David Hume

predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof


David Hume

1711 až 1776

vrcholný empirizmus a senzualizmus,Anglicko, v otazke univerzalli - konceptualizmus


Filozofická škola: empirizmus senzualizmus asocianizmus
Diela: Traktat o ludskej prirodzenosti/Treatise of human nature, Uvahy o ludskom rozume/An enquiry concerning human understanding, Uvahy o principoch mravnosti, Dejiny Anglicka, Prirodzene dejiny nabozenstva, Dialogy o prirodzenom nabozenstve

Povedali o ňom

Niekto : Psychológia písala filozofiu v dielach filozofov ako boli David Hume, Georg Berkeley, Etienne Bonnot de Condillac a Immanuel Kant. >>

Moritz Schlick : Na chápaní kauzality nie je nič z logického usudzovania, logickej nevyhnutnosti. Toto všetko jasne pochopil už David Hume. >>





Možu sa diať zázraky?
David Hume
Zázrak je násilné porušenie prírodných zákonov; a kedže tieto zákony boli stanovené pevnou a nezmeniteľnou skúsenosťou, je dôkaz proti zázraku už z povahy veci, tak úplný, ako si len dokážeme zo skúsenosti myslieť.
David Hume
Indický kneža, ktorý nechcel veriť prvým správam o účinkoch mrazu, rozumoval správne ; a vyžadovalo to prirodzene veľmi silné svedectvo, aby ho prinútilo uveriť vo veci, ktoré vznikajú za prírodného stavu, ktorý mu nebol známy a ukazoval tak malú analógiu s tými dejami, o ktorých mal stále rovnakú skúsenosť. (Je zrejmé, že žiadny Ind nemohol mať skúsenosť o tom, že v studenom podnebí voda mrzne..)
David Hume
Z toho vyplýva, že nijaké svedectvo nie je schopné s istotou dokázať zázrak, ak by len nešlo o také svedectvo, ktorého nepravosť by bola zázračnejšia než tá vec, ktorú sa snaží s istotou dokázať.
David Hume
Za prvé, nenájdeme v celej histórii zázrak, ktorý by bol dosvedčený dostatočným počtom ľudí tak nepochybného zdravého zmyslu, výchovaných a vzdelaných, aby sme si mohli byť istí, že sami neboli klamaní; tak nepochybnej bezúhonnosti, že ich vôbec nemožno podozrievať z úmyslu klamať iných; takej dobrej povesti a takej váhy v očiach ľudí, že by museli veľa stratiť, ak by boli pristihnutí pri nejakej nepravdivosti...
David Hume
Cit prekvapenia a začudovania, vznikajúci zo zázrakov, je tak príjemným že zrejme nakláňa k viere v tie udalosti, z ktorých pochádza. A ide to tak ďaleko, že i tí, ktorí sa nevedia potešíť tou rozkošou priamo, pretože nemôžu veriť v tie zázračné udalosti, o ktorých sa im rozpráva, predsa len majú radi účasť v tom potešení z druhej ruky alebo odrazom, a sú naplnení pýchou a radosťou, ak budia začudovanie u druhých.
David Hume
S jakou žiadostivosťou prijímame zázračné príbehy cestovaťeľov, ich opisy morských a zemských netvorov, správy o ich podivných dobrodružstvách, zvláštnych ľudoch a neobyčajných mravoch ! Ak sa však duch náboženský pridruží k záľube v podivnom, je tu koniec zdravého zmyslu; a ľudské svedectvo stráca za týchto okolností všetok nárok na spoľahlivosť.
David Hume
Je čudné že sa také zázračné veci nedejú dnes.
David Hume
Pustiť do obehu podvod v nevedomom ľude je také výhodné, že , hoci by bol ten klam príliš hrubý, aby podviedol väčšinu z nich, predsa len má oveľa viac vyhliadok, ujať sa v krajinách vzdialených, než keby prvé dejisko bolo bývalo umiestnené v meste slávnom svojím umením a vzdelaním. Najnevedomejší a najbarbarskejší z týchto barbarov roznesú tú spávu do cudziny. Nijaký z ich krajanov nemajú dosť známostí a dostatočnú váhu a autoritu, aby proti tomu klamu povstali a ho zarazili.

Čo je to zázrak?
David Hume
Zázrak je násilné porušenie prírodných zákonov; a kedže tieto zákony boli stanovené pevnou a nezmeniteľnou skúsenosťou, je dôkaz proti zázraku už z povahy veci, tak úplný, ako si len dokážeme zo skúsenosti myslieť.

Prečo ne/študovať filozofiu?
David Hume
Výsledok filozofie je poznanie našej slepoty a slabosti.

Čo je krása?
David Hume
Krasa nie je kvalita samych veci, existuje iba v mysli toho, kto ju vnima, a kazda mysel inak vnima krasu.

Ako existuje/Čo je kvalita?
David Hume
Krasa nie je kvalita samych veci, existuje iba v mysli toho, kto ju vnima, a kazda mysel inak vnima krasu.

Čo je to kauzalita?

David Hume
Ak by nebol prvý objekt, tak by sa druhý neobjavil. (contrafactual definition), original- where, if the first object had not been, the second never had existed
David Hume
Ako môžeme hovoriť, že medzi javom nazývaným príčinou a javom označeným ako účinok je nevyhnutné spojenie? Vnímame vždy len jeden stav a po ňom druhý, no samo toto príčinne spojenie nevnímame, to je niekde medzi onými javmi ako stredný člen a uniká nám. Predstavujeme si to ako nejakú silu, ako naša vôľa. (inspiracia pre Schopenhauera?) Prečo kauzálne spojenie považujeme za všeobecné? (Všetko má svoju príčinu.)
David Hume
Ako vieme, že tá istá vec bude mať v tej istej súvislosti tie isté účinky. - Iba tým,že sa jav opakuje.
David Hume
Kazdy ucinok je udalostou odlisnou od svojej priciny. Nutnost je nieco, co nespociva v objektoch, ale v mysli.
David Hume
Je všeobecnou zásadou, ze celkovo nijaké predmenty nemajú objaviteľné súvislosti a že všelijaké závery, ktoré dokážeme robiť z jedného na druhý, sú založené iba na našej skúsenosti ich stáleho a pravidelného združenia..
David Hume
Aby sme mohli usúdiť,že ide o príčinu a následok:
(1) príčina a následok sa musia vyskytnúť blízko v čase vedľa seba
(2) príčina sa musí vyskytnúť pred následkom
(3) následok sa nesmie vyskytnúť bez prítomnosti danej príčiny

Je pravda, že všetko sa deje kôli niečomu a náhoda neexistuje?
David Hume
Ako môžeme hovoriť, že medzi javom nazývaným príčinou a javom označeným ako účinok je nevyhnutné spojenie? Vnímame vždy len jeden stav a po ňom druhý, no samo toto príčinne spojenie nevnímame, to je niekde medzi onými javmi ako stredný člen a uniká nám. Predstavujeme si to ako nejakú silu, ako naša vôľa. (inspiracia pre Schopenhauera?) Prečo kauzálne spojenie považujeme za všeobecné? (Všetko má svoju príčinu.)

Čo sú to dejiny? Prečo má človek záujem o dejiny? Vďaka akým predpokladom je človek schopný pýtať sa na dejiny? Môžeme vôbec pochopiť o čo v dejinách ide?
David Hume
Keď čítame prvé dejiny všetkých národov, tak sa nám zdá, akoby sme boli prenesení do nejakého nového sveta, v ktorom je celé ústrojenstvo prírody narušené a každá jej časť prevádza svoje úkony nejako inak než dnes. Bitky, povstania, mory, hlad a smrť, nie sú nikdy spôsobené príčinami, o ktorých uvažujeme dnes. Zázraky, znamenia veštb, Božie súdy, zatemňujú celkom tých niekoľko prirodzených udalostí ktoré sú medzi nich zamiešané.

Čo je podstata a čo akcident?
David Hume
Představa stálé substance s proměnnými atributy jen důsledek lidského zvyku

Čo je to filozofia?
David Hume
Výsledok filozofie je poznanie našej slepoty a slabosti.

Kresťanstvo áno či nie ?
David Hume
Všeobecne sa uznáva, že autorita písma ako aj podanie je založené iba na svedectvách apoštolov, ktorí boli očitými svedkami oných zázrakov Spasitelových, ktorými dokázal svoje božské poslanie. Naše dôkaz pre pravdivosť kresťanského náboženstva sú teda slabšie než dôkaz pre pravdivosť našich zmyslov, pretože už u prvých zakladateľov našeho náboženstva neboli silnejšie, a je zrejmé, že prechádzajúc od nich na učeníkov, museli zoslabnúť.
David Hume
S jakou žiadostivosťou prijímame zázračné príbehy cestovaťeľov, ich opisy morských a zemských netvorov, správy o ich podivných dobrodružstvách, zvláštnych ľudoch a neobyčajných mravoch ! Ak sa však duch náboženský pridruží k záľube v podivnom, je tu koniec zdravého zmyslu; a ľudské svedectvo stráca za týchto okolností všetok nárok na spoľahlivosť.
David Hume
Pustiť do obehu podvod v nevedomom ľude je také výhodné, že , hoci by bol ten klam príliš hrubý, aby podviedol väčšinu z nich, predsa len má oveľa viac vyhliadok, ujať sa v krajinách vzdialených, než keby prvé dejisko bolo bývalo umiestnené v meste slávnom svojím umením a vzdelaním. Najnevedomejší a najbarbarskejší z týchto barbarov roznesú tú spávu do cudziny. Nijaký z ich krajanov nemajú dosť známostí a dostatočnú váhu a autoritu, aby proti tomu klamu povstali a ho zarazili.
David Hume
Najsvätejšie naše náboženstvo je založené na viere nie na rozume.

Je biblia pravdivá?
David Hume
Čítajúc tú knihu, nachádzame v nej plno divov a zázrakov. Podáva správu o stave sveta a ľudskej prirodzenosti celkom rozdielnych do súčastných; o pádu našom z tohoto stavu; o veku ľudskom obsahujúcom skoro tisíc rokov; o záhube sveta potopou; o ľuboboľnom zvolení jedného ľudu za miláčika nebies; pričomtým ľudom boli spisovateľovi krajania; o ich vyslobodení zázrakmi čo najpodivuhodnejšími; prosím každého aby položil ruku na srdce a po zrelom uvážení prehlásil, či sa domnieva, že by nepravda takej knihy bola neobyčajnejšia a zázračnejšia než všetky zázraky o ktorých rozpráva.

Na ktorej strane je pravda?
David Hume
Sto prípadov alebo pokusov na jednej strane a päťdesiat na druhej, to poskytuje pochybný dôkaz na účinnosť, avšak sto pokusov s rovnakým účinkom a s iba jeden protikladným, plodí prirodzene silný stupeň istoty.
David Hume
Protirečenie v dôkaznosti svedectva môže pochádzať z niekoľkých rôznych príčin: z odporujúcich a protikladných svedectiev; z povahy alebo počtu svedkov; zo spôsobu, ako svoje svedectvá vydávajú; alebo spojenia všetkých týchto okolností.
David Hume
Z toho vyplýva, že nijaké svedectvo nie je schopné s istotou dokázať zázrak, ak by len nešlo o také svedectvo, ktorého nepravosť by bola zázračnejšia než tá vec, ktorú sa snaží s istotou dokázať.

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
David Hume
Indický kneža, ktorý nechcel veriť prvým správam o účinkoch mrazu, rozumoval správne ; a vyžadovalo to prirodzene veľmi silné svedectvo, aby ho prinútilo uveriť vo veci, ktoré vznikajú za prírodného stavu, ktorý mu nebol známy a ukazoval tak malú analógiu s tými dejami, o ktorých mal stále rovnakú skúsenosť. (Je zrejmé, že žiadny Ind nemohol mať skúsenosť o tom, že v studenom podnebí voda mrzne..)
David Hume
Hoci je skúsenosť naším jediným vodítkom pri rozmýšľaní o veciach, je nutné povedať, že to nie je vodítko celkom neomylné, pretože v niektorých prípadoch nás zavádza do bludov.
David Hume
Všetky účinky nevyplývajú z rovnakou istotou z predpokladaných príčin. Niektoré deje boli pozorované ako spolu spojené vo všetkých časoch a krajinách; u iných zasa vidíme, že sú premenlivejšie a vieme, že niekedy sa naše očakávania nenapľňajú.
David Hume
Všeobecne sa uznáva, že autorita písma ako aj podanie je založené iba na svedectvách apoštolov, ktorí boli očitými svedkami oných zázrakov Spasitelových, ktorými dokázal svoje božské poslanie. Naše dôkaz pre pravdivosť kresťanského náboženstva sú teda slabšie než dôkaz pre pravdivosť našich zmyslov, pretože už u prvých zakladateľov našeho náboženstva neboli silnejšie, a je zrejmé, že prechádzajúc od nich na učeníkov, museli zoslabnúť.

Čo je poznanie?
David Hume
Je všeobecnou zásadou, ze celkovo nijaké predmenty nemajú objaviteľné súvislosti a že všelijaké závery, ktoré dokážeme robiť z jedného na druhý, sú založené iba na našej skúsenosti ich stáleho a pravidelného združenia..


Okomentuj:








predchádzajúci filozof      nasledujúci filozof



Dejiny filozofie
   |_antická filozofia
            |_ranná grécka filozofia - predsokratici
                 *Anaxagoras
                 *Empedokles
                        |_milétska škola
                             *Thales z Miletu
                             *Anaximandros Miletsky / Talesov ziak
                             *Anaximenes
                        |_pytagorejská škola
                             *Pytagoras zo Samu
                             *Alkmaión z Krotónu
                             *Filolaos z Krotóna
                        |_eleati
                             *Xenofanés z Kolofónu
                             *Parmenides
                             *Zenon z Eley
                        |_atomizmus
                             *Demokritos z Abdér
                             *Epikuros
                        |_sofisti
                             *Gorgias z Leontín
                             *Protagoras
                        |_Predsokratici - pluralisti
                             *Anaxagoras
                             *Empedokles
                        |_efezská škola - herakleitovci
                             *Herakleitos
            |_poklasická helensko-rímska filozofia
                        |_stoicizmus
                             *Zenon z Kitia(dnes Larnaka)
                             *Seneca
                             *Epiktetos
                             *Marcus Aurelius
                             *Chrysippos
                        |_epikurejská škola
                             *Epikuros
                             *Lucretius Carus
                        |_skepticizmus
                             *Pyrrhon z Elidy
                             *Ainesidémos
                             *Agrippa the Skeptic
                        |_novoplatonizmus
                             *Plotinos
                             *Porfyrios z Tyru
                             *Marius Victorinus
                             *Proklos
                        |_gnóza
            |_klasická grécka filozofia
                 *Sokrates
                 *Platon (pov. Aristokles)
                 *Aristoteles
                        |_megarská škola
                             *Diodoros Kronos
                        |_kynizmus
                             *Diogenes zo Sinopy
                             *Krates z Téb
                             *Epiktetos
                        |_kyrénska škola
                             *Aristippos z Kyrény
                        |_platonská akadémia
                        |_peripatetická škola
                        |_veľkí aténčania
                             *Sokrates
                             *Platon (pov. Aristokles)
                             *Aristoteles
   |_stredoveká filozofia
            |_patristika
                        |_apologetika
                             *Quintus Septimius Florens Tertullianus
                             *Origenes Chalkenteros
                             *Gregor Naziánsky
                             *Ambróz
                             *Aurelius Augustinus
                             *Boethius
                             *Dionysius Areopagita
            |_scholastika
                        |_židovská a islamská filozofia
                             *Mohamed
                             *Abu Jusuf Jakub ibn Ishak al-Kindi
                             *Abu Nasr Muhammad al-Farabi
                             *Avicenna - Ibn Sina
                             *Avicebron - Slomo ibn Gabirol
                             *Averroes - Ibn Rusd
                             *Maimonides
                        |_ranná scholastika
                             *Johannes Scotus Eriugena
                             *Anselm z Canterbury
                             *Pierre Abelard
                        |_vrcholná scholastika
                             *Albert Veľký
                             *Roger Bacon
                             *Bonaventura
                             *Tomas Akvinsky
                        |_neskorá scholastika
                             *Johannes Duns Scotus
                             *Viliam z Ockhamu
            |_renesančná filozofia
                        |_renesančný aristotelizmus
                             *Pietro Pomponazzi
                             *Bernardino Telesio
                        |_renesančný platonizmus
                             *Mikulas Kuzansky
                             *Marsilio Ficino
                             *Giovani Pico della Mirandola
                        |_renesančná prírodná filozofia
                             *Mikulas Kuzansky
                             *Giordano Bruno
                             *Galileo Galilei
                        |_renesančná sociálna filozofia
                             *Niccolo Machiavelli
                             *Thomas More
                             *Tommaso Campanella
   |_novoveká filozofia
            |_noetický kriticizmus
                        |_racionalizmus
                             *Rene Descartes
                             *Benedictus de Spinoza
                             *Gottfried Wilhelm Leibniz
                             *Karl Raimund Popper
                        |_empirizmus
                             *Francis Bacon
                             *Thomas Hobbes
                             *John Locke
                             *David Hume
                        |_senzualizmus
                             *John Locke
                             *Georg Berkeley
                             *David Hume
            |_osvietenská filozofia
                        |_francúzske osvietenstvo
                             *Voltaire (Francois Marie Aroquet)
                             *Claude Adrien Helvétius
                             *Etienne Bonnot de Condillac
                             *Charles Fourier
                             *Marquis de Condorcet
                        |_anglické(nemecké) osvietenstvo
                             *John Toland
                             *Christian Wolff
                        |_materializmus
                             *Julien Offray de La Mettrie
                             *Denis Diderot
                             *Paul Heinrich Dietrich von Holbach
                             *Karol Marx
            |_nemecká klasická filozofia
                        |_nemecký idealizmus
                             *Immanuel Kant
                             *Johann Gotlieb Fichte
                             *Georg Wilhelm Friedrich Hegel
                             *Friedrich Wilhelm Schelling
                        |_hegeliáni praví
                             *Bruno Bauer
                        |_hegeliáni ľaví
                             *Ludwig Andreas Feuerbach
                             *Max Stirner
                             *Karol Marx
                             *Friedrich Engels
                        |_Romantizmus
                             *Friedrich Daniel Ernst Schleiermacher
                             *Friedrich Wilhelm Schelling
   |_poklasická filozofia
            |_antropologická filozofia
                        |_náboženská filozofia existencie
                             *Soren Kierkegaard
                        |_voluntarizmus
                             *Arthur Schopenhauer
                             *Friedrich Nietzsche
                        |_filozofia života
                             *Arthur Schopenhauer
                             *Wilhelm Dilthey
                             *Georg Simmel
                             *Henri Bergson
            |_novokantovstvo
                        |_marburská škola
                             *Friedrich Albert Lange
                             *Hermann Cohen
                             *Ernst Cassirer
                        |_bádenská škola
                             *Wilhelm Windelband
                             *Heinrich Rickert
            |_scientistická filozofia
                        |_pozitivizmus
                             *August Comte
                             *John Stuart Mill
                             *Moritz Schlick
                             *Otto Neurath
                             *Ludwig Wittgenstein
                             *Rudolf Carnap
                            |_behaviorizmus
                        |_empiriokriticizmus
                             *Ernst Mach
                             *Richard Avenarius
                        |_novopozitivizmus
                             *Moritz Schlick
                             *Otto Neurath
                             *Rudolf Carnap
                        |_fyzikalizmus
                             *Otto Neurath
                             *Daniel Dennett
   |_východná filozofia
            |_Džinizmus
            |_budhistická filozofia
                 *Guatama Buddha
                 *Nágárdžuna
                 *Atiśa
                 *Tsongkhapa
                        |_hinajána
                            |_theravada
                            |_Mahasanghika
                            |_Pudgalavada
                            |_Sarvastivada
                            |_Sautrantika
                        |_mahajána
                             *Nágárdžuna
                             *Atiśa
                            |_Zen budhizmus
                        |_šunjaváda
                             *Nágárdžuna
                        |_vadžrajana
                            |_Kadam - škola tib. budhizmu
                            |_Kagyu - škola tib. budhizmu
                            |_Nyingma - škola tib. budhizmu
                        |_vidžňánaváda
            |_indická filozofia
                        |_joga
                        |_sánkhja
                        |_védanta
                        |_njája
                        |_vaišéšika
                        |_mímánsá
            |_čínska filozofia
                        |_taoizmus
                             *Lao-c
                             *Wang Pi
                             *Čuang-c
                        |_konfucianizmus
                             *Konfucius - Kchung Fu-c’
                             *Mencius
                             *Tung Čung-šu
                             *Chou Tun-i
                             *Zhu Xi
                             *Wang JangMing
                        |_mohizmus
                             *Mo Di
                        |_neotaoizmus
                             *Wang Pi
                        |_neokonfucianizmus
                             *Chou Tun-i
                             *Zhu Xi
                             *Wang JangMing
                        |_legalizmus
   |_filozofia 20. storočia
            |_neomarxizmus
                 *Max Horkheimer
                 *Herbert Marcuse
                 *Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno
                 *Erich Fromm
            |_štrukturalizmus
                 *Ferdinand de Saussure
                 *Claude Levi Strauss
                 *Jean Francois Lyotard
                 *Gilles Deleuze
                 *Michel Foucault
                 *Jacques Derrida
            |_marxizmus
                 *Karol Marx
                 *Friedrich Engels
                 *Otto Neurath
                 *Max Horkheimer
                 *Herbert Marcuse
                 *Theodor Ludwig Wiesengrund Adorno
                 *Slavoj Žižek
            |_fenomenológia
                 *Edmund Husserl
                 *Eugen Fink
                 *Emmanuel Lévinas
                 *Ján Patočka
            |_hermeneutika
                 *Wilhelm Dilthey
                 *Hans Georg Gadamer
            |_utilitarizmus
                 *Jeremy Bentham
                 *John Stuart Mill
            |_postmoderná filozofia
                 *Gilles Deleuze
            |_existencionalizmus
                 *Soren Kierkegaard
                 *Karl Jaspers
                 *Gabriel Marcel
                 *Martin Heidegger
                 *Jean Paul Sartre
                 *Albert Camus
            |_intuitívny realizmus
            |_neorealizmus
            |_neopragmatizmus
                 *Willard van Orman Quine
            |_pragmatizmus
                 *Charles Sanders Pierce
                 *William James
                 *John Dewey
                 *Willard van Orman Quine
                 *Richard Rorty
            |_filozofia vedy
                 *Bertrand Russell
                 *Michael Polanyi
                 *Alexander Koyre
                 *Karl Raimund Popper
                 *Willard van Orman Quine
                 *Thomas Kuhn
                 *Imre Lakatos
                 *Paul Karl Feyerabend
                 *Larry Laudan
                        |_antikumulativizmus
                             *Alexander Koyre
                             *Thomas Kuhn
                        |_antidemarkacionalizmus
                             *Willard van Orman Quine
                             *Paul Karl Feyerabend
                             *Larry Laudan
                        |_kumulativizmus
                        |_internalizmus vo filozofii vedy
                             *Alexander Koyre
                        |_externalizmus vo filozofii vedy
            |_filozofia mysle
                 *John Rogers Searle
                 *Thomas Nagel
                 *Daniel Dennett
                        |_psychoanalýza
            |_filozofia jazyka
                 *Gilbert Ryle
                 *John Langshaw Austin
            |_analytická filozofia
                 *Gottlob Frege
                 *Alfred North Whitehead
                 *Bertrand Russell
                 *George Edward Moore
                 *Ludwig Wittgenstein
                 *Willard van Orman Quine
                 *Alfred Jules Ayer
                 *Peter Frederick Strawson
                 *Saul Aaron Kripke
            |_logický atomizm.
                 *Bertrand Russell
                 *Ludwig Wittgenstein
            |_racionalizmus kritický
                 *Karl Raimund Popper