Čo je racionalita?

Čo je racionalita?

Nadotázky: Čo je múdrosť?

Čo je racionalita?

Podotázky:

Max Horkheimer (1895)

Cieľom osvietenstva bolo oslobodiť človeka, ale jeho dialektickým výsledkom bolo, že ho zneslobodnilo. Totalitné systémy si predstavujeme ako vonkajší nátlak od niekoho.. k neslobode však môžeme dospieť i samy, pokiaľ zdôrazníme iba jednu sadu hodnôt, jeden typ racionality - utilitárnu racionalitu. ktorá chápe svet ako priestor ťažby. pre ktorú hlavná hodnota je užitočnosť. na všetko sa pýta "načo nám to bude" a nerozumie mnohým oblastiam ako je čistá teória a umenie...aj človek je podľa tejto racionality akýmsi dielom spoločnosti a má slúžiť spoločnosti. (ad osvietenská filozofia)

"autorita" je pojem veľmi široký a má dva úplne odlišné významy: môže byť "racionálna" a "neracionálna". Racionálna autorita sa opiera o schopnosť a človeku ktorý sa jej podriadi, pomáha k rastu. Iracionálna autorita sa opiera o silu a slúži k vykorisťovaniu tých, ktorí su jej podriadení.

Erich Fromm (1900)

Evanjelium podľa Jóba (2019)

Celá veľkolepá konštrukcia vedeckej racionality sa zakladá na predpoklade, že vlastnosti základných častíc hmoty, všetky fyzikálne a chemické procesy sú absolútne permanentné a nemenné. Veda stojí a padá na predpoklade prírodných zákonov... Dejiny však predstavujú nepretržitý proces nezvratných zmien. O toho čo bolo, neprestajne smerujú k novému - k tomu čo ešte nikdy nebolo. Prečo by mala byť práve hmota vo svojich elementárnych vlastnostiach a procesoch výnimkou? Prečo by mala byť nemenná tam, kde sa všetko ostatné mení?

iracionalita tohoto životního způsobu, v němž člověk existuje pro svůj obchod, a nikoli naopak

Od patetiky k etike (2019)

Rozumový súd o dobre sa následne v rámci etickej racionality stáva dôvodom (ratio), a pokiaľ sa tento dôvod stáva adekvátnou príčinou rozhodnutia (volitio), indivíduum v danej chvíli manifestuje skutočnú aktivitu svojej mysle.

Od patetiky k etike (2019)

Pri racionálnej voľbe je charakter zdôvodnenia svojou povahou etický : pretože to je dobré (užitočné vo vzťahu k približovaniu sa k modelu prirodzenosti..)

Od slova "rozum" (ratio) je odvodené slovo "racionálne"., ktoré sa používa v dvoch odlišných významoch: a) ako rozumové a b) ako rozumné. Rozumové je to, čo patrí rozumu, čo je jeho vlastným (myšlienkovým) aktom, čo je uplatnením a výrazom jeho vlastnej aktivity, na rozdiel od mimoroumového, t.j. toho, čo patrí iným zložkám ľudského ducha (vôli, citu) a čo je ich uplatnením a výrazom.

Tak "racionálna úvaha" v zmysle "rozumová" úvaha je úvaha, ktorú robí rozum, na rozdiel od úvahy iného typu, napr. od humovského "skúsenostného uvažovania", ktoré má mimorozumový charakter a zakladá sa na zvyku a rozumom nepochopiteľnom pude. V tomto zmysle sa aj v staroveku raccionálne ako rozumové odlišuje od mienky a v stredoveku od viery.

Rozumné je to, čo sa deje nielen na základe rozumovej úvahy .. Rozumne konať napríklad znamená konať so znalosťou vecí. Rozumnosť v takomto poňatí teda predpokladá a zahŕňa nielen "akt rozumu", ale aj akt cieľavedomej vôle a morálneho citu v súlade s tým prvým. V tomto zmysle existujú aj také akty rozumu, ktoré nie sú "rozumné"; môžu byť napr. utopické,.. pomätené, slabomyseľné atď.

Rozum nám teda nielenže nie vždy vie povedať, ako máme konať, ale ani my nie sme vždy schopní konať tak, ako nám hovorí (klasickým prípadom je tzv slabosť vôle, akrázia).

Okomentuj: