Čo ma držalo mimo väzenia boli knihy. Pretože som mohol čítať to, čo napísal Aristoteles alebo Platon, a nepotreboval som mať prostredníka. Kniha bola fenomenálnou vecou, prichádzala rovno zo zdroja k cieľu bez čohokoľvek medzitým. Problém bol v tom, že nemôžeš položiť Aristotelovi otázku. A myslím , že v priebehu 50 až 100 rokov, ak budeme vedieť prísť s týmito strojmi, ktoré budú vedieť zachytiť zíkladného ducha, základný súbor princípov, sposobov pozerania sa na svet, tak keď príde ďalší Aristoteles a bude používať takýto stroj vo svojom živote, a napíše doň všetok svoj materiál, tak potom neskôr možno jedného dňa sa budeme môcť spýtať toho stroja: "Hej, a čo by na to povedal Aristoteles?" A možno nedostaneme správnu odpoveď, ale možno áno, a to sa mi zdá veľmi vzrušujúce. A to je jeden z dôvodou, prečo robím, to čo robím.