Pojem sankappa možno prekladať ako zamyslenie, rozhodnutie alebo zmýšľanie, ktoré spočíva v uvedomelom postoji mysli a je rozhodujúci pre spôsob myslenia, hovorenia a konania. Pre metodický rozvoj Pravého zamýšľania sa používajú rôzne cvičenia múdreho uvažovania (joniso-manasikára) a meditácie, napríklad pestovanie takzvaného vznešeného bezodkladne (brahma–vihára–bháváná) v dobrote (Mette), súcitu (Karuna), zdieľanej radosti (muditá) a vyrovnanosti ( upekkhá). Pri meditácii brahma–vihára sa postupuje v troch stupňoch: 1. rozvíjanie zámeru činiť dobré (kusala–katu–kamjatá–čhanda), 2. prekonanie piatich prekážok (nívarana) znemožňujúcich dosiahnuť pohrúženia a 3. rozvoj plného sústredenia (appaná-samádhi - viď vysvetlenie 8. člena cesty).

Všímanie nádychu a výdychu (ané-Apana-sati) Tu sa žiak odoberie do lesa, k päte stromu alebo do prázdneho prístrešia, zloží si nohy, vzpriami telo a udržuje pred sebou všímavosť. Tak všímavý nadychuje a všímavý vydychuje. Keď dlho nadychuje, rozpoznáva "nadychujem dlho;" keď dlho vydychuje, rozpoznáva "vydychujem dlho;" keď krátko nadychuje, rozpoznáva "nadychujem krátko;" keď krátko vydychuje, rozpoznáva "vydychujem krátko." "Celý telesný priebeh (sabbe–kája) prežívajúc budem nadychovať", tak sa cvičí; "Celý telesný priebeh prežívajúc budem vydychovať" - tak sa cvičí. "Telesné formácie (kája–sankhára) upokojujúc budem nadychovať" - tak sa cvičí; "Telesné formácie upokojujúc budem vydychovať" - tak sa cvičí. Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele. Zdržiava pri sledovaní vzniku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní zániku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v tele. "Telo je tu" - tak je jeho všímavosť zprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A pobýva nezávislý a nepripútaný k ničomu na svete. Tak zdržiava žiak pri sledovaní tela v tele.

Polohy tela (irija–pátha) A ďalej ešte, keď žiak ide, vie "idem;" keď stojí, vie "stojím;" keď sedí, vie "sedím;" keď leží, vie "ležím." Nech sa jeho telo nachádza v akejkoľvek polohe, tak to vie. Žiak chápe, že tu nie je žiadna bytosť, žiadne skutočné ja, ktoré by chodilo, stálo atď., Že to je obyčajný spôsob vyjadrovania, keď sa hovorí "Ja idem," "Ja stojím" atď. - vysvetľuje komentár.

A ďalej ešte, keď žiak prichádza a keď sa vracia, robí tak s jasným uvedomením. Pri uprení i pri odvrátení zraku, robí tak s jasným uvedomením. Pri ohýbaní a narovnávaní, robí tak s jasným uvedomením. Keď je, pije, žuje a ochutnáva, robí tak s jasným uvedomením. Ak vykonáva prirodzenú potrebu, robí tak s jasným uvedomením. Keď ide, sedí, zaspáva a budí sa, hovorí a mlčí, robí tak s jasným uvedomením.

A ďalej ešte, práve toto telo kožou ohraničené, plné nečistôt rôzneho druhu, od päty hore a od konce vlasov dole žiak takto prezerá: "V tomto tele sú vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, špik, obličky, srdce, pečeň, bránica, slezina, pľúca, blany, pažerák, žalúdok, črevá, lajno, žlč, sliz, hnis, krv, pot, tuk, slzy, stolica, sliny, hlieny, kĺbový maz, moč. " Práve tak ako by to bol vak s otvormi na oboch koncoch naplnený najrôznejšími druhmi obilia ako horská ryža, ryža, zelená fazuľa, červená fazuľa, šošovica, sezam, keby ho človek s dobrým zrakom uvoľnil, prezeral by: "Toto je horská ryža, toto ryža, toto sú zelené fazule, toto červené fazule, toto je sezam "- práve tak uvažuje žiak práve o tomto tele ohraničenom kožou a plnom najrôznejších nečistôt:" V tomto tele sú vlasy, chlpy, nechty, zuby, kože, mäso, šľachy, kosti, ... " Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele.

Uváženia nečistého (asubha-paččavekkhaná) A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, mŕtve jeden deň, dva alebo tri dni, napuchnuté, s mrtvolnými modrými škvrnami a rozkladajúce sa, zameria sa na (svoje) telo: "Veru, aj toto (mojej) telo podlieha takému zákonu, a tomuto dianiu neunikne. " A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, ktoré vrany, jastraby, supy, psy, šakaly a rôzne druhy červov ožíerajú, zameria sa na (svoje) telo: Veru, aj toto (moje) telo podlieha takému zákonu , a tomuto dianie neunikne. "... A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, pozostávajúci už len z kostry s mäsom a krvou, pohromade udržiavané šľachami, .. už len z kostry bez mäsa, skrvavené ... už len z kostí uvoľnených z väziva, rozhádzaných v rôznych smeroch - kosť ruky, kosť nohy, kosť holenná, kosť stehennú, kosť bedrami, kosť chrbtice a lebka - každá na inom mieste ... už len z kostí bielej farby ... z kostí roky starých, zhromaždených na zhromaždení ... A ďalej ešte, rovnako ako by žiak mohol vidieť na pohrebisku odložené telo, pozostávajúci z kostí zpráchnivělých a rozpadnutých v prach, zameria sa na (svoje) telo: "Veru, aj toto (moje) telo podlieha takému zákonu, a tomuto dianie neunikne. " Tak zdržiava vo vnútri pri sledovaní tela v tele, alebo zdržiava zvonku pri sledovaní tela v tele, alebo sa zdržiava vo vnútri aj zvonku pri sledovaní tela v tele. Zdržiava pri sledovaní vzniku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní zániku javov v tele, alebo sa zdržiava pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v tele. "Telo je tu" - tak je jeho všímavosť sprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zdržiava nezávislý a nepotrpí na ničom na svete. Aj tak zdržiava žiak pri sledovaní tela v tele.

Sledovanie mysli (Citta-anupassaná) A ako zotrváva žiak pri sledovaní mysle v mysli? Tu spoznáva žiak myseľ s chtíčom ako myseľ s chtíčom; myseľ bez žiadostivosti ako myseľ bez žiadostivosti; myseľ so zlou vôľou spoznáva ako myseľ so zlou vôľou; myseľ prostú zlej vôle spoznáva ako myseľ prostú zlej vôle; myseľ zaslepenú spoznáva ako myseľ zaslepenú; myseľ bez zaslepenia spoznáva ako myseľ bez zaslepenia; myseľ stiahnutú spoznáva ako myseľ stiahnutú; myseľ rozptýlenú spoznáva ako myseľ rozptýlenú; myseľ vyvinutú spoznáva ako myseľ vyvinutú; myseľ nevyvinutú spoznáva ako myseľ nevyvinutú; myseľ vznešenú spoznáva ako myseľ vznešenú; myseľ obyčajnú spoznáva ako myseľ obyčajnú; myseľ sústredenú spoznáva ako myseľ sústredenú; myseľ nesústredenú spoznáva ako myseľ nesústredenú; myseľ oslobodenú spoznáva ako myseľ oslobodenú; myseľ neoslobodenú spoznáva ako myseľ neoslobodenú. Tak zotrváva vo vnútri pri sledovaní mysle v mysli, alebo zotrváva zvonku pri sledovaní mysle v mysli, alebo zotrváva vnútri aj zvonku pri sledovaní mysle v mysli. Zotrváva pri sledovaní vzniku stavov mysle, alebo zotrváva pri sledovaní zániku stavov mysle, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku stavov a zániku stavov mysle. "Myseľ je tu" - tak je jeho všímavosť spřítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zotrváva nezávislý a nie je pripútaný k ničomu na svete. Aj tak zotrváva žiak pri sledovaní mysle v mysli.

Poznanie piatich prekážok (nivarana) A ako zotrváva žiak pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich prekážkach? Tu, keď je v ňom zmyselná túžba (káma–čhanda) prítomná, spoznáva: "Je vo mne zmyselná túžba;" ak nie je v ňom prítomná, spoznáva: "Nie je vo mne zmyselná túžba." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá zmyselná túžba vzniká a ako vzniknutá zmyselná túžba zaniká aj ako zaniknutá zmyselná túžba v budúcnosti už nevzniká. Ak je v ňom zlovôľa (vjápáda), spoznáva: "Je vo mne zlovôľa;" ak nie je v ňom, spoznáva: "Nie je vo mne zlovôľa." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá zlovôľa vzniká a ako vzniknutá zlovôľa zaniká aj ako zaniknutá zlovôľa v budúcnosti už nevzniká. Ak sú v ňom strnulosť a malátnosť (thína–middha), spoznáva: "Sú vo mne strnulosť a malátnosť;" ak nie sú v ňom strnulosť a malátnosť, spoznáva: "Nie sú vo mne strnulosť a malátnosť." Ak sú v ňom nepokoj a výčitky (uddhačča–kukkučča), spoznáva: "Sú vo mne nepokoj a výčitky;" ak nie sú v ňom, spoznáva: "Nie sú vo mne nepokoj a výčitky." Ak je v ňom pochybovačnosť (vičikiččhá), spoznáva: "Je vo mne pochybovačnosť;" ak nie je v ňom pochybovačnosť, spoznáva: "Nie je vo mne pochybovačnosť." Spoznáva tiež, ako nevzniknutá pochybovačnosť vzniká a ako vzniknutá pochybovačnosť zaniká aj ako zaniknutá pochybovačnosť už v budúcnosti nevzniká. Zotrváva pri sledovaní vzniku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní zániku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v javoch.

Rozlišovanie piatich skupín lipnutia (upádána–khandha) A ďalej ešte zotrváva žiak pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia. A ako zotrváva pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia? Tu žiak (rozlišuje): "Toto je telesnosť (rúpa)." "Toto je vznik telesnosti, toto je zánik telesnosti." "Toto je cítenie (vedaná)." "Toto je vznik cítenia, toto je zánik cítenia." "Toto je vnímanie (saňňá)." "Toto je vznik vnímania, toto je zánik vnímania." "Toto je formácie (sankhára)." "Toto je vznik formácie, toto je zánik formácie." "Toto je vedomie (viňňána)." "Toto je vznik vedomia, toto je zánik vedomia." Tak zotrváva vo vnútri pri sledovaní javov v javoch, alebo zotrváva zvonku pri sledovaní javov v javoch, alebo zotrváva vnútri aj zvonku pri sledovaní javov v javoch. Zotrváva pri sledovaní vzniku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní zániku javov v javoch, alebo zotrváva pri sledovaní vzniku javov a zániku javov v javoch. "Javy sú tu" - tak je jeho všímavosť sprítomňovaná iba v rozsahu potrebnom na poznanie a uvedomenie. A zotrváva nezávislý a nelipne na ničom na svete. A tak, mnísi, zotrváva mních pri sledovaní javov v javoch, totiž pri piatich skupinách lipnutia.

Visuddhi-Magga vypočítava a dopodrobna vysvetľuje štyridsať meditačných predmetov (kammatthána, doslovné pracovísk), ktoré umožňujú dosiahnuť nasledujúcich výsledkov. Všetky Štyri pohrúženia: všímánie nádychu a vydýchať, 10 farebných terčov (kasín), spočívanie vo vyrovnanosti (štvrtej bezodkladne brahma-Vihare). Prvé tri pohrúženia: spočíváníe v dobrote (Mette), súcite (Karuna) a zdieľanej radosti (muditá), čo je cvičenie prvých troch bezodkladne so brahma-Vihare (pre stručné vysvetlenie pozri 2. člen cesty). Prvé pohrúženie: uváženia nečistého (asubha-paččavekkhaná), takzvané cintorínske meditácie, vnímanie častí tela (Kája-Gata-sati). Prístupové sústredenie (upačára-samádhi) je dosahované rozjímaním o Budhovi, Dharme a spoločenstvo žiakov (Sangha), rozjímaním o mravnosti a štedrosti, o nebeských bytostiach (Deviata), o pokoji a Mieri (= Nibbána), rozjímaním o smrti (Marano), rozjímaním o škaredosti potravy, pozorovania štyroch prvkov telesnosti (DHATU-manasikára).

Pôst duše : To je úplné sústredenie vôle a chcenia. Najprv prestaň počúvať ušami, potom prestaň počúvať srdcom a vnímaj len dychom čchi, lebo zatiaľčo obyčajný sluch je obmedzený ušnicami a srdce končí pri znameniach, dych zostáva prázdny, pripravený prijať do seba všetky veci. Tao sa sústreďuje v prázdnom. Prázdnota je prevý pôst duše.

Správna meditácia znamená porozumieť svojmu pravému Ja. Táto cesta začína a končí otázkou "Kto som?". Keď sa na túto otázku zameriate skutočne až do hĺbky, vynorí sa iba jediná odpoveď - "Neviem." Všetko myslenie je vtedy úplne odťaté a vy se vraciate do svojej mysle, ktorá je pred myslením - do svojej pôvodnej prirodzenosti. Ak sa chcete vymaniť z oceánu utrpenia, potrebujete jediný kompas: kompas "Neviem". Je stále vo vás. Keď ho použijete, potom zistíte, že správny smer sa moment za momentom objavuje jasne priamo pred vami.

Tak ako sa Buddha snažil odstrániť akúkoľvek formu substancie a učil že všetko je v tej istej rovine našej skúsenosti... musel tiež zamerať meditačnú techniku na čokoľvek čo formuje našu skúsenosť a patrí k nášmu životu. Meditácia existovala ešte pred Buddhom, ale meditačné techniky mali svoje veľmi špecifické objekty medácie - vznešené veci, a dosahovali sa vznešené stavy vedomia Buddha prišiel s tým, že keď chcete meditovať, tak to základné čo musíte spraviť je byť bdelý v každom okamihu - keď ste na záchode a vykonávate potrebu, to je tiež príležitosť k meditácii. (ostatní askéti tej doby boli z toho zhrození) (ad budhistická filozofia, Guatama Buddha)