Kto sú Slováci?

Kto sú Slováci?

Kto sú Slováci?

Slavoj Žižek (1949)

Ľudia v Československu v 70-tich a 80-tich rokoch boli šťastní. Prečo? Aby boli ľudia šťastní, nesmú mať príliš veľa demokracie, lebo tá prináša bremeno zodpovednosti. Šťastie znamená, že existuje niekto, na ktorého možete hodiť všetky problémy, ako to popisuje vtip, že keď bola búrka, tak sa povedalo, komunisti to zasa spackali. Druhou podmienkou šťastia, ktorá bola splnená v temných časoch po sovietskej intervencii bolo. že život bol relatívne dobrý, ale nie perfektný, napr. že bolo mäso v obchodoch skoro vždy, okrem nejakého výpadku raz za mesiac, čo bolo veľmi dobré na uvedomenie si, ako šťastný si po zvyšok času. Za tretie, mali v správnej vzdialenosti od seba raj, západné Nemecko, ktoré nebolo príliš ďaleko, ale nebolo ani priamo dostupné. V Československu bola určitá perverzná dohoda medzi vládou a obyvateľstvom, ktorá znela : nechajte nám moc, nerobte problémy a my vám garantujeme relatívne bezpečný život, zamestnanie, súkromné radosti a hriechy.

Ľudí nezaujíma zahraničie. Necítime sa súčasťou sveta. Viac sme zahľadení do seba. Dosiahli sme určitý štandard o ktorý sa bojíme a ktorý nechceme stratiť. Nemáme chcenie vcítiť sa do osudov iných ľudí, aby sme im ani nemuseli pomôcť. Zabudli sme, že aj nám zahraničie pomáhalo.

Členstvo v Európskej únii je dobré pre prežitie a prosperitu slovenského národa.

Slovensko má prirodzene pozitívny vzťah k Rusku a k Rusom. V oboch svetových vojnách sme začali bojovať v tábore protivníkov Ruska, no naši vojaci prebiehali na druhú stranu.

Z veľkých svetových kultúr je tá ruská našej najbližšia. Z inojazyčných piesní u nás okrem českých zľudoveli iba ruské. Ruskú klasickú literatúru poznáme lepšie ako iné významné literatúry – nemeckú či americkú. Je teda pochopiteľné, že v nej veľa ľudí nachádza záľubu.

Slovensko sa podobá šípu medzi Západom a Východom. Ide len o to, či letí zo západu na východ alebo naopak

Vy Slováci ste krásni ľudia. Ale nie vo všetkom sme si rozumeli od začiatku. Niekedy mi prišlo, že všetko by ste chceli hneď. A keď to nejde, rýchlo sa vzdáte. Ale tak to nefunguje. V živote ani v hokeji.

Slovenskí národní buditelia uvažovali aj o možnosti Slovenska byť časťou Sovietskeho zväzu, ale aj o možnosti byť jedným zo Spojených štátov amerických.

Kniha od Weroniky Gogola "Ufo nad Bratislavou" je kolekcia pätnástich reportáží rozoberajúcich, kto vlastne Slováci sú a prečo sú takí, akí sú... kde chváli náš „slow life“ aj vysvetľuje, prečo sme takí rusofili..Na otázku, prečo sú Slováci takí rusofili, ponúka autorka stručnú odpoveď: „Lebo mali Maďarov.“

My very first impression of Slovakia was "I dont care country" . In Iran we have compulsory hijab, which means you have to cover your head. And when we arrived already at the aiports ,my mother told me "Ok you can take your scarf off" And I did and no one looked no one said anything a this was odd...

Ľudí je možné rozdeľovať rôznymi spôsobmi. Jedným zo základných a možno najspravodlivejších je rozdeľovanie na dedinské a mestské typy. Na Slovensku má takéto rozdeľovanie svoje špecifikum. Urbanizácia, rast miest a vytlačenie istej časti dedinského obyvateľstva do miest, sa tu začalo pomerne nedávno.

Slováci sú svojou podstatou, svojím správaním podnes dedinský národ , ktorý si pozoruhodným spôsobom dokázal preniesť mnohé pekné črty dedinského štýlu života do svojich miest.

Nazvúc sa kedysi holubičím národom, mnohí Slováci už tradične pociťujú celý súbor komplexov, ktoré vyvolalo poddanské postavenie slovenského národa počas celých stáročí. Slováci si sami pripisujú akýsi "holubičí komplex" zahŕňajúci v sebe plachosť, prostotu, nerozhodnosť, slabosť, nedostatok sebavedomia, prílišnú skromnosť.

Tak zúfalo a bezpodmienečne sme potrebovali nejaké dejiny ! Kôli iným národom ako politikum, aby sme si mohli uplatňovať svoj nárok medzi inými národmi, ale aj kôli sebe, kôli vlastnému zmyslu, lebo sme vedeli - že zmysel národanie je v okamihu,že je uložený v čase,práve tak v budúcnosti ako v minulosti.

Slovenský ľud - bol drancovaný - od prvých vpádov až po posledné povstanie je "útek do hôr" útek,ktorý je typicky slovenským pohybom, ktorého zmysel je pretrvať. Pretrvaním existujeme napriek dejinám.

Slováci neboli národom - Štúrbol vďačný Sreznevskému, že rozdelil Slovanov do 10 kmeňov a túto kmeňovosť pripísal i Slovákom. (Kolár delil iba do 4 kmeňov a slovákov tam nebolo)

U Slovákov pretrváva pocit mocenskej slabosti, ich trpná pozícia. Do národa sa prenáša poroba a vzbura, poníženosť a nárazová hrdosť.

Jánošíci s ťažkou hlavou.

My sme národ holubičí,
nikto nám nič nedožičí.
Každý na nás iba kričí,
je to o nás známe.

Jánošík určite bohatým bral, čo už sa tiež dá ukradnúť chudákovi, ale či chudobným dával, to je na zváženie. Určite obdarovl svojich príbuzných alebo svoju milenku, ale slovenský národ je už taký, že dobrý je ten, kto nič nemá, a zlý ten, kto si našetril. A tak sa zrodil najväčší hrdina, ktorému staviame sochy. Pritom to bol šéf zločineckej skupiny, akého by dnes nikto neľutoval. Jánošíková hviezda vyletela najvyššie za socializmu, keď kradli všetci a v duchu to vydávali za odboj. Brali predsa peniaze najväčšiemu boháčovi - štátu.

Pomsta geografie (2019)

Slovensko sa stalo námornou krajinou so suchozemskou mentalitou. Je súvis medzi zemepisnou polohou krajiny a jej výhľadom na svet. Námorné krajiny sú zväčša tolerantnejšie, lebo kontakt s inými civilizáciami lieči a vzdeláva. Sú podnikavejšie lebo mali viac príležitostí na biznis, majú lepší cit pre právo,ktoré je potrebné pre biznis, aj pre vojenskú silu, ktorou je to právo potrebné vymôcť. Suchozemnské krajiny ako Slovensko sú menej podnikavé, lebo v dolinách medzi horami je málo príležitostí na obchodné kontakty a majú ambivalentný vzťah k vojenskej moci (buď hovoria že sa radšej podvolia, alebo sa pozuby ozbroja ako Švajčiarsko). V zmysle fungovania ekonomiky sa Slovensko stalo námornou krajinou, ale mentálne ostalo suchozemnské. Žijeme z biznisu s celým svetom. Populisti ale kŕmia tú starú izolacionistickú mentalitu v nás, zároveň sú však vnútorne rozpoltení, lebo nás nechcú ekonomicky odtrhnúť od sveta. Mentalita Slovakov sa však postupne zmení na námormú, lebo ekonomické korene tažko preťať.

Slováci sú pracovití a priateľskí, no chýba im zmysel pre spoluprácu, . „Každý sa snaží získať a vybudovať si to svoje. Postaviť si nielen dom, ale najprv vysoký múr okolo pozemku, aby ukázal, že je to jeho. Ľudia vôbec nechápu, ako ten celok potom hrôzostrašne vyzerá a že treba aj spoločne vytvárať prostredie, v ktorom žijeme.“

Pomsta geografie (2019)

Podle Mackindera a Fairgrievea patří střední Evropa do „deformační zóny“, která leží mezi námořní Evropou a jejími „oce-ánskými zájmy“, a „euroasijským Heartlandem s jeho kontinentálními názory.

Pomsta geografie (2019)

Karpaty, které se táhnou severovýchodně od bývalé Jugoslávie a rozdě-lují Rumunsko na dvě části, částečně posílily tuto hranici mezi Římem a Byzancií, a později mezi habsburskými císaři ve Vídni a tureckými sul-tány v Konstantinopoli.

Pomsta geografie (2019)

Varšavská smlouva utvořila plnohodnotné východní impérium ovládané Moskvou, jež se vyznačovalo vojenskou okupací a nedobrovolnou chudobou způsobenou centrálně plánovaným hospodářstvím. Během čtyřiačtyřiceti let kremel-ské nadvlády byla velká část pruské, habsburské, byzantské a osmanské Evropy uzamčena v sovětském vězení národů, obecně známém jako Východní Evropa.

Podotázky:
Nadotázky: Som slovák či európan? Čo je to národ?

Okomentuj: