aj zákusky, vonné masti, kadidlá, neviestky, jemné pečivo, všetko čo najrozmanitejšie. A nemusíme už ani uvádzať nevyhnutné veci, ktoré sme vymenovali na začiatku, totiž domy, odev a obuv, ale musíme uviesť do obehu aj maliarstvo a vyšívanie a zadovážiť si aj zlato, slonovinu, a všetky podobné veci.

Ako žijeme?
Za takýchto pomerov sa učiteľ bojí svojich žiakov a líška sa im, žiaci však nemajú nijaký rešpekt pred svojimi učiteľmi a práve tak málo pred svojimi dozorcam; mladí sa vôbec stávajú na roveň starším a usilujú sa ich predstihnúť v rečiach a činoch, starci sa však znižujú k mladým a napodobňujú ich, sú samý vtip a žart, len aby sa nezdali nevľudnymi a panovačnými. (ad demokracia)
Tak teda (demokratický človek) žije deň za dňom a oddá sa každému pôžitku, ktorý sa mu naskytne; raz sa opája vínom a hrou na flaute, potom pije vodu a skromne sa stravuje, inokedy zasa cvičí, niekedy však leňoší a o nič sa nestará, inokedy sa zasa tvári, akoby sa zaoberal filozofiou; často však vystupuje v politickom živote, vyskakuje zo svojho miesta, reční a robí, čo mu práve zíde na um. A keď ho občas pochytí vojenská ctižiadosť, vrhne sa na túto oblasť, potom zasa závidí peňažníkom a venuje sa tomuto odboru. A tak nevládne v jeho živote nijaký poriadok ani nútená disciplína, on však takýto život nazýva príjemným, slobodným a šťastným a užíva ho až do konca. (ad demokracia)

Aká je spoločnosť? / Kto vládne?
Podľa môjho názoru teda demokracia vzniká (z oligarchie), keď chudáci zvíťazia a potom svojich protivníkov alebo pobijú, alebo vyženú zo štátu, a tým čo ostanú, dajú v rovnakej miere účasť na správe štátu a v úradoch, pričom sa úrady v demokracii obsadzujú spravidla žrebovaním.
(Ako vzniká tyrania z demokracie) : Pokiaľ politici zbavujú zámožných ľudí majetku, z ktorého časť rozdelia medzi ľud, ale väčšinu si ponechajú pre seba. ..Tí čo prídu o majetok sú nútení brániť sa.....tu si ľud stavia zvyčajne na čelo s obľubou jednotlivca, rozmaznáva ho a robí všemocným.... To je teda ten, čo búri proti majetným ľuďom.... V prvých dňoch a v prvom období sa bude na ľudí usmievať a všetkých s ktorými sa stretne, priateľsky pozdravovať a tvrdiť, že nie je tyranom, a bude veľa sľubovať jednotlivcom i štátu, zruší dlhy, rozdelí pôdu ľudu a svojej družine a bude sa tváriť priateľsky a láskavo... A keď niektorých začne podozrievať, že slobodne zmýšľajú a nechcú aby ďalej panoval, nájde si myslím zámienku, ako ich vydať napospas nepriateľom a zahubiť.
Aké zriadenie nazývaš oligarchiou? - Ústavu založenú na majetkových rozdieloch, v ktorej vládnu boháči, kým chudáci nemajú nijakú moc.
(Ako vzniká oligarchia z timokracie): pokladnica, ktorú si každý naplnil zlatom, ničí timokratickú ústavu. Najprv totiž hľadajú pramene príjmov, a preto prekrúcajú zákony... Kde má v štáte vážnosť bohatstvo a boháči, tam sa cnosť a dobrí ľudia menej cenia...Z výbojných a ctižiadostivých mužov sa stávajú nakoniec ziskuchtivci a chamtivci a tí vychvaľujú a obdivujú boháča, dosadzujú ho do úradov, chudáka však znevažujú...Vtedy vynesú základný zákon pre oligarchickú ústavu: určia istú sumu peňazí, väčšiu tam, kde je oligarchia silnejšia, menšiu tam, kde je slabšia, a vopred nariadia, že nemôže mať účasť vo vláde ten, kto svojím majetkom nedosahuje určenú výšku.. (ad timokracia)
(Ako vzniká timokracia z aristokracie): Deti (vládcov) nebudú vydarené ani šťastné. Najlepších z nich síce strážcovia urobia svojimi nástupcami, lenže nebudú toho hodní .. Zaiste v úcte k vládcom a v tom, že sa jej branná trieda nebude zaoberať roľníctvo, remeselníctvom a iným zárobkovým zamestnaním, ďalej aj v zriadení spoločného stravovania v starostlivosti o gymnastické a vojenské cvičenia, vo všetkých týchto veciach jej bude vzorom predchádzajúca ústava (t.j. aristokracia) . .... No to, že sa bude báť povolávať do najvyšších úradov múdrych mužov, lebo už nebude mať takých priamych a prísnych, ale iba zmiešaných, a svoju priazeň bude preukazovať srdnatým a priamejším, teda mužom, ktorí sú zrodení skôr pre vojnu ako pre mier... Takíto muži budú bažiť po peniazocch ako občania v oligarchických štátoch a potajomky budú vášnivými ctiteľmi zlata a striebra.

Čo je šport?
Isteže badám, že tí, čo sa venujú výlučne gymnastike sa stávajú nadmieru hrubými, tí však, čo múzickému umeniu, stávajú sa zmäkčilejšími, ako je pre nich želateľné....Musia byť teda obidve navzájom v harmonickom pomere..

Čo kupovať?
(v ideálnom štáte) živiť sa budú tak, že z jačmeňa si budú pripravovať hrubú múku a z pšenice jemnú, budú ju miesiť a piecť, výborné koláče a chleby poukladajú na trstinové liesky alebo na čisté listy a rozložení na podstieľke z tisových a myrtových vetiev budú hodovať so svojimi deťmi, budú piť k tomu víno a ovenčení spevom chváliť bohov...
Zdá sa totiž, že niektorým ľuďom nebudú stačiť tieto veci ani tento spôsob života, ale pribudnú k tomu aj pohovky, stoly a iné náradie, prirodzene, aj zákusky, vonné masti, kadidlá, neviestky, jemné pečivo, všetko čo najrozmanitejšie. A nemusíme už ani uvádzať nevyhnutné veci, ktoré sme vymenovali na začiatku, totiž domy, odev a obuv, ale musíme uviesť do obehu aj maliarstvo a vyšívanie a zadovážiť si aj zlato, slonovinu, a všetky podobné veci.

Prečo ne/študovať filozofiu?
Nezdá sa ti, že dialektika ako strecha korunuje celú stavbu náukovej sústavy, takže už nijakú náuku nemožno postaviť nad ňu, lebo sa tu už dosiahol vrchol všetkých náuk? ....Nie je už to veľmi dôležitým pravidlom opatrnosti, že im nedáme v rannej mladosti ochutnať dialektiku? Myslím, že ti neušlo, že holobriadkovia, keď prvý raz okúsia dialektické umenie, robia si z neho hračku, využívajúc ho neprestajne v sporoch a napodobňujúc počínanie svojich dialektických kritikov, sami kritizujú druhých a ako štence majú radosť, keď môžu svojím umením diskusie vláčiť a trhať tých, čo sú práve nablízku.
Keď teda prekonajú mnohých svojou dialektikou a mnohí zasa ich prekonajú, náhle a rýchlo sa dostanú do stavu, že nebudú veriť v to, v čo verili predtým, tým sa dá vysvetliť, že aj oni sami, aj všetko čo súvisí s filozofiou, má u ostatných ľudí zlú povesť.
Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov.

Čo jesť?
(v ideálnom štáte) živiť sa budú tak, že z jačmeňa si budú pripravovať hrubú múku a z pšenice jemnú, budú ju miesiť a piecť, výborné koláče a chleby poukladajú na trstinové liesky alebo na čisté listy a rozložení na podstieľke z tisových a myrtových vetiev budú hodovať so svojimi deťmi, budú piť k tomu víno a ovenčení spevom chváliť bohov...
Zabudol som, že budú mať aj príkrm, zrejme totiž soľ, olivy, syr, cibuľu a kapustu, z ktorých si budú pripravovať jedlá svojej vidieckej kuchyne. Predložíme im aj zákusky z fíg, šošovice a bôbu a na ohni si budú piecť myrtové plody a žalude a mierne to budú zapíjať. A takto zrejme budú tráviť život v pokoji a v plnom zdraví, budú umierať vo vysokom veku a zanechávať podobný život svojim potomkom.
(v neideálnom štáte) Budeme ďalej potrebovať aj pastierov svíň; tých sme totiž v predchádzajúcom (zdravom) štáte nemali, lebo sme ich nepotrebovali, ale v tomto bude aj toto potrebné a budeme potrebovať aj mnoho iných zvierat slúžiacich za pokrm.. Budeme teda potrebovať pri tomto spôsobe života aj oveľa viac lekárov ako prv..

Ako vychovávať deti?
Či nie preto je hudobná výchova najúčinnejšia, že pri nej rytmus a harmónia najviac vnikajú do vnútra duše a najsilnejšie sa jej zmocňujú, lebo prinášajú so sebou ladnosť a robia človeka ladným, ak je správne vychovaný, ak však nie naopak?
Aj v gymnastike ich treba starostlivo vychovávať od detstva po celý život. Podľa mňa je to takto, ale uvažuj aj ty: nezdá sa mi totiž, že by zdatné telo touto svojou dokonalosťou robilo aj dušu dobrou, ale naopak, že dobrá duša svojou dokonalosťou robí telo čo najlepším.
Isteže badám, že tí, čo sa venujú výlučne gymnastike sa stávajú nadmieru hrubými, tí však, čo múzickému umeniu, stávajú sa zmäkčilejšími, ako je pre nich želateľné....Musia byť teda obidve navzájom v harmonickom pomere..
Ale aká náuka ešte ostáva, ak vylúčime múzické vzdelanie, gymnastiku a technické zamestnania (ručné práce)? Nuž ak okrem nich už nič nemôžeme nájsť, vezmime čosi z toho, čo sa vzťahuje na všetky... Taká maličkosť, správne rozoznať jedno, dve, tri, nazývam to stručne znalosťou čísel a počtárskeho umenia.
Nezdá sa ti, že dialektika ako strecha korunuje celú stavbu náukovej sústavy, takže už nijakú náuku nemožno postaviť nad ňu, lebo sa tu už dosiahol vrchol všetkých náuk? ....Nie je už to veľmi dôležitým pravidlom opatrnosti, že im nedáme v rannej mladosti ochutnať dialektiku? Myslím, že ti neušlo, že holobriadkovia, keď prvý raz okúsia dialektické umenie, robia si z neho hračku, využívajúc ho neprestajne v sporoch a napodobňujúc počínanie svojich dialektických kritikov, sami kritizujú druhých a ako štence majú radosť, keď môžu svojím umením diskusie vláčiť a trhať tých, čo sú práve nablízku.
Keď mladý človek vychovávaný spôsobom, ako sme práve opísali, bez pravého vzdelania a v skupánstve, okúsi med trúdov a stretne sa s divými a nebezpečnými zvermi, ktoré mu vedia poskytnúť pestré a rozmanité rozkoše ...
Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov.

Aká by mala byť spolocnosť? / Kto by mal vládnuť?
Najväčším trestom je však byť pod vládou horšieho, ak sa niekto sám nerozhodne pre vládnutie. / The price good men pay for indifference to public affairs is to be ruled by evil men
v dokonale zriadenom štáte musia byť spoločné ženy, spoločné i deti i celá výchova práve tak, ako sú spoločné činnosti vo vojne a mieri, a že vládcami v ňom musia byť tí, čo sa ukázali najlepšími vo filozofii a najschopnejšími vo vojne. ... Vládcovia, keď nastúpia na úrad, povedú vojakov a ubytujú ich v príbytkoch, ako sme ich opísali, v ktorých nikto nebude mať nič vlastné, ale ktoré všetkým budú spoločné, a nielen o príbytkoch tohto druhu sme sa dohodli ... ale aj o tom, aké príjmy budú mať.. nikto nemá mať nič z takého majetku, aký teraz majú ostatní ľudia, ale že majú ako osvedčení bojovníci a strážcovia dostávať ako mzdu za svoju strážnu službu výživu od druhých na každý rok, a takto sa starať o seba a o celý štát. (ad aristokracia)
Zatiaľčo athénsky občan bol vychovávaný k všeobecnej všestrannosti, Platon vyžaduje, aby bola vládnuca trieda vycvičená ako trieda profesionálnych bojovníkov a pripravena udrieť proti nepriateľom zvonku i zvnútra štátu. Deti oboch pohlaví, " i do boja treba privádzať.. na koňoch ako divákov, a ak by bolo niekde bezpečne, privádzať ich bližšie a dávať im ochutnávať krv ako mladým psom. (ad Platon (pov. Aristokles) a jeho dielo Štát)
(štát) sám vychováva takých mužov pre štát, no nie tak, aby každému dovolil venovať sa osobným záľubám..
Avšak myslím, že vždy keď niekto, kto je svojou prirodzenosťou určený k remeslu alebo nejakej inej zárobkovej činnosti... sa pokúša dostať na miesto bojovníka, alebo niekto z bojovníkov na miesto radcu a strážcov, bez toho aby bol toho hodný... myslím, že takáto zámena oborov a mnohostranná činnosť je pre štát škodlivá.

Je majetok dobrý alebo zlý?
Väčšina ľudí si bude myslieť, že znášaš starobu tak ľahko pre veľký majetok, a nie pre svoju povahu. Hovorí sa totiž, že boháči majú mnoho útech.....na ich tvrdení niečo je, ale nie toľko ako si myslia.
Ľudia, čo si peniaze nahonobili sami, cenia si cih raz tak vysoko ako ostatní. Lebo ako milujú básnici svoje básne a otcovia svoje deti, tak visia na peniazoch tí, čo ich zarobili, ako na svojom diele, ďalej však aj pre úžitok ako ostatní. Preto bývajú aj v spoločenskom styku nepríjemní, lebo poznajú iba chválu bohatstva.
v dokonale zriadenom štáte musia byť spoločné ženy, spoločné i deti i celá výchova práve tak, ako sú spoločné činnosti vo vojne a mieri, a že vládcami v ňom musia byť tí, čo sa ukázali najlepšími vo filozofii a najschopnejšími vo vojne. ... Vládcovia, keď nastúpia na úrad, povedú vojakov a ubytujú ich v príbytkoch, ako sme ich opísali, v ktorých nikto nebude mať nič vlastné, ale ktoré všetkým budú spoločné, a nielen o príbytkoch tohto druhu sme sa dohodli ... ale aj o tom, aké príjmy budú mať.. nikto nemá mať nič z takého majetku, aký teraz majú ostatní ľudia, ale že majú ako osvedčení bojovníci a strážcovia dostávať ako mzdu za svoju strážnu službu výživu od druhých na každý rok, a takto sa starať o seba a o celý štát. (ad aristokracia)
Keď hrnčiar zbohatne, myslíš, že sa ešte bude starať o svoje remeslo?
Vôbec nie.
Stane sa teda lenivším a nedbanlivejším?
Isteže
Nebude potom horším hrnčiarom?
Isteže bude

Ako získať a udržať moc v štáte?
Vládcom štátu, ak vôbec komu, prináleží hovoriť nepravdu alebo nepriateľom, alebo občanom v prospech štátu, kým z ostatných nikto nesmie použiť takýto prostriedok.

Čo je umenie?
Isteže badám, že tí, čo sa venujú výlučne gymnastike sa stávajú nadmieru hrubými, tí však, čo múzickému umeniu, stávajú sa zmäkčilejšími, ako je pre nich želateľné....Musia byť teda obidve navzájom v harmonickom pomere..

Čo je múdrosť?
Polovica je viacej než všetko.

Čo je spravodlivosť?
Toto teda, priateľ môj, ak sa deje určitým spôsobom, je spravodlivosť: totiž robiť si svoje
Spravodlivosť je dávať každému, čo je jeho.
Budú sa ako sudcovia usilovať iba o to, aby si nikto neprivlastnil cudzí majetok, ani sám nebol o vlastný obraný..
spravodlivosť je čímsi uprostred medzi najlepším stavom, keď niekto môže beztrestne páchať bezprávie, a najhorším, keď sa človek trpiaci bezprávie nemôže pomstiť. Spravodlivosť, ktorá je uprostred medzi týmito dvoma stavmi, neobľubujú ľudia ako nejaké dobro, ale si ju vážia z nedostatku síl páchať bezprávie.

Čo je to dobro?
Predmety poznania majú od dobra nielen to, že sú poznávané,ale majú od neho aj bytie a podstatu, hoci dobro nie je podstatou, vyniká však nad ňu dôstojnosťou a mocou.
Slnko dáva viditeľným veciam schopnosť nielen byť videný, ale aj vznik, rast a výživu ... rovnako dobro umožnuje rozumovo poznateľným veciam (ideám) to že sú, a že môžu byť poznané.
Predstav si teda, že idea dobra a slnko, ako sme povedali, sú dve mocnosti; jedna z nich vládne nad rodom a oblasťou mysliteľného, druhá nad rodom a oblasťou viditeľného...

Žil som v minulých životoch?
Keď si vraj duše vybrali život, predstupovali pred Lachesis v poradí v akom žrebovli. A ona vraj pridelila každému daimonia, ktorého si vyvolil za strážcu života a naplňovateľa zvoleného osudu....Potom putovali všetci za hroznej horúčavi a dusnoty na rovinu rieky Léte (rieka zabudnutia v podsvetí); lebo tá rovina bola načisto bez stromov a rastlín. Príchodom večera sa utáborili pri rieke Ameles (bezstarostnosti), ktorej vodu neudrží nijaká nádoba. Tu vraj každý musel vypiť určitú mieru tej vody; tí však, ktorcý rozum nechránil, vypili nad tú mieru. Kto sa z nej napil, zabudol na všetko. Keď sa uložili na odpočinok a prišla polnoc, začalo hrmieť a nastalo zemetrasenie, a odrazu boli unášaní rýchle ako lietavice každý iným smerom k zrodeniu.

Prečo sú vojny?
Keď si (tyran) zabezpečí mier pred vonkajšími protivníkmi tým, že s jednými sa dohodne a druhých zničí, myslím, potom bude neprestajne pripravovať nejaké vojny, aby ľud potreboval vodcu. (ad tyrania)

Odkiaľ prichádza zlo?
Potom však (u syna), myslím, vyklíčia iné žiadosti, ktoré sú príbuzné z vypudenými, rozmnožia sa a zosiľnejú, lebo otec sa nerozumie výchove.....A napokon dobyjú hrad v mladíckej duši; zistia totiž, že nie je obsadený náukami, úšľachtilými činnosťami a pravidvými myšlienkami, ktoré sú najlepšími ochncami a strážcami mysle bohumilých mužov.

Existuje posmrtný život?
Povedal, že jeho duša, keď z neho vyšla, vydala sa na cestu s mnohými inými a prišli na akési čudné miesto, kde boli bezprostredne vedľa seba dva otvory v zemi a naproti na nebi zasa dva iné otvory......duše po vynesení rozsudku nad nimi odchádzali jedným otvorom do neba a jedným do zeme, kým druhými sa vracali;

Čo je to filozofia?
Pokiaľ ide o filozofické povahy, musíme uznať, že neprestajne túžia po poznaní, ktorým sa im môže zjaviť niečo z onoho bytia, stále jestvujúceho a ostávajúceho nedotknuté vznikaním a zanikaním..

Späť na zoznam kníh