Filosofická zkoumání

Späť na zoznam kníh


Filosofická zkoumání

Autor: Ludwig Wittgenstein

Úryvky z knihy ako odpovede na otázky:

Načo sú dobrí filozofi?
Čo je tvojím cieľom vo filozofii? - Ukázať muche narážajúcej na sklo cestu von.

Aký je vzťah medzi časťami a celkom?
Ale aké sú jednoduché súčastí, z ktorých sa realita skladá? - Čo sú jednoduché súčasti nejakej stoličky? - Kusy dreva, z ktorých je zostavena? Alebo molekuly, alebo atómy? "Jednoduché" znamená nie zložené. A tu pototom záleží na tom v jakom zmysle "zložené"? Nemá vôbec žiadny zmysel hovoriť o "absolútne jednoduchých súčastiach stoličky".
Ale nie je napr. šachovnica niečím v absolútnom zmysle zloženým? - Myslíš určite na zloženie z 32 bielych a 32 čiernych štvorcov. Ale nemohli by sme tiež povedať, že je zložená z bielej a čiernej farby a zo schémy štvorcovej siete.. je bielosť jednoduchá, alebo sa skladá z farieb spektra? - Je tato dvojcentimetrová úsečka jednoduchá, alebo sa skladá z dvoch úsečiek po jednom centimetri?..
Na filozofickú otázku: Je zrakový obraz tohoto stromu zložený a aké sú jeho súčasti? je správna odpoveď: Záleží na tom, čo rozumieš slovom "zložený", (A nie je to prirodzene žiadne zodpovedanie tejto otázky, ale jej odmietnutie)
Čo to znamená povedať o prvkoch, že im nemôžeme prisúdiť ani bytie, ani nebytie? - Dalo by sa povedať: Pokiaľ všetko, čo označujeme ako "bytie" alebo "nebytie", spočíva v existencii alebo neexistencii spojenia medzi prvkami, potom nemá zmysel hovoriť o bytí (nebytí) najakého prvku; rovnako pokiaľ všetko čo označujeme slovom "zničiť", spočíva v oddelení prvkov, tak nemá žiadny zmysel hovoriť o zničení nejakého prvku.

Ako žijeme?
každé jednanie podľa pravidla je určitým výkladom

Čo je vedomie? Aký je vzťah medzi vedomím a mozgom?
V akej miere je pravda, že bolesť necíti moja ruka, ale ja vo svojej ruke?.. Je tým, čo cíti bolesť, telo?

Čo je šport?
Pozrite sa napríklad na to, čo sa deje v prípadoch, ktoré nazývame hry. Pozrime sa či nájdeme existenciu niečoho , čo majú všetky hry spoločné. (kartové hry, loptové hry, kolokolomlynské, kto vydrží dlhšie pod vodou na jeden nádych a ruskú ruletu). Tým istým spôsobom nachádzame a skúmame mnoho rôznych hier. Vidíme ako sa niektoré podobnosti ukazujú a potom sa strácajú. Záverom nášho skúmania je toto: Vidíme komplikovanú sieť podobností, ktoré sa pretínajú a prekrývajú a niekedy vidíme aj celkové podobnosti... Nenapadajú mi lepšie slová ako charakterizovať tieto podobnosti ako slová vyjadrenie rodinné podobnosti. či podoby. Rozličné podobnosti medzi členmi rodiny ako napr. druh postavy, rôzne črty a rysy, farba očí, chôdza, temperament atď. Všetky tieto podobnosti a prekrývajú a prelínajú tým istým spôsobom. A dovoľujem si povedať, že rôzne hry tvoria jednu rodinu. (ad Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov? - Vždy možno prísť s nejakou výnimkou, ktorá nejakú jasnú definíciu naruší)

Ako filozofovať?
predstav si, že by si mal k nejakému rozmazanému obrázku naskicovať jemu "zodpovedjúci" ostrý obrázok...v tejto situácii je ten, kto sa v estetike alebo etike snaží nájsť definície zodpovedajúce našim pojmom. Polož si pri takej tažkosti vždy otázku: Ako sme sa naučili významu tohto slova (napr. slova "dobrý"0? Na akých príkladoch; v akých rečových hrách? (Potom ľahšie uvidíš, že slovo musí mať akúsi rodinu významov.)
A nesmieme vytvárať teórie. V našich skúmaniach nesmie byť nič hypotetického. Akékoľvek vysvetľovanie musí odpadnúť a ne jeho miesto musí nastúpiť jedine popis. A to, čo poskytuje príslušné svetlo pre tento popis, t.j. čo určuje jeho účel, sú filozofické problémy. Tie však nie sú židanymi empirickými problémami, ale sú riešené náhľadom do toho, ako naša reč pracuje, a síce tak, že sa tento spôsob práce rozozná: navzdory určitého sklonu chápať ho mylne.
Keď filozofovia používajú určité slovo - "vedenie", "bytie", "predmet" , "ja", veta", "meno" - a domnievajú sa, že postihujú podstatu veci, musí si človek vždy položiť otázku: Je toto slovo v reči, kde má svoje pôvodné miesto, sutočne používané niekedy takto? - My prevádzame slová z ich metafyzického spôsobu použitia späť na ich použitie vo všeobecnom úze.
Rečové hry predstavujú porovnávacie objekty, ktoré majú vďaka podobnosti a nepodobnosti vrhnúť svetlo na to, ako tomu je s našou rečou.
Čo je tvojím cieľom vo filozofii? - Ukázať muche narážajúcej na sklo cestu von.

Prečo ne/študovať filozofiu?
Výsledky filozofie sú odhalením nejakej čistej nezmyselnosti a hrčami, ktoré rozum utŕžil pri svojom narážaním na hranice reči. Práve tieto hrče nám dovoľujú rozpoznať cenu onoho odhalenia.

Existuje niečo večné a nemenné?
To, čo mená v reči označujú, musí byť nezničiteľné: lebo musí byť popísaný i stav, v ktorom je všetko, čo je zničiteľné, zničené. V tomto popise sa budú vyskytovať slová; a to čo im odpovedá, nesmie byť teda zničené, lebo inak by slová nemali žiadny význam.

Čo existuje?
Povedať "Keby neexistovaval, nemohol by mať žiadne meno." , hovorí práve tak veľa a práve tak málo ako: keby táto vec neexistovala, tak by sme ju nemohli v našej rečovej hre používať.
To čo zdánlivo musí existovať, patrí k našej reči. je to paradigma v našej rečovej hre; niečo s čím sú veci porovnávané.

Čo je to existujúce? Čo je to existovať?

Čo to znamená povedať o prvkoch, že im nemôžeme prisúdiť ani bytie, ani nebytie? - Dalo by sa povedať: Pokiaľ všetko, čo označujeme ako "bytie" alebo "nebytie", spočíva v existencii alebo neexistencii spojenia medzi prvkami, potom nemá zmysel hovoriť o bytí (nebytí) najakého prvku; rovnako pokiaľ všetko čo označujeme slovom "zničiť", spočíva v oddelení prvkov, tak nemá žiadny zmysel hovoriť o zničení nejakého prvku.

Čo je logika?
logika nepojednáva o reči - prípadne o myslení - v tom zmysle ako prírodná veda pojednáva o nejakom prírodnom jave, bolo by nanajvýš možno povedať, že konštruujeme ideálne jazyky. Ale slovo "ideálne" by tu bolo zavádzajúce, lebo to znie, ako keby tieto jazyky boli lepšie, dokonalejšie než naša bežná reč.
niečo nás zvádza (a mňa kedysi zviedlo) k myšlienke, že ten kto vyslovuje alebo mieni, ale chápe nejakú vetu, prevádza tým akýsi kalkul podľa určitých pravidiel.
Do akej miery je logika niečo vznešeného? Zdá sa, že je jej vlastná akási zvláštna hĺbka - všeobecne platný význam. Mala spočívať, zdalo sa, v základe všetkých vied. - Lebo logické skúmanie prepátráva podstatu všetkých vecí.... pre naše skúmanie je podstatné, že sa ním nechceme naučiť niečo nového. Chceme pochopiť niečo, čo nám leží nezakryté pred očami..

Čo je to filozofia?
Problémy, ktoré vznikajú zlým pochopením našich rečových foriem, majú charakter niečoho hlbokého. Sú to hlboko znekľudňujúce problémy.
Výsledky filozofie sú odhalením nejakej čistej nezmyselnosti a hrčami, ktoré rozum utŕžil pri svojom narážaním na hranice reči. Práve tieto hrče nám dovoľujú rozpoznať cenu onoho odhalenia.
Filozofický problém má formu : "Nevyznám sa v tom."

Nie je všetko poznanie iba viera?
Že druhý má bolesti, môžem jedine veriť, ale ak ich mám ja, tak to viem....Skús raz - v nejakom skutočnom prípade - pochybovať o úzkosti, o bolesti druhého.

Čo je myslenie?
myslieť by zanemnalo niečo ako: hovoriť k sebe samému
niečo nás zvádza (a mňa kedysi zviedlo) k myšlienke, že ten kto vyslovuje alebo mieni, ale chápe nejakú vetu, prevádza tým akýsi kalkul podľa určitých pravidiel.
Ak mysliacim spôsobom hovoríme, alebo i píšeme .. tak vo všeobecnosti nepovieme, že by sme mysleli rýchlejšie, než hovorím; ale myšlienka sa tu objavuje neodlúčená od výrazu. Na druhej strane sa však hovorí o rýchlosti myšlienky; o tom, ako nám nejaká myšlienka bleskovo prebehne hlavou, ako sa nám problémy naraz ujasnia atd.

Čo je to číslo?
Uváž takéto pužitie reči: pošlem niekoho nakupovať. Dám mu lístok a na ňom sú znaky: "päť červených jabĺk". Donesie lístok ku predajcovi, ten otvorí zásuvku, na ktorej je znak "jablká"; potom vyhľadá v tabuľke slovo "červený" a nájde pri ňom určitú vzorku farby; potom odriekava radu čísloviek - predpokladám, že ju vie naspamäť - až ku slovu "päť" a pri každej číslovke väzme zo zásuvky jablko, ktoré má farbu zodpovedajúcu vzorke... Čo je ale významom slova "päť"? - O takomto význame tu vôbec nebola reč, len o tom, ja sa slovo "päť" používa.
..čísla.. môžeme definovať ukázaním. Definícia čísla dva: "Tomu sa hovorí "dva"" - pričom sa ukáže na dva orechy - je dokonale presná.
Slovo "dva" môže byť definované ukázaním iba takto : "Toto číslo sa označuje slovom "dva"". Lebo slovo "číslo" tu poukazuje, na aké miesto reči, gramatiky, tu toto označenie staviame. To znamení, že musí byť vysvetlené slovo "číslo", než bude môcť byť ona definícia ukázaním pochopená.
rovnako tvoria určitú rodinu napr. druhy čísel. Prečo označujeme niečo ako "číslo"? Asi preto, že to má nejakú - priamu - príbuznosť s niečím, čo sa ako číslo označovalo doposiaľ, a tým to vstupuje, dá sa povedať, do nepriameho príbuzenstva s inými vecami, ktoré nazývame takisto. A náš pojem čísla rozširujeme tak, ako sa pri spriadaní povrazu navíja jedno vlákno na druhé. A pevnosť povrazu nespočíva v tom, že nejaké vlákno prebieha po celej jeho dĺžke, ale v tom, že sa mnohé vlákna navzájom prekývajú.

Čo je to otázka?
Každé tvrdenie by sme celkom dobre mohli napísať aj vo forme otázky s následným pritakávaním, napríklad: "Prší? Ano!" Svedčilo by to o tom, že v každom tvrdení je obsiahnutá otázka?
"Čo je to otázka?" - Je to konštatovanie, že to a to neviem, alebo konštatovanie, že si prajem, aby mi druhý povedal...? Alebo je to popis môjho duševného stavu neistoty? - A je takým popisom zvolanie "Pomoc"?
Je ale možné miesto obvyklej formy otázky použiť formu konštatovania alebo popisu : "Chcem vedieť, či..." alebo "Som na pochybách či.."

Ako môžu slová vystihovať realitu?
Pozrite sa napríklad na to, čo sa deje v prípadoch, ktoré nazývame hry. Pozrime sa či nájdeme existenciu niečoho , čo majú všetky hry spoločné. (kartové hry, loptové hry, kolokolomlynské, kto vydrží dlhšie pod vodou na jeden nádych a ruskú ruletu). Tým istým spôsobom nachádzame a skúmame mnoho rôznych hier. Vidíme ako sa niektoré podobnosti ukazujú a potom sa strácajú. Záverom nášho skúmania je toto: Vidíme komplikovanú sieť podobností, ktoré sa pretínajú a prekrývajú a niekedy vidíme aj celkové podobnosti... Nenapadajú mi lepšie slová ako charakterizovať tieto podobnosti ako slová vyjadrenie rodinné podobnosti. či podoby. Rozličné podobnosti medzi členmi rodiny ako napr. druh postavy, rôzne črty a rysy, farba očí, chôdza, temperament atď. Všetky tieto podobnosti a prekrývajú a prelínajú tým istým spôsobom. A dovoľujem si povedať, že rôzne hry tvoria jednu rodinu. (ad Existuje nejaká ustálená, jasne a presne vytýčená definícia slov? - Vždy možno prísť s nejakou výnimkou, ktorá nejakú jasnú definíciu naruší)
Uváž takéto pužitie reči: pošlem niekoho nakupovať. Dám mu lístok a na ňom sú znaky: "päť červených jabĺk". Donesie lístok ku predajcovi, ten otvorí zásuvku, na ktorej je znak "jablká"; potom vyhľadá v tabuľke slovo "červený" a nájde pri ňom určitú vzorku farby; potom odriekava radu čísloviek - predpokladám, že ju vie naspamäť - až ku slovu "päť" a pri každej číslovke väzme zo zásuvky jablko, ktoré má farbu zodpovedajúcu vzorke... Čo je ale významom slova "päť"? - O takomto význame tu vôbec nebola reč, len o tom, ja sa slovo "päť" používa.
Myslíme si nejakú reč.. táto reč má slúžiť dorozumievaniu remeselníka a s pomocníkom B. A stavia niečo zo stavebných kameňov; k dispozícii sú kocky, stĺpy, dosky a nosníky. B mu má prinášať stavebené kamene; a sice v tom poradí, ako ich a potrebuje. K tomuto účelu používajú reč, ktorá je tvorená slovami "kocka", "stĺp", "doska", "nosník". A tieto slová zavolá; B prinesie tem kameň, ktorý sa naučil na toto zavolanie prinášať. - Chápaj to ako úplnú primitívnu reč.
Všeobecný pojem významu slov zahaľuje fungovanie reči hmlou, ktorá znemožňuje jasne vidieť. - Túto hmlu možno rozptýliť tým, že budeme rečové javy študovať na primitívnych spôsoboch používania reči, pr ktorých je možno účel a fungovanie slov zreteľne vidieť. Takéto primitívne formy reči používa dieťa, keď sa učí hovoriť.
Učenie reči nespočíva v židanom vysvetľovaní, ale v určitom výcviku.
Učenie slovám ukázaním vytvára asociatívne spojenie medzi slovom a vecou: čo to však znamená?... Ale pokiaľ k tomu dochádza - je to účelom slova? - Áno , môže to byť...ale môže to byť skutočnému účelu na prospech.
V praxi používania reči jeden účastník prevoláva slová a druhý podľa nich jedná; pri vyučovaní reči sa však stretneme s tímto procesom: učiaci sa predmety pomenováva. T.j. povie dané slovo, keď učiteľ ukáže na daný kameň. - Ano stretneme sa tu s cvičením ešte jednoduchším: žiak opakuje slová, ktoré mu učiteľ prednáša - v oboch prípadoch ide o procesy podobné reči.
Pomysli na náradie v nejakej skrinke s náradím: je tu kladivo, kliešte, pílka, šrubovák, meter, nádoba na glej, glej, klince a škrutky - Ako rozdielne sú funkcie týchto predmetov, tak rozdielne sú funkcie slov.
Čo nás mätie je rovnakosť zjavu slov...ako keď nahliadame do strojvocovskej kabíny nejakej lokomotívy: sú tu ovládacie páky, ktoré vyzerajú viac menej rovnako. (To je pochopiteľné, pretože všetky majú byť ovládané rukou). Ale u jednej ide o kľuku, ktorej poloha môže byť súvisle menená (reguluje otvor nejakého ventilu) u inej ide o vypýnač, ktorý má len dve polohy , buď vypnuté alebo zapnuté, tretí ovláda brzdu, čím silnejšie tiahne, tým silnejšie brzdí, štvrtá ovláda pumpu, má účinok len pokiaľ sa pohybuje sem a tam.
..polož si otázku, či je naša reč úplná; - či takou bola predtým, než do nej bol zahrnutý chemický symbolizmus a znaky infinitezimálneho počtu, lebo to sú, takpovediac, predmestia našej reči.
Na našu reč sa dá pozerať ako na nejaké staré mesto: spleť uličiek a námestí, starých a nových domov s prístavbami z roznych čias, a to všetko obkopené množstvom nových predmestí s novými a prevvidelnými ulicami a s uniformnými domami.
Možno si ľahko predstaviť reč, ktorá by sa skladala len z bojových rozkazov a hlásení. - Alebo reč, ktorá by sa skladala len z otázok a z výrazov pritakávania a poprenia. A nespočetne iných. - A predstaviť si určitú reč znamená predstaviť si určitú formu života.
tvrdenie sa skladá z dvoch aktov, z uvažovania a z tvrdenia (prisúdenia pravdivostnej hodnoty alebo niečo podobného)
Predstav si rozmanitosť rečových hier na týchto a iných príkladoch:- Rozkazovať a jednať podľa rozkazu - Popisovať nejaký predmet podľa vzhľadu alebo na základe meraní - zhotovovať nejaký predmet podľa popisu (výkresu) - referovať o nejakom dianí - formulovať domnienky o nejakom dianí - sformulovať nejakú hypotézu a overovať ju - znázorňovať výsledky nejakého pokusu s tabuľkami a diagramami - Vmýšľat nejaký príbeh, a príbeh čítať - Hrať divadlo - Spievať pieseň dokola - Hádať hádanky - Urobiť vtip, rozprávať ho - Riešiť nejakú slovnú matematickú úlohu - Prekladať z jednej reči do druhej - Prosiť, ďakovať, preklínať, zdraviť, modliť sa.
pomenovávanie je niečo podobného ako pripevniť k nejakej veci tabuľku s menom. Veci pomenovávame a môžeme potom o nich hovoriť. Vzťahovať sa v reči na nich.
to, čo s našími vetami robíme je nanajvýš rozmanité. Pomyslime len na rôzne zvolania. S ich úplne rozdielnymi funkciami: "Vodu!" , "Preč!" , "Au!" , "Pomoc!" , "Krásne!" , "Nie!". Si teraz ešte stále naklonený označovať tieto slová "pomenovanie predmetu"?
definícia ukázaním môže byť v každom prípade vyložená tak i inak (ako označenie farby, pomenovanie určitého svetového smeru)
to ako vysvetlenie (človek) "chápe", sa ukáže v tom, akým spôsobom bude vysvetlené slovo používať.
Definícia ukázaním vysvetlí použitie - význam - slova, ak je už jasné, akú rolu má v reči toto slovo vôbec hrať. Ak teda viem, že mi niekto chce vysvetliť slovo označujúce fagbu, tak mi vysvetlenie ukázaním "toto sa volá "sépiová"" k pochopeniu slova pomôže.
Človek musí už niečo vedieť, aby sa mohol pýtať po pomenovaní.
Ak sa niekomu ukáže šachová figúrka kráľa a povie sa: "To je šachový kráľ", tak sa mu tým použitie tejto figúrky nevysvetlí, ibažeby už poznal pravidla hry až na tento posledný bod: tvar figúrky kráľa.
.... slovo "význam" je používané v rozpore s duchom reči, ak sa ním označuje vec, ktorá slovu "zodpovedá". To znamená zamieňať význam mena s nositeľom tohto mena. Keď pán N.N. zomrie, hovorí sa, že zomrel nositeľ mena, nie že zomrel význam mena. A bolo by nezmyselné takto hovoriť, lebo keby toto meno prestalo mať význam, tak by nemalo žiadny zmysel povedať "Pán N. N. zomrel."
Pre veľkú triedu prípadov použitie slova "význam" - i keď nie pre všetky prípady jeho použitia - sa dá toto slovo vysvetliť takto : význam nejakého slova je spôsob jeho použitia v reči. A význam nejakého mena sa niekedy vysvetľuje tým, že sa ukáže na jeho nositeľa.
Pomenovaním nejakej veci sa ešte nič neučinilo. Taktiež sa o nej nedá povedať, že má nejaké meno mimo príslušnú hru (napr. kráľ mimo šach). To taktiež mienil Gottlob Frege tvrdením, že slovo má význam jedine v súvislosti vety.
Ak teraz poviem "Moja metla stojí v kúte", je to vlastne výpoveď o násade a smetáku metly? V každom prípade by bolo predsa možné nahradiť túto výpoveď výpoveďou udávajúcou polohu násady a smetáku. A táto výpoveď je potom predsa akoby ďalej analyzovanou formou prvej výpovede.
Výraz, že nejaká veta je "analyzovanou" formou určitej vety nás ľahko zvádza k mienke, že táto forma je základnejšie, že až ona ukazuje, čo je tou druhou vetou mienené...určitý aspekt veci sa však stráca...
Uvádzanie príkladov tu (v prípade rodových príbuzností) nie je nepriamym prostriedkov vysvetlenia - z nedostatku nejakého lepšieho prostriedku.
A neexistuje prípad, keď hrajeme a - vytvárame si pravidlá priebežne? Ba i taká, že ich pozmeňujeme v priebehu hry.
Otázka "Čo je to vlastne slovo?" je analogická otázke "Čo je to šachová figurka?"
Hovorí sa, že nezáleží na slove ale na jeho význame; a na význam sa pritom myslí ako na nejakú vec rovnakého druhu ako slovo, aj keď od slova rozdielnu. Tu je slovo, tu je význam. Peniaze a krava, ktorú za ne možno kúpiť.
Reč je akési bludisko ciest. Prídeš z jednej strany a vyznáš sa tu, prídeš na to isté miesto z inej strany, a už sa tu nevyznáš.
Ako by to bolo, keby ľudia svoje bolesti neprejavovali (nestenali by, nekrivili by tvár atd.)? Potom by nebolo možné naučiť nejaké dieťa používaniu výrazu "bolesť zubov". - Ale predpokladajme, že toto dieťa je génius a že by pre tento pocit samo vynaliezlo nejaké meno! - Ale potom by zrejme týmto slovom nemohlo dosiahnuť to, aby mu druhí rozumeli.
Ak sa povie "Dal pocitu meno", tak sa zabúda, že v reči musí byť už mnohé predom pripravené, aby obyčajné pomenovanie malo zmysel. A keď hovoríme o tom, že niekto dáva bolesti meno, tak tým, čo je pripravené predom, je gramatika slova "bolesť"; tá ukazuje na miesto, na ktoré nové slovo zaraďuje.
Predstavme si tento prípad. Chcem si viesť denník o návratoch istého pocitu. Za tým účelom ho asociujem so znakom "E" a kalendári potom ku každému dňu, keď mám tento pocit, napíšem tento znak. - Chcem upozorniť, že definíciu tohto znaku nemožno vysloviť - ale môžem ju podať sám ako určitý druh definície ukázanim...

Čo je omyl/Ako sa môžme mýliť?
Boli sme držaní v zajatí určitým obrazom. A z toho sme sa nemohli vymaniť, lebo tkvel v našej reč - a tá ako by nám ho len neúprosne opakovala.
Reč je akési bludisko ciest. Prídeš z jednej strany a vyznáš sa tu, prídeš na to isté miesto z inej strany, a už sa tu nevyznáš.

Čo je poznanie?
Dá sa ale tiež myslieť, že sa niekto (šachovej) hre naučil, bez toho aby sa učil, alebo bez toho aby niekedy formuloval previdlá hry. Naučil sa napríklad pozeraním na jednoduché stolné hry a pokračoval ku komplikovanejším.
Čo to znamená vedieť, čo je hra? Čo to znamená, vedieť to - a nebyť schopný to povedať? Je toto vedenie akýmsi ekvivalentom nejakej nevyslovenej definície?.. V tom totiž že popisujem príklady hier rôzneho druhu; že ukazujem, ako sa dajú nejroznejšími spôsobmi konštruovať podobné hry, že poviem, že to a to už Ťažko možno označiť za hru..
Predstavme si tento príklad: A píše rady čísel; B mu prizerá a snaží sa nájsť v slede týchto čísel nejaký zákon. Ak sa mu to podarilo, tak zvolá "Teraz už viem pokračovať..... Pomysli na to, ako sa tieto výrazy "Teraz už viem ako ďalej" "Teraz už viem pokačovvať" a iné, učíme používať; v akej rodine rečových hier sa učíme ich použitie.
Chcem si spomenúť na určitú melódiu, a tá sa mi nevybavuje; náhle poviem "Teraz si ju už uvedomujem!" a zaspievam ju. Jak to s tým bolo, keď som si ju naraz uvedomil? Nemohla sa mi predsa v tom okamihu vybaviť celá1
Keď (nejaký) stroj poznáme, zdá sa, že všetko ostatné, totiž pohyby ktoré bude robiť, je už celkom definované....Mohli by sme povedať, že stroj alebo jeho obraz je počiatkom určitej rady obrazov, ktoré sme sa naučili z tohto obrazu odvodzovať.
Odkiaľ sa berie predstava, ako by započatá rada bola viditeľným kúskom koľajníc neviditeľne pokračujúcich donekonečna?

Späť na zoznam kníh