Čo je to kauzalita?

Príčinou (aition) sa nazýva jednak to, z čoho ako zo súčasti (enyparchon) niečo vzniká; tak je kov príčinou sochy, striebro príčinou poháru a takisto rod, ku ktorému tieto látky patria.

Aristoteles (-384)

Príčinou sa za druhé nazýva tvar (eidos) a vzor (paradeigma), to je pojem bytnosti (to ti én einai), a potom aj rody toho, ako napríklad príčinou oktávy je pomer dvoch k jednej a vôbec číslo a tiež časti obsiahnuté v pojme.

Aristoteles (-384)

Za tretie sa príčinou nazýva to, z čoho najskôr pochádza počiatok (arché) zmeny alebo pokoja; tak napríklad príčinou je radca, a tak otec je príčinou dieťata a vôbec pôsobiaci činiteľ je príčinou toho, čo je spôsobené, a meniaci činiteľ je príčinou toho, čo je menené.

Aristoteles (-384)

Za štvrté, príčinou je niečo ako účel (telos), to je to, k čomu niečo smeruje, ako napríklad príčinou prechádzky je zdravie. Lebo na otázku, prečo niekto ide na prechádzku, odpovedáme, aby zostal zdravý; a hovoriac to, sme presvedčení, že sme udali príčinu.

Aristoteles (-384)

Otec je príčinou dieťata

Osud je reťaz príčin vecí alebo rozum, ktorým sa riadi svet.

Chrysippos (-279)

Marcus Aurelius (121)

Všetko nasledujúce je v príbuzenskej spojitosti s predchádzajúcim. Lebo to nie iba výčet nesúvisiacich jednotlivostí len vynúteného poradia, ale ono spojenie je odôvodnené. A ako všetko súcno je usporiadané v náležitom súlade, práve tak i všetko dianie vykazuje nie len obyčajnú postupnosť, ale akúsi podivuhodnú príbuzenskú súvislosť.

Marcus Aurelius (121)

Onen síce hovorí: "všetko je len dohoda, v skutočnosti existujú len atómy"; stačí si však pamätať, že všetko sa deje podľa zákona. Ale veľa je už aj to málo, čo sa povedalo. (ad Demokritos z Abdér)

Veci, ktoré nemajú nič spoločné, nemôžu (podľa axiómy 5) byť chápané navzájom jedna z druhej, teda (podľa axiómy 4) jedno nemôže by príčinou druhej. A to sa práve malo dokázať.

Benedictus de Spinoza (1632)

Nijaká jednotlivina alebo nijaká vec, ktorá je konečná a má determinovanú existenciu, nemôže existovať ani byť determinovaná na činnosť, ak nie je determinovaná na existenciu a činnosť inou príčinou, ktorá je takisto konečná a má determinovanú existenciu. A zasa ani táto príčina nemôže existovať ani byť determinovaná na činnosť, ak nie je determinovaná na existenciu a činnosť inou príčinou, ktorá je práve taká konečná a má determinovanú existenciu, a tak ďalej do nekonečna.

Benedictus de Spinoza (1632)

Neexistuje nič, z prirodzenosti čoho by nevyplýval nejaký účinok.

Benedictus de Spinoza (1632)

Nicolas Malebranche (1638)

Čo to znamená, že A je príčinou B ? Ak A nastane, potom nevyhnutne musí nastať aj B. Medzi A a B musí byť nevyhnutné spojenie. Medzi pohybom dvoch biliardových gulí, z ktorých jedna narazí do druhej nie je nevyhnutné spojenie, lebo si vieme predstaviť a je to aj logicky možné, že prvá guľa narazí do druhej a tá druhá sa nepohne. Skutočnou príčinou pohybu druhej gule, nie je pohyb prvej gule ale vôľa všemohúceho Boha.

Nicolas Malebranche (1638)

Ak Boh niečo chce, tak pretože je všemocný, tak sa to aj nevyhnutne stane. A to je jediné nevyhnutné spojenie, ktoré existuje. Jediná skutočná príčina všetkého, čo sa deje vo svete je Boh.

Nicolas Malebranche (1638)

Udržiavať svet pri existencii je rovnaký čin ako stvorenie sveta. Boh v skutočnosti znovutvorí svet v každom okamihu.Pohyb bilardovej gule teda znamená, že Boh guľu znovutvorí vždy na inom mieste a takisto pohyb druhej biliardovej gule, hoci je takto tvorený iba pri príležitosti nárazu prvej biliardovej gule.

Nicolas Malebranche (1638)

Náraz jednej biliarovej gule do druhej je pre Boha iba príležitosťou (occasion), aby chcel aby sa začala pohybovať aj druhá biliardová guľa.

Všetky pravdivé tvrdenia su analytické. Ak idem cestovať, potom pojem mňa obsahuje večne aj pojem tejto cesty. Individuálny pojem každej osoby zahrnuje všetko čo sa mu kedy stane. / The individual notion of each person involves once for all everything that will happen to him..

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)

Monády nemajú okná, jedna monáda nepôsobi na druhú. Ich súčinnosť zabezpečuje predzjednaná harmónia

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646)

David Hume (1711)

Ak by nebol prvý objekt, tak by sa druhý neobjavil. (contrafactual definition), original- where, if the first object had not been, the second never had existed

David Hume (1711)

Ako môžeme hovoriť, že medzi javom nazývaným príčinou a javom označeným ako účinok je nevyhnutné spojenie? Vnímame vždy len jeden stav a po ňom druhý, no samo toto príčinne spojenie nevnímame, to je niekde medzi onými javmi ako stredný člen a uniká nám. Predstavujeme si to ako nejakú silu, ako naša vôľa. (inspiracia pre Schopenhauera?) Prečo kauzálne spojenie považujeme za všeobecné? (Všetko má svoju príčinu.)

David Hume (1711)

Ako vieme, že tá istá vec bude mať v tej istej súvislosti tie isté účinky. - Iba tým,že sa jav opakuje.

David Hume (1711)

Kazdy ucinok je udalostou odlisnou od svojej priciny. Nutnost je nieco, co nespociva v objektoch, ale v mysli.

David Hume (1711)

Je všeobecnou zásadou, ze celkovo nijaké predmenty nemajú objaviteľné súvislosti a že všelijaké závery, ktoré dokážeme robiť z jedného na druhý, sú založené iba na našej skúsenosti ich stáleho a pravidelného združenia..

David Hume (1711)

Aby sme mohli usúdiť,že ide o príčinu a následok:
(1) príčina a následok sa musia vyskytnúť blízko v čase vedľa seba
(2) príčina sa musí vyskytnúť pred následkom
(3) následok sa nesmie vyskytnúť bez prítomnosti danej príčiny

Pre každý typ súdu existujú základné formy (kategórie) tvorenia pojmov. Sú nimi:
1. z hľadiska kvantity jednota, mnohosť a totalita (úplnosť);
2. z hľadiska kvality realita, negácia a limitácia;
3. z hľadiska vzťahu inherencia a substitúcia, príčinnosť a závislosť, reciprocita medzi činným a trpným;
4. z hľadiska modality možnosť – nemožnosť, existencia – neexistencia, nutnosť – náhodnosť.

Immanuel Kant (1724)

Arthur Schopenhauer (1788)

Matéria = kauzalita, nie je predstaviteľná bez času a priestoru. Objekty neležia v priestore bez toho, aby na seba pôsobili a ani v čase sa nestriedajú nezávisle na sebe. Priestor bez času by bol strnulý. Čas bez priestoru by neumožňoval žiadne spolu a vedľa.

Arthur Schopenhauer (1788)

Medzi subjektom a objektom nie je žiadna kauzalita, pretože sú jedno a to isté.

Arthur Schopenhauer (1788)

Zákon kauzality platí na všetky veci vo vesmíre, iba na samotný vesmír nie. (zákon je imanentný, nie transcendentný)

Arthur Schopenhauer (1788)

Kauzalita sa nedá odvodiť z opakovanej časovej následnosti. Deň nikto nepokladá za príčinu noci.

Kauzálne spojenia spojenia sú dedičstvom z mytologických čias. Vtedy sme si mysleli, že pôvodcom, príčinou všetkých dejov je niekto živý, duchovia, nadprirodzené sily. Neskôr sme sa týchto predstáv zbavili, ale príčinnosť sme vniesli do seba a len zo seba, z nášho stvoriteľského Ja ju teraz vnášame aj do vecí. Napokon ju ani v realite nenachádzame, lebo najprv zisťujeme účinok, povedzme nejakú chorobu, a až potom hľadáme príčinu, ktorej nájdenie nie je nikdy isté.

Friedrich Nietzsche (1844)

Sigmund Freud (1856)

..za účinnú sa považuje podobnosť medzi uskutočneným úkonom a očakávanou udalosťou. (ad mágia a animizmus)

Príčina, ktorá má účinok sú dva udalosti, ktoré sa nedajú v skutočnosti izolovať. Preto sa vágne pojmy príčiny a účinku nahradili presnejším pojmom matematickej funkcie - zákona.

Moritz Schlick (1882)

Nech sú nasledjúce stavy fyzikálneho systému akékoľvek, vždy je možné nájsť fcie, ktoré ich spájajú. Je tu ale problém ľubovoľnosti týchto funkcií, ktorý možno riešiť estetickým kritériom (v jednoduchosti je krása - funkcie by mali byť čo najjednoduchšie). Časové a priestorové súradnice by nemali byť v týchto fciách obsiahnuté v explicitnej forme (že by výsledok závisel od napr. dátumu)

Moritz Schlick (1882)

Kauzalita, ak vôbec niečím je, nemôže byť iným, iba princípom usporiadania.

Moritz Schlick (1882)

Ako verifikujeme, že užitie nejakého lieku nielen predchádzalo, ale aj zapríčinilo pacientovo uzdravenie? 1. spôsob : vyskúšame liek mnohokrát na mnohých pacientoch. 2. spôsob: úplne porozumieme ako funguje nejaká liečba v ľudskom tele. Druhý spôsob sa líši od prvého iba tým, že pozorujeme viac udalostí, resp. nepretržitý reťazec udalostí, ktoré susedia v priestore a čase - je to zasa len pravidelnosť v postupnosti udalostí.

Moritz Schlick (1882)

Na chápaní kauzality nie je nič z logického usudzovania, logickej nevyhnutnosti. Toto všetko jasne pochopil už David Hume.

Moritz Schlick (1882)

Starší filozofi si tieto dva nevyhnutnosti (logickú a kauzálnu) zamieňali, tj. verili že účinok sa dá logicky odvodiť z príčiny. (ad Benedictus de Spinoza)

Moritz Schlick (1882)

Niekto (2019)

The doctrine of satkaryavada affirms that the effect inheres in the cause in some way. The effect is thus either a real or apparent modification of the cause. The doctrine of asatkaryavada affirms that the effect does not inhere in the cause, but is a new arising.

Niekto (2019)

An event E causally depends on C if, and only if, (i) if C had occurred, then E would have occurred, and (ii) if C had not occurred, then E would not have occurred.

Niekto (2019)

x causes y only in the case that one can change x in order to change y(manipulation theories).

Niekto (2019)

Keď sa spoja príčiny a podmienky, a pokiaľ sa nevyskytnú žiadne prekážky, objavia sa následky. Následok je karma. Karma je zhromažďovaná vedomím - mysľou alebo egom. Pokiaľ toto ego koná na základe chamtivosti alebo agresie, vzniká negatívna karma. Ak sú čin, alebo myšlienka motivované láskou, toleranciou a prianím, aby všetci boli šťastní, vzniká pozitívna karma.

Niekto (2019)

Nie je jasné, či entropia rastie, pretože čas ide dopredu alebo či čas ide dopredu pretože entropia rastie. Nie je jasné čo je príčinou a čo následkom.

Niekto (2019)

V mikrosvete čas neexistuje, pretože v rámci jednej elementárnej častice entrópia ani nerastie ani neklesá.

Niekto (2019)

Nie otec je príčinou dieťaťa ale spermia, ktorá sa náchádza v jeho semenníkoch, ktorá nie je pevnou súčasťou otcovho tela a čoskoro otcovo telo opúšťa a skončí väčšinou v spodnom prádle, vreckovke, v kanalizácii alebo smetnom koši.

Niekto (2019)

Príčina vs. dôvod : Niekedy zvykneme pojem príčina uplatňovať skôr na fyzikálne deje, pojem dôvod zasa na ľudské rozhodovanie.

Niekto (2019)

Príčina vs. dôvod : príčine zvykneme pripisovať skôr časový charakter, t. j. že predchádza svoj následok v čase a pri dôvode nepokladáme tento časový charakter za dôležitý, pretože dôvod má čisto logický charakter, t. j. že môže existovať naraz s dôsledkom (napísaný napr. na papieri).

Udalosti, ktoré sa odohrávajú vo vzťahu k čomukoľvek inému než nám, neovplyvňujú pravdepodobnosť budúcich udalostí, ktoré sa odohrávajú vo vzťahu k nám.

Helgoland (2019)