Čo chceme?

Nechceme,aby nas druhi klamali,pripada nam nespravne,ak od nas vyzaduju vacsiu uctu, ako si zasluzia. Preto ani my neklamme druhych a nevyzadujme si vacsiu uctu nez si zasluzime

Blaise Pascal (1623)

Jean Jacques Rousseau (1712)

Mezi vůlí všech a obecnou vůlí je často velký rozdíl. Obecná vůle hledí jen na obecný zájem, zatímco vůle všech hledí na soukromý zájem a je pouhým souhrnem jednotlivých vůlí. Od-straňte však z těchto vůlí maxima a minima, která se vzájemně ničí;* jako úhrn rozdílů zůstane obecná vůle.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Již jsem uvedl,121 že vzhledem k jednotlivému předmětu obecná vůle neexistuje. Vskutku, tento jednotlivý předmět je buď uvnitř, nebo vně státu. Jestliže je vně státu, vůle, která je vůči němu cizí, vzhledem k němu není obecná. A pokud je tento předmět ve státě, je jeho součástí. Pak se mezi celkem a jeho částí utváří vztah, který z něj činí dvě oddělené bytosti, z nichž jedna je ona část a druhá je celek bez této části.

Jean Jacques Rousseau (1712)

Poddaní chválí veřejný klid, občané svobodu jednotliv-ců; jeden dává přednost bezpečnému vlastnictví, jiný bezpečí osob; jeden chce, aby nejlepší vláda byla tou nejpřísnější, dru-hý tvrdí, že nejlepší je vláda nejmírnější; ten chce, aby byly zločiny trestány, onen, aby se jim předcházelo; onomu se líbí, když se nás sousedé obávají, jiný je raději, když o nás nevědí;

Pud je nutkaním, vlastným živému organizmu, znovu nastoliť bývalý stav, ktorého sa musel tento organizmus vzdať pod vplyvom vonkajších rušivých síl, istý druh organickej elasticity, alebo, ak chceme, prejav zotrvačnosti v organickom živote.

Sigmund Freud (1856)

V človeku je pud k opakovaniu.

Sigmund Freud (1856)

Predpokladáme, že ľudské pudy sú dvojakého druhu: také, ktoré chcú udržiavať a zjednocovať - označujeme ich ako "erotické" (celkom v zmysle Erosa v Platónovej Hostine) alebo sexuálne (výslovne rozširujúce populárny význam slova sex) - alebo iné, ktoré chcú ničiť a usmrcovať - tieto označujeme ako pud agresivity alebo deštrukčný pud.

Sigmund Freud (1856)

Swami Prabhupáda (1896)

Ludia na celom svete sa snažia uspokojiť štyri základné potreby. Všetci musíme jesť, musíme mať kde spať, musíme mať pohlavný styk a musíme sa cítiť v bezpečí tým, že si vybudujeme účinnú obranu. Moderná spoločnosť vynakladá nesmierne úsile na to, aby uspokojila jedenie, spanie, súloženie a bránenie sa.

Potreby človeka delíme na pravé a nepravé. Pravé predstavujú základ (jedlo, šatstvo, byt). Na tvorbe a uspokojovaní nepravých potrieb je potreba množstvo parazitujúcich povolaní - reklama, školenia, údržba skoro sa kaziacich vecí.

Herbert Marcuse (1898)

Erich Fromm (1900)

Najhlbšia ľudská potreba je potreba prekonať odlúčenosť, opustiť väzenie svojej samoty. Absolútny neúspech pri sledovaní tohto cieľa znamená šialenstvo, pretože panická hrôza nad úplnou izoláciou sa dá prekonať len tak radikálnym útekom od vonkajšieho sveta, že pocit izolácie zmizne - tým, že zmizne vonkajší svet, od ktorého je človek izolovaný.

Erich Fromm (1900)

základ našej potreby milovať je v zážitku odlúčenosti a z neho vyplývajúcej potreby prekonať úzkosť z odlúčenosti zážitkom spojenia. Náboženská forma lásky, ktorá sa nazýva láska k bohu, nie je z psychologického hľadiska odlišná.

Erich Fromm (1900)

Človek potrebuje pocit jednoty s inými ľuďmi rôznymi spôsobmi : v symbiotickej väzbe na matku, na idol, na kmeň, na národ, na triedu, na náboženstvo, na bratstvo, na zamestnávateľskú organizáciu.

Erich Fromm (1900)

V človeku sú prítomné oba tendencie: jedna - MAŤ - k vlastneniu, ktorá za svoju silu vďačí biologickému faktoru - túžbe po prežití, druhá - BYŤ - zdieľať, dávať, obetovať sa - vďačí za svoju silu špecifickým podmienkam ľudskej existencie a vrodenej potrebe premôcť svoju izoláciu tým, že sme zajedno s ostatnými.

Erich Fromm (1900)

Nepohnúť sa dopredu, zostávať kde sme, vracať sa k minulosti, inými slovami: spoliehať na to, čo "máme" , je veľké pokušenie, lebo to, čo máme, vieme, na tom môžeme lipnúť, cítime sa v tom bezpečne.

Erich Fromm (1900)

V protiklade ku fyziologickým potrebám, ako je hlad, ktorý potrebuje určité nasýtenie ku svojmu ukojeniu, je duševvná hltavosť - a každá hltavosť je duševná, i keď je uspokojovaná telesne - neukojiteľná, pretože konzumácia nenaplňuje vnútornú prázdnotu, nudu, osamelosť a depresiu..

Budhizmus sa zaoberá problémom utrpenia. Jeho prvý axióm je, že nikto nechce trpieť. A hneď tu mám s tým problém. Psychoanalýza nám hovorí, že chceme trpieť. (ad budhistická filozofia)

Slavoj Žižek (1949)

Niekto (2019)

človek päť základných potrieb (od najnižších po najvyššie - spolu teda tvoria akúsi „pyramídu“):

fyziologické potreby
potreba bezpečia, istoty
potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti
potreba uznania, úcty
potreba sebarealizácie

Niekto (2019)

Všeobecne platí, že nižšie položené potreby sú významnejšie a ich aspoň čiastočné uspokojenie je podmienkou pre vznik menej naliehavých a vývojovo vyšších potrieb. Toto však nie je možné tvrdiť bezvýhradne a je dokázané, že uspokojovanie vyšších potrieb (estetických, duchovných) môže napomôcť v krajných situáciách ľudského života, v ktorých je možnosť uspokojovania nižších potrieb obmedzená (napr. v prostredí koncentračných táborov, o čom referovali napr. Viktor Frankl alebo Konrad Lorenz.

Niekto (2019)

Fyziologické potreby sú potreby organizmu a majú najvyššiu prioritu. Skladajú sa prevažne z týchto potrieb:

potreba dýchania
potreba regulácie telesnej teploty
potreba vody
potreba spánku
potreba prijímania potravy
potreba vylučovania

Niekto (2019)

Hneď ako sú naplnené fyziologické potreby, začnú narastať potreby istoty:

istota zamestnania
istota príjmu a prístupu k zdrojom
fyzická bezpečnosť - ochrana pred násilím a agresiou
morálna a fyziologická istota
istota rodiny
istota zdravia

Niekto (2019)

Po naplnení fyziologických potrieb a potrieb bezpečia prichádza tretia vrstva - sociálne potreby. Tie sa vo všeobecnosti skladajú z citových vzťahov ako napr.:

priateľstvo
partnerský vzťah
potreba mať rodinu

Niekto (2019)

Napĺňaním citových vzťahov rastie ďalšia vrstva sociálnych potrieb :

potreba uznania
potreba úcty
potreba ocenenia

Niekto (2019)

Sebaaktualizácia (pojem zaviedol Kurt Goldstein, niekedy sa označuje ako sebarealizácia) je inštinktívna potreba naplniť svoje schopnosti a snaha byť najlepším akým len človek môže byť.

Niekto (2019)

Na vrchole pyramídy (potrieb) sa nachádza sebatranscendencia, niekedy nazývaná aj duchovné potreby.

„all you need is love“

Panství kříže (2019)

Niekto (2019)

Ľudia už nechcú spomínať minulosť. Ľudia sa chcú vrátiť do minulosti. A dôvodom prečo to chcú, je že sa im zdá, že namajú budúcnosť.

všichni toužíme být uvnitř nějakého davu nebo stáda, protože poskytují úkryt před nebezpečím a potažmo i před osamělostí. Nacionalismus, extremis-mus, touha po demokracii, to všechno jsou výsledky davových uskupení, a tedy projevy snahy uniknout osamělosti. Je to osamělost, kterou zmír-ňují sociální sítě jako Twitter či Facebook a která v konečném důsledku vede k rozpadu tradičních autorit a vytváření jejích nových druhů.

Pomsta geografie (2019)

Revoluce pro život (2019)

„potřebu, která přesahuje všechny ostatní“, potřebu zakořenit se. Zakořenění spočívá ve skutečné, aktivní a přirozené účasti člověka v ně-jaké pospolitosti.

Revoluce pro život (2019)

na průsečíku dvou tužeb. Jednu představu-je nespoutané puzení osvobodit se z kapitalistické nadvlády, která se transformuje do lidského sebeosvobození od donu-cení prodávat svůj čas a také do osvobození od údělu být ko-řistí.

Revoluce pro život (2019)

Druhé touze, která podněcuje revoluci pro život, tedy chybí, co ještě nemůže znát. Svět, ve kterém pečujeme, mís-to abychom panovali; sdílíme, místo abychom zhodnocovali; regenerujeme, místo abychom vyčerpávali; a zachraňujeme, místo abychom ničili.Všechno, co potřebujeme, je tu.

Eine Frage könnte sein: Sehnen wir uns bei der Sauer-Lust eigentlich nach guten Bakterien?

Darm mit Charme (2019)