Súkromné vlastníctvo nás urobilo tak hlúpimy a jednostrannými, že nejaký predmet je náš, až keď ho máme, vtedy, keď pre nás existuje ako kapitál, alebo keď ho bezprostredne držíme, jeme, pijeme, nosíme na svojom tele, obývame, krátko používame... Miesto všetkých fyzických a duchovných zmyslov nastúpilo jednoduché odcudzenie všetkých týchto zmyslov - zmysel mať.