Je biblia pravdivá?

Je biblia pravdivá?

Je biblia pravdivá?

Benedictus de Spinoza (1632)

Pisateľom piatich kníh Mojžišových nebol Mojžiš, ale niekto iný, kto žil omnoho neskôr. Pôvodná Mojžišova kniha bola oveľa kratšia a naozajstný autor Pentateuchu ju vplietol medzi svoje knihy. Totiž pisateľ týchto kníh hovorí často Mojžišovi v tretej osobe a dokazuje o ňom rozličné veci. Ďalej tu hovorí o Mojžišovej smrti a o prorokoch, ktorí žili po ňom, a tvrdí sa, že Mojžiš bol najlepší..... preto je celkom nerozumné tvrdť, že Mojžiš je pisateľom Pentateuchu.

Benedictus de Spinoza (1632)

Podobne ani Jozuovu knihu nenapísal Jozue, o Knihe sudcov nikto neverí, že ju napísali sudcovia, udalosti v Samuelových knihách tiež siahajú ďaleko za jeho smrť, Knihy kráľov sú povyberané z iných kníh a napísal ich jeden autor, ktorý chcel napísať dejiny Židov až do prvého rozvrátenia Jeruzalema....

Čítajúc tú knihu, nachádzame v nej plno divov a zázrakov. Podáva správu o stave sveta a ľudskej prirodzenosti celkom rozdielnych do súčastných; o pádu našom z tohoto stavu; o veku ľudskom obsahujúcom skoro tisíc rokov; o záhube sveta potopou; o ľuboboľnom zvolení jedného ľudu za miláčika nebies; pričomtým ľudom boli spisovateľovi krajania; o ich vyslobodení zázrakmi čo najpodivuhodnejšími; prosím každého aby položil ruku na srdce a po zrelom uvážení prehlásil, či sa domnieva, že by nepravda takej knihy bola neobyčajnejšia a zázračnejšia než všetky zázraky o ktorých rozpráva.

David Hume (1711)

Karl Jaspers (1883)

Vo všetkých storočiach sa v kresťanstve hľadala cesta z odpadlíctva k jeho znovunastoleniu v návrate k Novému Zákonu. Pre Nietzscheho však prekrútenie nie je nejaký jav, ktorý by vystúpil až následne, nie je odpadlíctvom, ale je tým esenciálne prvým. Už evanjeliá, už celý Nový Zákon je prekrútením. (ad Friedrich Nietzsche, Kresťanstvo)

Konflikt medzi vedou a bibiou nastáva, ak berieme bibliu doslovne, ako faktický opis, koľko má byť živočíšnych druhov, ako stará je zemeguľa. Na druhej strane, do konfliktu vstupujú tí vedci, ktorý berú vedu ako súbor definitívnych poznatkov, doslovne, ako uzavretý obraz sveta.

Pozoruhodná evidencia o naplnení proroctiev je len jedným z dôkazov, čo sa týka presnosti Biblie. Stovky biblických proroctiev sa konkrétne a presne naplnilo a to dokonca dávno potom, ako pisateľ proroctva zomrel.

Historická presnosť Písma je ďalšou kategóriou dôkazov, ktoré sú oveľa lepšie ako záznamy o Egypte, Asýrii a iných raných národoch. V poslednom storočí sa vyskytlo nespočetne veľa archeologických potvrdení biblických záznamov.

Ďalším výrazným dôkazom o božej inšpirácii je fakt, že mnohé princípy modernej vedy boli zaznamenané v Biblii ako prírodné fakty a úkazy oveľa skôr ako ich pomocou experimentov potvrdili vedci. Tu sú príklady takýchto faktov: Guľatosť Zeme (Izaiáš 40:22) Takmer nekonečný rozsah hviezdneho vesmíru (Izaiáš 55:9) Zákon zachovania hmoty a energie (2 Petra 3:7) Kolobeh vody (Kazateľ 1:7) Obrovské množstvo hviezd (Jeremiáš 33:22) Zákon vzrastajúcej entropie (Žalm 102:25-27) Rozhodujúca dôležitosť krvi v životných procesoch (Leviticus 17:11) Atmosférická cirkulácia (Kazateľ 1:6) Gravitačné pole (Jób 26:7) a mnohé iné.

Je potrebné zdôrazniť aj pozoruhodnú štruktúru Biblie. Hoci je to zbierka 66 kníh, napísaná viac ako 40 rôznymi ľuďmi počas obdobia 2 000 rokov, je to očividne jedna Kniha, ktorá je v dokonalej jednote a konzistencii.

Posledný dôkaz toho, že je Biblia pravdivá, možno nájsť v svedectvách tých, ktorí jej uverili. Množstvo ľudí v minulosti aj v dnešnej dobe z vlastnej skúsenosti zistili, že jej zasľúbenia sú pravdivé, jej rady sú správne, jej príkazy a zákazy múdre a jej úžasné posolstvo o spasení napĺňa každú potrebu pre tento čas aj pre večnosť.

Biblia nie je vo všetkom pravdivá. Nachádza sa tam aj kopu výmyslov.

Ak je biblia pravdivá, tak potom pred potopou nebola nikdy dúha, hoci pravdepodobne platili tie isté zákony optiky a fyziky.

Ako je známe, pôvodné grécke vyjadrenie obsiahnuté v evanjeliách je ťažké presne vystihnúť a všetky moderné preklady trošku pokrivkávajú, povedal František vo svojej katechéze. Na jednom prvku sa však môžeme jednomyseľne zhodnúť: pri akomkoľvek chápaní textu musíme vylúčiť, že Boh by bol protagonistom pokušení, ktoré doliehajú na ceste človeka. Ako keby Boh číhal na svoje deti kladením nástrah a pascí. Výklad tohto druhu je v rozpore predovšetkým so samotným textom a je ďaleko od obrazu Boha, ktorý nám Ježiš zjavil. Toto sú obrazy toľkých pohanských bohov, nie? tvrdí. V liste apoštola Jakuba čítame takto: Nech nik v pokušení nehovorí: «Boh ma pokúša Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša (1,13). Práve naopak: Otec nie je pôvodcom zla, nijakému synovi, ktorý prosí o rybu, nedá hada (pozri Lk 11,11) – ako učí Ježiš – a keď sa zlo objaví v živote človeka, bojuje po jeho boku, aby mohol byť oslobodený. Je to Boh, ktorý vždy bojuje za nás, nie proti nám. Otec! Toto je ten zmysel, v akom sa modlíme Otčenáš.

V slovenských prekladoch Listu Židom 12,2 býva napísané " .. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala..." Naproti tomu v anglickom preklade je napísané "...because of the joy which was before him..." t.j. kôli radosti, ktorá bola pred ním... to sú dva dosť rozdielne motivácie.

Biblia je plná rôznych názorov nie v zmysle úplnosti ale rozpoluplnosti.

Všetci archeológovia sa domnievajú, že boli postavené ako hrobky pre faraónov....Moja vlastná osobná teória je, že Jozef postavil pyramídy na uskladnenie obilia.

Biblia nie je kniha kníh, skôr kniha hlúpych povier a znehodnotených kompilátov mýtických príbehov z iných kultúr...podobné príbehy už opisovali starí Sumery, Egypťania...

Biblia je symbolická kniha.

Bilbia sa nedá brať ako návod na život, hlavne nie doslovne, lebo napr., kto by sa riadil radou : Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a odhoď od seba. .... nepochodil by veľmi dobre

Biblia je kniha, osvedčená generáciami, ktorej sa podarilo rozmnožiť do veľa kópií, a ktorá aj mnohým svojim čitateľom pomohla rozmnožiť sa : tým že spája ľudí, najmä mladých, ktorí sa potom spájajú aj v telesnom styku. To že je biblia evolučne úspešná ale ešte neznamená, že je pravdivá.

nepravda Biblie je dosť pravdepodobná

Biblia nie je pravdivá. Ľudstvo sa nevyvinulo z dvoch prvých ľudí Adama a Evy.

Podľa evanjelia podľa Matúša, Jozef a Mária po Ježišovom narodení utiekli do Egypta. (Matúš 2.14) Podľa evanjelia podľa Lukáša sa vrátili do Nazaretu do Galiley (Lukáš 2.39).

Hospodin stvoril slnko a mesiac až štvrtý deň. Tretí deň tada boli rastliny a štvrtý deň bolo slnko. To nie je iba proti súčastnej biológii ale proti vtedajšj. Aj vtedy už určite vedeli, že na to aby bola rastlina zelené, tak potrebuje svetlo.

Ak je bibiia pravdivá, tak potom sa musel medzi prvými ľuďmi udiať incest (sexuálny styk vrámci rodiny) a to buď medzi súrodencami (deťmi Adama a Evy), alebo medzi rodičmi (Adamom a Evou) a deťmi.

Panství kříže (2019)

Pompeia dostihl boží trest. V roce 49 př. n. l. se římský svět propadl do občanské války a v následujícím roce muže, který dvě desetiletí panoval Římu, v Řecku porazil na hlavu soupeřící vojevůdce: Julius Caesar. O necelých sedm týdnů později už byl Pompeius Veliký mrtev. Rychlost a hloubka jeho pádu šokovaly svět – a Judsko jej přivítalo radostným jásotem.

Panství kříže (2019)

v knize Jozue se píše, že Bůh přikázal Slunci, aby se zastavilo; v Žalmech se pak říká, že Hospodin „okršlek země upevnil, aby se nepohnul“.

Biblia je neomylná, cirkev sa môže mýliť a pridávať niečo nadbytočné k tomu čo hovorí biblia o spáse.

Podotázky: Čo nebrať z Biblie doslovne? Mohli sa do archy zmestiť všetky živočíšne druhy?
Nadotázky: Na ktorej strane je pravda?

Okomentuj: