Čo je umenie?

Čo je umenie?

Čo je umenie?

Platon (pov. Aristokles) (-427)

Isteže badám, že tí, čo sa venujú výlučne gymnastike sa stávajú nadmieru hrubými, tí však, čo múzickému umeniu, stávajú sa zmäkčilejšími, ako je pre nich želateľné....Musia byť teda obidve navzájom v harmonickom pomere..

Platon (pov. Aristokles) (-427)

všetky produkty ľudského "umenia" sú prinajlepšom iba kópiami "prirodzených" zmyslových vecí.

Umenie vnima skutocnost na urovni predstavy. Nabozenstvo vnima skutocnost na urovni citu, citoveho vztahu k Bohu. Filozofia vnima skutocnost na urovni pojmov. Cez pojem sa da vyjadrit aj predstava aj cit. Ale cez cit sa pojem vyjadrit neda.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Podstatou človeka je presne táto kreativita, ktorá v ňom pôsobí. Táto kreativita je ale Absolútnom, ktoré pôsobí všade, nielen v ľuďoch. V ľuďoch je ale táto kreativita vedomá. Možno povedať, že v ľuďoch si je táto kreativita vedomá seba samej (absolútny duch u Hegela). Náboženstvo, umenie a predovšetkým filozofia sú spôsoby totoho vedomia seba samého.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel (1770)

Arthur Schopenhauer (1788)

Myšlienkové asociácie založené na vzťahu príčiny a následku sa vyskytujú v hlavách mysliacich a dôkladných, asociácie na základe podobnosti, alebo obyčajnej analógie v hlavách vtipných, duchaplných a poetických, a nakoniec asociácie založené na rovnakom čase vzniku sa vyskytujú v hlavách obmedzených.

Arthur Schopenhauer (1788)

Rovnako ako filozofia sa aj umenie snaží odpovedať na otázku - "Čo je to život?". Umenie však na ňu odpovedá v detskej, naivnej, názornej forme - a nie v abstraktnej. Umenie na ňu odpovedá fragmentovo, cez príklad, chvíľkovo, názorne - zatiaľčo filozofia na ňu odpovedá celkovo, cez pravidlo, konečne a navždy, vo všeobecných pojmoch.

Arthur Schopenhauer (1788)

To že umenie uľahčuje vnímanie ideí nespočíva iba v tom, že vyzdvihuje podstatné znaky vecí, ale tiež v tom, že umožňuje odpísanie vôle, lebo veci ktoré zobrazuje nie sú v sfére jej (vôle) pôsobenia, keďže ide iba o obraz a nie skutočnosť.

Arthur Schopenhauer (1788)

Vôľa nás napína ako strunu. Sami sme hudobným nástrojom, napnutou, chvejúcou sa strunou.

Arthur Schopenhauer (1788)

Umelecké diela sú zaujímavé skôr z teoretického hľadiska ako z praktického, rovnako ako vysoké,krásne stromy nenesú ovocie, ale iba stromy nízke,škaredé, takisto veľké ruže sa nepremenia na šípky, a obrovské chrámy neslúžia na praktické bývanie a ani pekný diamant nie je taký užitočný ako škaredý stavebný kameň.

Mame umenie, aby sme nezahynuli od pravdy.

Friedrich Nietzsche (1844)

Sigmund Freud (1856)

Neurózy ukazujú na jednej strane nápadné a hlboké zhody s veľkými sociálnymi výtvormi umenia, náboženstva a filozofie, na druhej strane sa javia ako ich deformácie.Dalo by sa povedať, že histéria je zkomoleninou umeleckého diela, nutkavá neuróza je zkomoleninou náboženstva a paranoidný blud je zkomoleninou filozofického systému. Túto odchýlku možno odvodiť z toho, že neurózy sú asociálnymi výplodmi, snažia sa súkromnými prostriedkami dokázať to,čo v spoločnosti vzniklo kolektívnou prácou.

Sigmund Freud (1856)

V našej kultúre sa "všemohúcnosť myšlienok" zachovala iba v oblasti umenia. Jedine v umení sa ešte stáva, že túžbami stravovaný človek vytvorí niečo , čo sa podobá uspokojeniu, a že táto hra - vďaka umeleckej ilúzii - vyvoláva také emocionálne účinky, ako by bola niečím reálnym.

Umenie obsahuje racionalitu negácie - je to protest proti tomu čo je.

Herbert Marcuse (1898)

Katolický svet v baroku objavil, že umenie môže náboženstvu slúžiť spôsobmi, ktoré predčili úlohu prisudzovanú umeniu v rannom stredoveku - úlohu poskytovať vierouku tým, ktorí nevedia čítať. Malo teraz tiež pomáhať presvedčovať a obracať na pravú vieru tých, ktorí snáď až príliš veľa čítali. Cirkev sa obracala na architektov, maliarov a sochárov, aby pretvárali kostoly na skvelé atrakcie, ktorých krása a nádhera človeka priamo omráči.

Kandiskij, Klee a Mondrian boli mystici, ktorí chceli preniknúť závojom zobrazovania, aby sa dopracovali k vyššej pravde a že surrealisti si privolávali stavy božského šialenstva. Jedna časť učenia zen-budhizmu - aj keď to nie je tá najdôležitejšia - hlása, že nikdo, kto sa šokom nezbavil racionálneho rozpoloženia, nedôjde k osvieteniu.

Sigmund Freud ukázal, že keď naše myšlienky prechádzajú z bdenia do útlmu, blížíme sa vnútorne dieťaťu alebo divochovi. Tejto myšlienky sa chopili surrealisti a prehlasovali, že v intelekt v úplne bdelom stave nemôže nikdy vytvoriť umenie.

Kto nepochopil koncepciu filozofie (umenia, dobra) ako plodenia v kráse, nepochopil polovicu Platóna. (ad Platon (pov. Aristokles))

Umenie je všetko, čo je kopírovaniahodné, čo si ľudia chcú okopírovať, a pritom to nie je ani užitočné.

Umenie patrí pod pridruženú výrobu.

Vo vede sa v súčastnosti rozmáha iracionálne, slepé hromadenie dát...v umení - v plytkom umení- sa zasa ohromné rozmáha štylizovanosť, ktorá nie je prepojená s vnútornou formou. Umelci majú nulové vedecké znalosti, vedci majú nulové umelecké znalosti a ani jedna skupina si neuvedomuje závažnosť tohoto problému.. Už dávno malo dôjsť k skutočnému zlúčeniu umenia a techniky.

Zen a umění údržby motocyklu (2019)

Podotázky: Čo je to literatúra? Aký je vzťah filozofie a umenia?
Nadotázky: Čo je krása?

Okomentuj: