Cieľom života nie je dosiahnuť stav, ktorý zatiaľ nebol dosiahnutý. Je to skôr nejaký starý stav - východzý stav, ktorý žijúce indivíduum voľakedy opustilo, a po viacerých vývojových okľukách sa k nemu vracia. Keďzoberieme skúsenosť,že všetko žijúce zomiera z vnútorých dôvodov a vracia sa do anorganického, tak môžeme povedať : Cieľ všetkého života je smrť a spätne : Neživé tu bolo skôr ako živé.

Pudy k sebazáchove, k moci , k sebarealizácii... sú čiastočné pudy, slúžiace tomu, aby si organizmus zabezpečil sebe vlastnú cestu k smrti a vyhol sa iným možnostiam návratu do anorganického. presadzuje si to svoje napriek celému svetu a chce zomrieť iba svojím spôsobom... Pritom dochádza k tomu paradoxu, že žijúci organizmus sa najsilnejšie bráni vplyvom (nebezpečenstvám), ktoré by mu pomohli dosiahnuť jeho životný cieľ veľmi rýchlo (takpovediac skratkou)...