Čo je to humor?

Čo je to humor?

Nadotázky: Čo je šťastie? Ako môžu slová vystihovať realitu?

Čo je to humor?

Podotázky:

Arthur Schopenhauer (1788)

Zdroj smiešnosti je vždy v paradoxnom a teda neočakávanom zahrnutí nejakého predmetu pod nejaký jemu zvyčajne heterogénny pojem a fenomén smiechu označuje náhle uvedomenie si tohto nesúladu medzi týmto pojmom a pod ním mysleným reálnym predmetom, teda medzi abstraktným a názorným.

Arthur Schopenhauer (1788)

Preto dá pri všetkom, čo vyvoláva smiech, ukázať nejaký pojem a týmto pojmom zahrnutá (označená) nejaká vec alebo dej, ktorá sa síce dá pod týmto pojmom myslieť, ale v inom a prevládajúcom vzťahu pod neho vôbec nepatrí, ale sa od všetkého, čo sa inak pod daným pojmom myslí nápadne odlišuje.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ak uvážime, že k uhlu sú potrebné dve sa pretínajúce čiary, a naopak tangenta sa dotýka kružnice v jednom bode, v ktorom ide paralelne s kružnicou, tak abstraktné myslenie je presvedčené o nemožnosti uhla medzi kružnicou a tangentou, avšak na papieri takýto uhol jednoznačne vidno a z toho sa nám vnucuje ľahký úsmev. Smiešnosť v tomto prípade je veľmi slabá, avšak vidno na ňom jednoznačne nesúlad medzi mysleným a názorným (na ktorom spočíva všetok humor).

Arthur Schopenhauer (1788)

Vtip je úmyselné smiešne, je to snaha vniesť diskrepanciu medzi pojmy druhých a realitu, pomocou posunutia jedného z tých dvoch (pojmov alebo reality), zatiaľčo jeho protiklad - vážnosť spočíva v úsilí dodržiavať presnú primeranosť oboch.

Arthur Schopenhauer (1788)

Ak sa skrýva vtip za vážnosť, vzniká irónia, napríklad ak imitujeme s zdanlivou vážnosťou a predstieraným súhlasom, myšlienky druhých, ktoré sú v protiklade s našimi, až kým nedôjdeme k výsledku, ktorý nás aj ich zmätie.

HUMOR PRENÁSI DUSI PREZ PREPASTI A UČÍ JÍ HRÁT SE S VLASTNÍM TRÁPENÍM.

Ludwig Andreas Feuerbach (1804)

Nič nie je tak nákazlivé ako smiech. Ale skúste vymyslieť vtip. Sám som to skúšal a zistil som, že to vôbec nie je ľahké, hoci všetky stoja na jednom princípe: že sa paradox postaví namiesto skutočnosti.

Vtip je najmenší dramatický útvar. Má svoj dej, svoju stavbu, úvod a zauzlenie, vyvrcholenie a rozuzlenie, čiže pointu. Vyvrcholenie nás orientuje k istému riešeniu, aby vzápätí pointa ukázala, že sme boli zavedení na falošnú cestu,

Komická podstata vtipu leží rozpore medzi zdaním a skutočnosťou, zámerom a cieľom, medzi slovnou a skutočnou logikou.

Každý vtip má svoju prísnu logiku a potrpí si na presnosť. Stačí terminologická zámena za synonymum alebo zmena slovosledu, a vtip sa minie účinkom.

Aj to čo sa odohráva vo sfére úplne nelogickej sa priam pedantne drží logiky. Vtip je , ako vraví Ebbinghaus, zmysel v zdanlivom nezmysle.

Vtip je totiž i obrana. Je to prejav prevahy i zbraň slabšieho.

Stand up comedy pracuje so stereotypmi (imigrant, terorista..) Na tom sú tie fóry postavené. Sterotypy sú niekedy užitočné, niekedy veľmi škodlivé. .....Standup comedy môže byť aj terapia, ale dobre sa dá žartovať len o traumách, ktoré už má človek spracované.

Iránska komička Nasi môže byť totálne nekoroktná, pretože si môže robiť srandu z imigrantov, zo žien, z moslimov (kedže sama takou je)

Humor je formu nadhľadu. Pohľadu z uného uhla, z inej úrovne. Ak sa sanžíme o humor z tej istej úrovne a toho istého pohľadu, tak to je len také pošťuchovanie.

Páči sa mi rozdelenie, s ktorým prišiel český psychoanalytik Vladimír Borecký. Rozlišuje štyri formy, teda vývinové stupne humoru – naivitu, iróniu, sebairóniu a absurditu. Naivita je najjednoduchší humor, ktorý produkujú najmä deti. Irónia zase dokazuje, že humor môže byť aj zbraň.Čo sebairónia? Vtedy si človek dokáže robiť žarty sám so seba, zo svojich slabostí. Najvyššie však stojí humor absurdity, čiže humor na prvý pohľad nelogický, bez zmyslu, nepredvídateľný.

Mnohí filozofi preukázali, že ako ľudia sa najviac bavíme, keď cítime vlastnú nadradenosť nad druhými, keď si myslíme, že iní sú hlúpejší, nemotornejší, neschopnejší sa vyjadriť. Hovorí sa tomu aj humor superiority. Má aj sociálny aspekt, napríklad sa smejeme menšinám. Prečo vzniklo toľko vtipov o Záhorákoch? Lebo niektorí si naozaj myslia, že sú menej šikovní a menej nadaní ako ostatní.

Humor ako adaptačný mechanizmus bol zjavne dôležitý pre samotné prežitie. Vysvetlení je viac, napríklad že humor je vždy spojený so zážitkom úľavy, veselosti, slasti a pozitívnych emócií. Humor je aj dobrým obranným mechanizmom, ktorým jednotlivec môže znášať vnútorné konflikty. Získa totiž nadhľad nad tým, čo sa mu práve deje. Tomáš Janovic povedal, že múzou židovského humoru je pogrom. Zjavne teda ide o evolučnú kategóriu, ktorá ľuďom umožňuje prežiť aj najťažšie situácie.

Okomentuj: